Recyklácia tradičnej chalupy

Slovenský architekt Peter Jurkovič dostal od mladého páru zdanlivo jednoduché zadanie: bývanie v malom dome na malom pozemku. ďalšou podmienkou bola pracovňa s dvomi stolmi a samozrejme všetko ďalšie, čo k rodinnému domčeku patrí: kuchyňa, spálňa, terasa otvorená do záhrady… A nie príliš vysoký cenový limit.

Rozpočet nemal prekročiť 75 tisíc eur. To sa úplne nepodarilo, rovnaké je to snáď pri každej stavbe – vždy sa objavia položky, ktoré boli podhodnotené alebo sa s nimi vôbec nepočítalo.

„Keď som sa nad domčekom zamyslel, v hlave mi stále rezonovali spomienky na prázdniny na vidieku. Typológia, tvaroslovie i dekor slovenskej ľudovej architektúry sú jedinečné. Ne chcel som sa však vracať k pôvodným chalupám, uvažoval som skôr o akejsi novodobej recyklácii. V našej ľudovej architektúre sú zakódované princípy, ktoré preverili stáročia užívania. A sú stále aktuálne, zvlášť v kontexte znižovania našej ekologickej stopy. Väčší neznamená vždy lepší,“ uvádza Peter Jurkovič.

Ľudová architektúra sa vedela prispôsobiť prostrediu. Nebojovala s prírodou, stala sa skôr jej súčasťou. Dodnes obdivujeme staré statky, chalupy a hospodárske budovy, ich stavitelia nepotrebovali zložité urbanistické úvahy, ctili tradície. Okrem toho sa na stavbu používali miestne materiály, len tí najbohatší si mohli dovoliť, aby sa napríklad kameň priviezol z väčšej diaľky.