TÉMA – Vnútorné prostredie úzko súvisí s kvalitou vzduchu a spôsobom, akým sa vzduch v dome dopĺňa. To sa, pochopiteľne, premietne aj do energetiky domu v súvislosti s veľkosťou nákladov potrebných na vykurovanie či chladenie.
Prostredie, v ktorom človek žije (pochopiteľne, aj pracuje a relaxuje), by malo spĺňať určité požiadavky. K tým zásadným patrí vzduch s optimálnymi parametrami. Podstatné vlastnosti vzduchu sú teplota, vlhkosť, čistota, rýchlosť prúdenia a tlak. Teplota vonkajšieho vzduchu však nie je pre tepelnú záťaž budovy podstatná, oveľa väčší význam má slnečné žiarenie, orientácia stavby na svetové strany, veľkosť a druh presklenia a niektoré ďalšie skutočnosti.
Pasívny dom
Špecifické nároky na vlastnosti obálky kladú energeticky pasívne domy. Ide najmä o vylúčenie tepelných mostov a tepelných strát vetraním, teda o dokonalú tesnosť obálky (neprievzdušnosť). Vetranie namiesto okien riešia riadené vetracie systémy s rekuperáciou. Netesnosti vznikajú v značnej miere náhodne, k typickým a najčastejším príčinám patria najmä neutesnené prestupy technických zariadení, defekty v parozábrane, neutesnené škáry medzi stavebnými dielcami a výplňami stavebných otvorov a podobne.
Spomínané netesnosti majú rad negatívnych dôsledkov, ku ktorým patrí zníženie účinnosti vetracieho systému, zvýšená tepelná strata budovy, zvýšené riziko kondenzácie vlhkosti, zníženie kvality vnútorného prostredia vplyvom prúdiaceho studeného vzduchu alebo dokonca zhoršenie akustických vlastností konštrukcie.
Blower door test
Ak časť vzduchu z domu „uniká“, napríklad netesnosťami v obálke, pasívny dom stráca svoju funkčnosť. Na zistenie stavu a odhalenie problematických miest slúži skúška známa ako „blower door test“. Princíp skúšky spočíva v zistení objemu vzduchu, ktorý uniká netesnosťami v plášti budovy. Do budovy sa inštaluje skúšobný rám, do ktorého sa vloží ventilátor.
Pri skúške sa vzduch do objektu vháňa (alebo sa z neho vysáva) podľa toho, či chceme vyvolať pretlak (alebo podtlak) vnútri objektu. Po dosiahnutí tlakového rozdielu sa vykoná vlastné meranie, ktorého cieľom je zistiť, aké množstvo vzduchu treba do objektu dodať, aby bol zachovaný rovnaký tlakový rozdiel. Množstvo vzduchu, ktorý pri meraní dodáva ventilátor, je rovnaké ako množstvo vzduchu, ktoré uniklo netesnosťami v plášti budovy. Na vyhľadávanie čiastkových netesností sa používajú špeciálne prístroje – termický anemometer, vyvíjač dymu, dymové pero a iné – pri dostatočnom teplotnom rozdiele medzi interiérom a exteriérom aj termovízna kamera.
Výsledkom merania je stanovenie hodnoty celkovej prievzdušnosti obvodového plášťa budovy. Pri novostavbách je vhodné vykonať test ihneď po dokončení vzduchotesnej obálky budovy, pretože len v tomto stave ešte možno vykonať utesňovacie práce bez výrazných dodatočných nákladov.
Blower door test sa využíva v prevažnej miere pri nízkoenergetických domoch na zistenie vzduchotesnosti celej budovy. Ideálne by bolo, keby každá stavba prešla meraním vzduchotesnosti, pretože meranie poskytne dôležité informácie o kvalite stavby. Podstata testu podľa platnej normy STN EN 13 829 spočíva v stanovení celkovej intenzity výmeny vzduchu n50 pri tlakovom rozdiele 50 Pa – teda koľkokrát za hodinu sa vymení vzduch v celom objeme budovy. Netesnosti sa vyskytujú hlavne na miestach prestupov elektrických káblov a rozvodov zdravotechniky, inštalačných škatúľ, v miestach styku okien a dverí s ostením, v miestach spojov parozábran a protiveterných fólií a výstupov do podkrovia.
Úvodnú časť téme nájdete tu 2. časť téme nájdete tu
