Kompost býval na každej záhrade schovaný v najvzdialenejšom kútiku, niekde blízko plota. Každá gazdinka doň odhadzovala odrezky z kuchyne, orezané konáre, odrastené rastlinky i suchú trávu zo záhrady. Bežne sa používal na hnojenie a obohatenie pôdy. Na niektorých záhradách zostal dodnes.

Na čo je vlastne kompost dobrý? Jedna z blahodarných funkcií nášho životného prostredia je funkcia obehová, ktorá predstavuje nekonečný kolobeh živín: všetko, čo sme z pôdy získali, treba do nej zase vrátiť a kolobeh opakovať. Dnes tvorí biologická zložka 40 až 60 % obsahu našich odpadkových košov. Väčšina odpadu sa uchováva na skládkach, z ktorých sa živiny nemôžu do pôdy dostať.

Poľnohospodárska pôda degraduje a dochádza k jej erózii. Ak sa však rozhodnete odpad biologického pôvodu doma spracovať, môžete tento kolobeh podporiť. Navyše sa razom zbavíte viac ako polovice všetkého odpadu! To sa môže do budúcnosti, kedy sa budú zvyšovať poplatky za odvoz odpadu, vyplatiť aj finančne. Ideálny je, samozrejme, kompost záhradný, nájdu sa však aj iné varianty: využiť zvoz biologického odpadu vo vašom meste alebo odpad spracovať v domácom vermikompostéri.

Mohlo by vás zaujímať: Izbová zemina vlastnej výroby

A čo s takými spracovanými živinami v podobe kompostu? Je to výživné hnojivo. Každý rok ho môžete zaorať do pôdy, v ktorej pestujete zeleninu. Treba ho iba zmiešať so starou pôdou, aby k nemu mali rastliny dobrý prístup. Aj balkónové rastliny budú za „novú miazgu“ vďačné. Na záhrade aj balkóne tak nebudete potrebovať umelé hnojivá. Zmiešať ho môžete aj s inými komponentmi a obohatiť substrát izbových rastlín.

Náš tip

Ak nemáte možnosť kompostovať v záhradnom komposte, zaobstarajte alebo vyrobte si domáci vermikompostér. Dážďovky, ktoré v ňom žijú, spracujú zvyšky na kvalitné hnojivo. Na fotke je Plastia Urbalive plastový nízky vermikompostér. Horné poschodie slúži na zhromažďovanie biologického odpadu (tam dážďovky prevažne žijú), spodné na zadržiavanie prebytočnej vlhkosti.

Stará dobrá klasika

Ak máte záhradu, nebojte sa obnoviť éru záhradných kompostov. Okrem prehrabania raz až dvakrát do roka a následného preosiatia hotového kompostu nevyžaduje žiadnu údržbu. Treba si len rozmyslieť, čo a v akom množstve do neho vyhodiť. Kompost by mal mať plochu aspoň 1 m2, ideálne sú dve komory. Môže byť murovaný, drevený alebo dokonca z prútia – fantázii sa medze nekladú. Na dno vložte väčšie vetvy, na ne hádžte biologický odpad. Vďaka tomu môže spodkom odtekať tekutina zo zvyškov.

Skladba a pravidlá

Kompost treba skladať z uhlíkatých a dusíkatých častí, jednoduchšie povedané zo suchých a mokrých, z hnedých a zelených častí. Čím starší materiál, tým viac uhlíka obsahuje. Býva aj tvrdší, tmavší a suchší: konáre, štiepka z dreva, preložky od vajec a rolky od toaletného papiera, piliny, slama, lístie stromov, čajové vrecúška, kávová usadenina. Dusíkaté, teda mokré a zelené časti sú: odrezky zo zeleniny a ovocia, rastliny, čerstvo pokosená tráva, vňate zo zeleniny.

Či je kompost optimálne vlhký, vám napovie „pästná skúška“: kompost vezmite do dlane a stlačte. Ak z neho tečie voda, je príliš vlhký. Pokiaľ nedrží vôbec pohromade, je veľmi suchý. Podľa potreby doplňte suché časti alebo kompost polejte vodou. Záhradný kompost potrebuje prevzdušniť – najmenej raz za rok, ideálne dvakrát. Postačia na to klasické vidly: kompost prehádžte tak, aby sa preskupil. Tým sa proces rozkladu materiálu doslova naštartuje. Každú jar, keď začne svietiť slnko, sa kompost zahreje (často až na 70 °C) a prebehne v ňom proces nazývaný hygienizácia. Vysoká teplota odstráni plesne, baktérie a semienka buriny a kompost bude pripravený na použitie: krásne kyprý a voňavý.

Naše praktické rady: Ako sa postarať o ruže, aby ich mráz poškodil čo najmenej?

V kuchyni prakticky

Aby bolo pre vás kompostovanie radosťou a nie starosťou, vytvorte mu vlastný proces. Najskôr si kúpte nádobu, ktorú budete na ukladanie bioodpadu používať. Mala by mať pokrievku a dobre sa držať v ruke. Môžete ju vyložiť novinovým papierom či kompostovateľnými vrecúškami. Papierové vrecúška budú zároveň tvoriť uhlíkatú zložku kompostu.

Myslite aj na to, že po nejakom čase sa začne odpad rozkladať, a teda aj zapáchať. Zo skúsenosti to nastane zhruba za 2 až 3 dni, podľa teploty v miestnosti. Netreba po každej príprave jedla bežať hneď ku kompostu. Predĺžiť tento čas dokážu špeciálne koše na kompost , ktoré sú zo všetkých strán priedušné. Vyložia sa kompostovateľným vrecúškom a odpad v nich vydrží dlhšie „čerstvý“, nebude teda zapáchať.

Foto: Zelená domácnosť, Shutterstock

Súvisiace články

Kľúčové slová

Zanechte vzkaz

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *