Nový dom krok za krokom – 2. diel: Prestreté pre nový dom

SERIÁL – Poslaním základových konštrukcií je prenos váhy stavebného diela na podložie. Vedľa statického hľadiska je veľmi dôležité aj obmedzenie tepelných strát. O spôsobe založenia domu rozhodujú predovšetkým základové pomery v danej lokalite a zvolený konštrukčný systém.

Úvodný diel seriálu nájdete tu

Pri jednoduchých stavbách sa používajú betónové či železobetónové základové pásy a základová doska. Založenie pasívneho domu má svoje špecifiká v konštrukcii i zateplení. Pôdorysný rozmer základov je vždy nepoznateľne väčší ako obvod muriva, hĺbka založenia domu predstavuje vlastne výšku, meranú od terénu k základovej škáre.

Základová škára musí ležať v takzvanej nemrznúcej hĺbke. Nevyhnutný predpoklad je geologický (geotechnický) prieskum, ktorého výsledky tvoria súčasť projektu. V tejto fáze sa spravidla vykonáva aj radónový prieskum. Založenie stavby sa riadi samostatným výkresom (neoddeliteľná súčasť projektovej dokumentácie). Samozrejmosť je uloženie a montáž energetických sietí, najmä ležatej kanalizácie.

Nemožno nespomenúť prípravu revíznych šácht, miest na čistenie a aj debnenia prestupov – rozvody vody, plynu, priechodiek pre vedenie elektriny, prípadne aj prípravy pre tepelné čerpadlo a klimatizáciu.

Doska – spojnica základových pásov

Základová doska sa spravidla podsypáva štrkopieskom alebo štrkom. Vrstva dosky sa po celej ploche preloží oceľovou výstuhou (sieťou s priemerom ocele 6 mm a veľkosťou ôk 15 × 15 cm) a pojazdný domiešavač následne do pripraveného debnenia s výstuhou vypustí zodpovedajúcu zmes betónu. Na vyliatie základovej dosky sa väčšinou používa betón B 20, na základové pásy B 15 (číslovka označuje hodnotu pevnosti v kp/cm2). Betón sa zhutní a povrchovo upraví („strhne“) pomocou hliníkovej laty. Do zmesi sa pridávajú plastifikátory, čím odpadá nutné kropenie a ošetrovanie povrchu dosky.

Založenie pasívneho domu

Spôsob založenia je dôležitý z hľadiska výslednej energetickej náročnosti domu. Najčastejší spôsob je založenie na betónových pásoch so zateplením dlážky extrudovaným polystyrénom. Tepelné mosty sokla sa eliminujú prídavnou zvislou okrajovou izoláciou. Existujú však alternatívne realizácie založenia na teréne, na drvenom penoskle, prípadne na polystyrénových doskách XPS a založenie na pilótach (betónových pilieroch) s vetranou vzduchovou vrstvou pod dlážkou. So základovými konštrukciami súvisí aj voľba a realizácia hydroizolácie.

Najviac sa používajú asfaltové a dechtové hydroizolácie, ďalej syntetické z plastov a gumy, ílové hmoty, sklo, kovy. Pobytové priestory objektov stavaných na podložie so stredným alebo vysokým radónovým rizikom musia byť chránené proti radónu. Práce vykonáva špecializovaná firma.

Umiestnenie hydroizolácie

Existujú dve možnosti: pod dosku (na tepelnú izoláciu) alebo na dosku. V prvom prípade treba hydroizoláciu chrániť proti poškodeniu pri armovaní a betonáži dosky, na druhej strane však ponúka zhotovenie hladeného povrchu a pri dodržaní rovinatosti 2 mm/m priamo aj finálnej nášľapnej vrstvy. Hydroizolácia umiestnená nad doskou je v podstate vystavená prevádzkovému namáhaniu počas celej výstavby.

Ako je to s drevostavbou?

S ohľadom na hmotnosť ich možno zakladať nad terénom. Na základových pätkách, prípadne na zemných skrutkách. Odpadajú problémy s radónom. V dlážke možno využiť difúzne otvorenú konštrukciu s vláknitou izoláciou, čo si vyžaduje dostatočné odvetranie priestoru pod domom. Tepelné straty dlážkou v styku s vonkajším vzduchom sa počítajú inou metodikou než straty v kontakte so zeminou. Izolácia sa dimenzuje v rovnakej hrúbke ako v obvodových stenách.

Orientačný cenník prác:

Ďalšie diely seriálu:
5. diel: Pozor na okná a dvere
4. diel: Než pozvete pokrývača
3. diel: Kocky domovej stavebnice
1. diel: Plánujeme stavbu