SERIÁL – Nespornou výhodou bývania v rodinnom dome je sloboda a súkromie na vlastnom „kúsku“ zeme, kontakt s prírodou, viac priestoru na dobrovoľnú sebarealizáciu i okolnosťami vynútenú prácu. Aj to môže stáť za rozhodnutím pustiť sa do stavby domu, teda okrem snahy o naplnenie nepísaného pravidla „postav dom, zasaď strom“, lebo syna možno koniec koncov splodiť aj v stane.
Na jednej strane predstavuje rodinný dom radosť z vlastnej strechy nad hlavou, na strane druhej prináša veľa zodpovednosti, nákladov a starostlivosti. A tých úloh, ktoré treba vyriešiť, je naozaj veľa už od samého začiatku. Čo je vlastne hrubá stavba? Hneď na úvod treba uviesť na pravú mieru samotný pojem hrubá stavba. Definíciu hrubej stavby nenájdete v žiadnej odbornej literatúre a v praxi sa spravidla uvádza, že zahŕňa základy, vertikálne a horizontálne nosné konštrukcie a nosné prvky zastrešenia – krov. Hranicu medzi hrubou stavbou a následnými prácami neurčuje ani projektová dokumentácia, preto sa niekedy na danú tému vedú rozsiahle diskusie.
Pri stavbách na kľúč sa konkrétna špecifikácia rieši detailným popisom predmetu dodávky – teda finálneho produktu. Pri individuálnych stavbách však musí spomínané otázky detailne a rigorózne definovať zmluva o dielo. Veľa stavebníkov dnes volí realizáciu hrubej stavby na kľúč, zvyšok dielom svojpomocne, na časť si najmú kvalifikovaných remeselníkov. Je to určitý kompromis medzi svojpomocnou výstavbou, mimoriadne náročnou na čas a fyzickú prácu, ako aj odborné skúsenosti, a stavbou domu na kľúč, ktorá je síce najkomfortnejšia, zároveň však aj najdrahšia.
Než sa pustíte do diela
Rozhodnutie budovať privádza individuálneho stavebníka do pomerne zložitej situá cie. Má prirodzenú tendenciu pozorne strážiť predovšetkým kvalitu prác, pretože „odflinknuté“ dielo sa môže zásadne prejaviť vo vlastnostiach budovaného objektu, a tým aj v predražení zákazky. Mnohým problémom sa však dá predísť už správnou voľbou stavebného systému. Rodinný dom síce možno považovať za konštrukčne pomerne jednoduchú stavbu, od perfektného založenia a prvých kontúr budúceho diela však možno odvodiť všetko ostatné. Špecifikáciu hrubej stavby teda vymedzuje prakticky „len“ zmluva o dielo. Pri štandardnom rodinnom dome táto fáza stavby tvorí až 60 % nákladov a časovo predstavuje asi 50 % času výstavby.
S čím treba rátať
Východiskovým podkladom pre realizáciu stavby je detailne pripravená finančná súvaha a položkový rozpočet. Financie treba rozdeliť podľa jednotlivých etáp výstavby (projekt, vlastná stavba, prevádzkové náklady). S prvou fázou, zahŕňajúcou tvorivú činnosť projektanta na vizualizácii a stavebnom i technickom riešení alebo výber typového projektu, však súvisia aj poplatky stavebnému a katastrálnemu úradu (za stavebné povolenie, kolaudáciu, zápis do katastra).
Rozpočet obsahuje výmery jednotlivých plôch a súpisy všetkých materiálov, výrobkov a prác, ktoré budete v každej čiastkovej časti stavby potrebovať. To všetko položkovo (dvere, okná, nosníky), početne, v merných jednotkách (m3, m2, ks, kg, q, euro/hod. Slúži nielen na spresnenie rozpočtu, ale aj na porovnanie cenových ponúk pri „výberovom konaní“ na dodávateľa stavby.
Ceny stavby na papieri a v realite (od konkrétneho dodávateľa) sa však môžu líšiť. Určitú (veľmi orientačnú) predstavu si možno urobiť už na základe aktuálnej trhovej ceny novostavieb. Tá dnes osciluje zhruba medzi 750 až 1 800 € za m2 úžitkovej plochy nezariadeného domu (záleží od energetického štandardu a náročnosti zakladania).
Rodinný dom s obytnou plochou okolo 100 m2 sa teda dá postaviť zhruba za 115 až 175 tisíc €, pričom náklady na hrubú stavbu zvyčajne predstavujú asi tretinu až polovicu celkových nákladov na hotový dom. Cenu stavby ovplyvňuje aj miesto, kde mienite stavať, pričom k najdrahším lokalitám patrí Bratislava, jej okolie a veľké či kúpeľné mestá a relatívne najlacnejšie možno postaviť na severovýchode, kde je cena práce nižšia.
Ďalšie diely seriálu:
5. diel: Pozor na okná a dvere
4. diel: Než pozvete pokrývača
3. diel: Kocky domovej stavebnice
2. diel: Prestreté pre nový dom
