Recyklácia tradičnej chalupy

Slovenský architekt Peter Jurkovič dostal od mladého páru zdanlivo jednoduché zadanie: bývanie v malom dome na malom pozemku. ďalšou podmienkou bola pracovňa s dvomi stolmi a samozrejme všetko ďalšie, čo k rodinnému domčeku patrí: kuchyňa, spálňa, terasa otvorená do záhrady… A nie príliš vysoký cenový limit.

Rozpočet nemal prekročiť 75 tisíc eur. To sa úplne nepodarilo, rovnaké je to snáď pri každej stavbe – vždy sa objavia položky, ktoré boli podhodnotené alebo sa s nimi vôbec nepočítalo.

„Keď som sa nad domčekom zamyslel, v hlave mi stále rezonovali spomienky na prázdniny na vidieku. Typológia, tvaroslovie i dekor slovenskej ľudovej architektúry sú jedinečné. Ne chcel som sa však vracať k pôvodným chalupám, uvažoval som skôr o akejsi novodobej recyklácii. V našej ľudovej architektúre sú zakódované princípy, ktoré preverili stáročia užívania. A sú stále aktuálne, zvlášť v kontexte znižovania našej ekologickej stopy. Väčší neznamená vždy lepší,“ uvádza Peter Jurkovič.

Ľudová architektúra sa vedela prispôsobiť prostrediu. Nebojovala s prírodou, stala sa skôr jej súčasťou. Dodnes obdivujeme staré statky, chalupy a hospodárske budovy, ich stavitelia nepotrebovali zložité urbanistické úvahy, ctili tradície. Okrem toho sa na stavbu používali miestne materiály, len tí najbohatší si mohli dovoliť, aby sa napríklad kameň priviezol z väčšej diaľky.

Nikdy sa nerobili náročné terénne úpravy a stavalo sa s ohľadom na klimatické podmienky v danej lokalite. Využili sa všetky výhody, ktoré miesto ponúkalo. Základnými stavebnými materiálmi bolo drevo, hlina a slama – všetky majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Stavebníci dobre vedeli, koľko dreva na kúrenie počas zimy spotrebujú. Okná boli väčšinou špaletové a malé, v chladných mesiacoch sa museli utesniť. „ilo sa ďaleko viac vonku, kontakt interiéru s blízkym okolím zaisťovala krytá veranda alebo pavlač. V slovenskej ľudovej architektúre sú to časté prvky, obzvlášť v južných oblastiach okolo Dunaja, ako je tomu práve v tomto prípade.

Život pod strechou

Peter Jurkovič sa teda rozhodol pre návrh stavby, ktorá je tradičná i súčasná: má sedlovú strechu a bodové farebné okná. Vnútornú priestorovú schému starých chalúp, samozrejme, zmenil: podkrovie je čiastočne obytné, čiastočne otvorené nad prvým nadzemným podlažím. Pôdorys interiéru je naozaj skromný. Aby však nepôsobil stiesneným dojmom, je celé priečelie domu smerom do záhrady presklené. Tradičnú funkciu „nárazníkovej zóny“ medzi exteriérom a interiérom plní krytá terasa, kde sa dá zdržiavať, aj keď práve nesvieti slnko alebo svieti príliš intenzívne.

Návrh stavebnotechnického riešenia bol celkom jednoduchý: ľahká drevená konštrukcia stojaca na liatej betónovej dlážke s integrovaným kúrením. V interiéri uplatnil vo veľkej miere preglejku, ktorá má konštrukčne estetickú funkciu v podobe stien, dlážok alebo nábytku. Aby sa priestor využil pokiaľ možno bezo zvyšku, Peter Jurkovič zvolil riešenie vloženého boxu so schodiskom, kuchyňou a úložnými priestormi.

Medzi domom a chalupou

Veľkosť aj forma stavby sa nachádza na pomyselnej hranici medzi domčekom a chalupou. Pôsobí ľahko, jednoducho ako skladačka z ľahko dostupných materiálov. Určite sa tu však dvojici mladých ľudí žije dobre, architekt sa totiž s interiérom pohral a dokázal, že aj malý dom môže byť pekný a pohodlný. Krov je čiastočne otvorený a priečelie domu celé presklené, aj drevená konštrukcia pôsobí ľahko. Nenápadnú, ale dôležitú úlohu má aj strešné okno a vložený box skríň v centre dispozície, ktorej súčasťou je schodisko. Skvele a bezo zvyšku využil architekt všetky možnosti pre úložné priestory.

Pracovňa v podkroví „je tak akurát“ pre dvoch, umiestnenie stola zaručuje, že užívatelia nie sú v priamom kontakte so šikmými plochami strechy. A navyše je odtiaľ dobre vidieť do obývacej izby a cez veľké okno do záhrady. Domček má dokonca dve kúpeľne, na poschodí pod strechou je vaňa, na prízemí sprchový kút. Menšie okná majú azúrovo modré rámy, steny sú biele, dlážka betónová, vložený box s úložnými priestormi, schodisko a dlážky na poschodí vyrobili z preglejky. Táto kombinácia povrchov a farieb vytvorila veľmi príjemné prostredie, ktoré sa na nič nehrá, ale zároveň je kultivované.

Stavba aj jej interiéry sú študentsky bezstarostné, pôsobia, akoby sa tu jej majitelia zdržiavali na dlhých prázdninách.

Foto: archív architekta