TÉMA – Predstavte si a namaľujte dom ako hranol – kocku či kváder. Z geometrie vieme, že tieto telesá majú jedno spoločné, a to celkom šesť strán. Presnejšie stien, ktoré dohromady tvoria obálku.

Rovnakú obálku majú aj budovy. Podľa definície ju tvoria konštrukcie, vymedzujúce vnútorné prostredie stavby a oddeľujúce ho od vonkajšieho prostredia. K týmto konštrukciám patria predovšetkým obvodové steny vrátane okien a dverí, ale aj strecha, a samozrejme aj dlážka najnižšieho podlažia, ležiaca na teréne. Všetky tieto konštrukcie musia byť navzájom prepojené tak, aby nedochádzalo k nežiaducim únikom tepla.

Požiadavky noriem…

Obálka budovy musí spĺňať pomerne prísne normy a požiadavky: statické, hygienické, bezpečnostné, akustické, protipožiarne, tepelnoizolačné a ďalšie. V prvom rade odolávať zaťaženiu vlastnej konštrukcie (samozrejme i vodorovných konštrukcií) a vplyvom bežnej prevádzky (ochrana pred vysokou vlhkosťou vzduchu, nízkou alebo naopak vysokou teplotou). Na stavbu pôsobia vonkajšie klimatické javy – slnečné žiarenie, dážď, sneh, mráz, vietor, výkyvy teplôt, tlak. Podzemnú časť stavby okrem toho atakuje zemná vlhkosť a pôsobenie spodnej vody v podloží.

… a ako ich splniť

Obálka domu má, samozrejme, zásadný vplyv aj na energetickú hospodárnosť budovy a kvalitu vnútorného prostredia. Zmyslom požiadaviek noriem je dosiahnutie maximálneho komfortu bývania pri minimálnych prevádzkových nákladoch. Lenže, ako najlepšie dosiahnuť to, aby dom bol energeticky nenáročný, nízkoenergetický, šetrný alebo s takmer nulovou spotrebou energie (pasívny), a nebol pritom ani príliš nákladný, ani technicky zložitý?

Nezabudnite si prečítať: Stavba domu vo vlastnej réžii: Čo zvládnete sami a na čom môžete ušetriť

Práve tu zohráva kľúčovú úlohu správna voľba obvodovej konštrukcie domu. Súčasné technológie ponúkajú dve základné možnosti: jednovrstvovú obvodovú konštrukciu alebo konštrukciu zloženú, „sendvičovú“.

Zatepľovacie systémy
Obvodová konštrukcia so zatepľovacím systémom sa skladá z nosnej časti (garantuje stabilitu a únosnosť) a z izolačnej vrstvy (zaisťuje tepelnotechnické vlastnosti). Fasádne zatepľovacie systémy sa vykonávajú ako kontaktné – s celoplošne spojenými vrstvami, a prevetrávané (nekontaktné), kde je medzi vrstvou izolácie a krycou pohľadovou vrstvou prevetrávaná medzera. Izolačné materiály sa vyrábajú z najrôznejších surovín (sklo, kameň, vlna, konope), líšia sa štruktúrou, hmotnosťou i tvarom (doska, rohož, plsť, drvina).

Minerálnu vlnu tvorí množstvo jemných vlákien a malých dutiniek, v ktorých je uzavretý vzduch. Schopnosť izolovať je tým vyššia, čím sú vzduchové dutiny menšie, čím väčší je ich počet a čím jemnejšie sú jednotlivé vlákna. Izolácia sa väčšinou vyrába tavením čadiča (75 až 80 %) a trosky (20 až 25 %), používajú sa aj sklené črepy (až 78 %).

A je tu, samozrejme, polystyrén. Expandovaný fasádny (EPS) a extrudovaný tvrdený (XPS), vhodný napríklad na izolovanie soklov. Pridaním grafitu sa vyrába šedý polystyrén (má o 20 až 25 % lepšie izolačné vlastnosti). Drahšie, ale efektívnejšie sú penové izolácie, napríklad PUR peny alebo penové sklo do základov. Do atypických konštrukcií sa aplikuje fúkaná minerálna izolácia.

Jedno – a viacvrstvové konštrukcie

Jednovrstvová murovaná konštrukcia z tehál či tvárnic zaisťuje tak nosnú, ako aj tepelnoizolačnú funkciu. Použitím dostatočne dimenzovaných kvalitných prvkov (napríklad blokov s integrovanou izoláciou z polystyrénu alebo tehly s dutinami vyplnenými minerálnou izoláciou) vznikne dostatočne pevná a únosná konštrukcia bez potreby dodatočného zateplenia. Odpadá zložité a prácne i nákladné lepenie vonkajšieho izolantu, dom prirodzene „dýcha“ a vytvára zdravé vnútorné prostredie.

Samotná realizácia jednovrstvovej steny je rýchlejšia a jednoduchšia, moderné stavebnicové murovacie systémy obsahujú rôzne tvarovky a štandardné riešenia pre rôzne stavebné detaily (sokle, okenné nadpražie), riziká porúch sú minimálne. Jednovrstvové konštrukcie predstavujú súčasný trend v stavebníctve.

Pri viacvrstvovej konštrukcii tvorí súčasti domovej obálky nosná stena (murovaná, monolitická či montovaná) a vrstva tepelnej izolácie (polystyrén alebo minerálna vata), aplikovaná najčastejšie z vonkajšej strany obvodového muriva. Toto riešenie v podstate kompenzuje nedostatočný súčiniteľ prestupu tepla nosnou časťou skladby.

Na druhej strane, skladba z rôznorodých materiálov prináša riziká – každý z nich sa správa inak, má inú tepelnú rozťažnosť, inak prepúšťa vzduch a vodné pary. Všeobecne – čím viac vrstiev, tým má stavba zložitejšie detaily a tým viac prípadných problémov hrozí. Ide najmä o riziko vzniku tepelných mostov s kondenzáciou vodných pár, vlhnutie a rast plesní. Zložitejšie sú aj všetky zásahy do konštrukcie (napríklad pri montáži okien) i povrchové úpravy fasády, kotvenie rôznych predmetov, zhotovovanie prestupov vetrania a podobne.

Môže vás tiež zaujímať: Sedmoro pravidiel pre správnu dispozíciu

Energetická hospodárnosť budovy

To, ako je dom prevádzkovo úsporný či „márnotratný“, už niekoľko rokov uvádza „energetický štítok“. Sám osebe sa však tento terminus technicus vzťahuje k energetickej náročnosti spotrebičov. V prípade budov sa správne hovorí o „energetickom štítku obalu budovy“. Udáva informácie o prestupe tepla obálkou, nehovorí však nič o celkovej energetickej náročnosti domu, lebo v tej hrajú významnú úlohu aj ďalšie aspekty.

V kontexte celkového energetického auditu však možno z protokolov vyčítať, aké veľké energetické úspory možno očakávať napríklad od investície do zateplenia. Energetický štítok obálky budovy je súčasťou preukazu energetickej náročnosti budovy a tvorí povinnú súčasť energetického auditu pri podaní žiadosti o finančný príspevok podľa niektorého z vypisovaných dotačných titulov.

Ako sa vyznať v abecede
Budovy sú podľa hodnoty priemerného súčiniteľa prechodu tepla obálkou budovy zaradené do jednotlivých klasifikačných tried, označených A až G:
A – veľmi úsporná budova
B – úsporná budova
C – vyhovuje
D – nevyhovuje
E – nehospodárna budova
F – veľmi nehospodárna budova
G – budova mimoriadne nehospodárna
Energetickú normu splnia tie budovy, ktoré sú zaradené do klasifikačných tried A až C. Pri zaradení do triedy B alebo A dochádza, samozrejme, k výraznej redukcii únikov tepla obálkou budovy. Pozor, ani „áčko“ však automaticky neznamená budovu v pasívnom štandarde, tá totiž musí spĺňať aj ďalšie kritériá.

Súvisiace články

Kľúčové slová

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *