Strecha okrem svojej prioritnej funkcie predstavuje základňu a „nosič“ mnohých špeciálnych doplnkov a príslušenstva, slúžiacich na bezpečnú prevádzku a na údržbu domu ako celku.
Požiadavky na bezpečnostné prvky striech na budovách s prevádzkou vychádzajú z príslušných noriem. Kým vo väčšine západných a severných krajín, teda v lokalitách s dlhou zimou a bohatou snehovou nádielkou, sú rebríky, strešné lávky alebo snehové zábrany prirodzenou súčasťou striech rodinných domov, v našich končinách sa s bezpečnostnými opatreniami často vôbec nepočíta. Pritom štatisticky pády zo striech u nás predstavujú až jednu pätinu všetkých pracovných úrazov.
Praktická povinnosť
Pri výbere a dimenzovaní optimálnych bezpečnostných prvkov rozhoduje najmä spôsob užívania stavby, lokalita a nároky na údržbu strechy. Nemenej dôležitý je však aj typ strešného súvrstvia, sklon strechy a druh (materiál) strešnej krytiny, ktoré podmieňujú množstvo prvkov, ich rozmiestnenie a spôsob montáže. Optimálne je riešiť situáciu už v štádiu zrodu projektu novostavby alebo rekonštrukcie staršieho domu.
Základné vybavenie strechy
Minimálnym bezpečnostným opatrením, ktoré predpisujú stavebné normy pri rodinných domoch alebo rekreačných objektoch, je zaistenie bezpečného prístupu k domovému komínu. Na to slúži kombinácia strešnej (komínovej) lávky a rebríka. Lávky (oceľové, hliníkové, niektoré typy opatrené bezpečnostným zábradlím) a rebríky umožňujú aj rýchlu a bezpečnú inštaláciu satelitov, TV a wi-fi antén. Rebríky navyše môžu slúžiť ako úniková (pri likvidácii zdroja ohňa aj prístupová) cesta v prípade požiaru.
Najmä domov v horských a podhorských oblastiach s možným ohrozením osôb pri vstupe (presnejšie priamo nad vstupom) do domu alebo pohybujúcich sa v blízkosti domu sú nevyhnutnou súčasťou strechy aj snehové zábrany. Tu je veľmi dôležité zaistiť optimálny počet a veľkosť snehových zábran (hákov, rozrážačov, mrežových a tyčových sneholamov a špeciálnych škridiel) podľa priemerného množstva snehových zrážok, dĺžky spádu a sklonu strechy.
Cesta k majáku stavby
Predovšetkým staršie rodinné domy, ale aj mnohé novostavby majú na streche komínovú lávku, ku ktorej však treba zabezpečiť bezpečný prístup. Ako inak než prestupom cez strešný plášť. Existuje niekoľko variantov riešenia, ku ktorým patrí aj takzvaný kominársky výstup. Využívajú ho, samozrejme, nielen kominári, ale aj pokrývači a ďalší remeselníci (musí teda byť dostatočne veľký aj na manipuláciu s materiálom) alebo technici či opravári. Patrí sem napríklad kominársky výstup z hliníkového plechu s povrchovou úpravou HPI pre profilované strešné krytiny. Umiestňuje sa vo vzdialenosti do 600 mm od komína, preto už netreba „zdobiť“ strechu komínovou lávkou.
Čítajte tiež: Z čoho sa skladá funkčná strecha?
Hrozba bielej nádielky
Podľa statikov by v období intenzívneho sneženia mali spozornieť všetci majitelia rodinných domov. Ak totiž aktuálne váha snehovej pokrývky presiahne 50 kg na meter štvorcový plochy, je lepšie dostať sneh dole. A ako to zistíte? Stačí si napríklad na rovnej terase vyznačiť štvorec 100 × 100 cm, z neho všetok sneh zhrabať, naložiť do vreca a zvážiť. Váha sa samozrejme bude líšiť podľa aktuálnej vlhkosti snehu, preto je lepšie zistiť si presné hodnoty v špeciálnych tabuľkách.
Načuchraná snehová perina, z ktorej vykukuje kúsok dymiaceho komína, je síce dôkazom, že sa nekúri pánu bohu do okien, na strane druhej však hrozí, že skôr alebo neskôr do tejto vrstvy naprší a hmota výrazne naberie na hmotnosti. Sneh navyše oťažieva i starobou. Ak je objemová hmotnosť čerstvého poprašku asi 100 kg/m3, po pár dňoch môže tá istá vrstva vážiť až dvojnásobok.
▪ snehové zábrany (sneholamy) tvoria mrežové alebo rúrkové zachytávače. V podhorí a na vidieckych stavbách na tento účel spoľahlivo slúži aj osvedčená drevená guľatina
▪ hromadeniu snehu pri zábrane a následnému lokálnemu preťaženiu strechy a krovu zabraňuje kombinácia uvedených systémov
▪ krajina je podľa zaťaženia strechy snehom rozdelená na snehové oblasti, podľa ktorých sa projektuje maximálne zaťaženie strechy od 70 po 400 kg/m2 strechy (napríklad ak sa strecha dimenzuje na 70 kg/m2, uvedenému zaťaženiu zodpovedá vrstva čerstvého snehu vysoká maximálne 70 cm. Pozor – ak do snehu naprší, rovnakému zaťaženiu zodpovedá vrstva vysoká len 17,5 cm!)
Sneh skupenstva kvapalného
Okrem vyššie uvedeného predstavuje sneh ešte jeden problém. Ak zostane na streche, pri odmrazovaní musí mať úplne voľnú cestu skrz funkčný odvodňovací systém a odtiaľto najlepšie do zrážkovej kanalizácie. Sneh zhrnutý alebo spadnutý zo strechy by sa nemal nikdy hromadiť a zostávať v blízkosti objektu. Nedodržanie technologických postupov, aplikácia nevhodných materiálov a stavebná nedisciplinovanosť môžu viesť k tomu, že voda poškodí aj novostavby. Šíri sa kapilárnym vzlínaním priamo z podložia domu a cez mikroskopické trhliny v materiáli stúpa murivom nahor.
Nebezpečná je aj soľ (hoci sami nesolíme, dostane sa do domu napríklad na podvozku auta). Pri kryštalizácii zväčší objem, pri vzlínaní agresívne napadne omietku fasády. Tie isté problémy spôsobujú aj sírany v ovzduší. Tak by sme mohli pokračovať. Platí teda zásada, so snehom je vždy lepšie bojovať!
Proti lavínam a námraze
Konštrukcia, stavba a zloženie strechy a aj materiály strešných krytín dnes celkom samozrejme počítajú s rizikom padajúceho snehu. Rieši sa však iba odstránenie snehovej vrstvy zo strešného plášťa, pričom uvoľnené lavíny, záveje a ľadové valy predstavujú pomerne vysoké nebezpečenstvo pre obyvateľov domu a okoloidúcich. Účinným zariadením proti tomu sú snehové zábrany a rozrážače. Zábrany sa umiestňujú predovšetkým v odkvapovej časti, nad balkóny, vchody, francúzske okná a terasy. Účinnú ochranu proti zosuvu a pádu snehu zo strechy poskytujú špeciálne bezpečnostné prvky.
Súvisiaci článok: Atribúty funkčnej strechy
Prieduchy, prestupy, vyústenia
Nad strechu domov ústia aj najrôznejšie vývody a prestupy. Najprv si s vyústením a jeho pevnosťou a utesnením museli poradiť pokrývači a klampiari (väčšinou sa prestup zložito utesňoval a oplechoval). Časom si výrobcovia skladaných strešných krytín vymysleli špeciálne strešné škridle z plastu alebo plechu, ktoré neskôr – predovšetkým kvôli rovnakej životnosti s krytinou – vymenili za plnohodnotné strešné komponenty. Tie sa do strešného plášťa integrujú rovnako ako ostatné škridle.
V sortimente (KMB Beta, Bramac, Tondach, Betonpres a ďalších) nájdete celobetónové alebo pálené škridle so špeciálnym určením. Či už ide o škridle s plastovým kĺbom s kruhovým prestupom, ktoré sú určené na odvetranie alebo oddymenie plynových kotlov, škridle káblových prestupov s prstencom a priechodkami pre vedenie káblov, škridle s anténovým prestupom, príchytky hromozvodov, ventilačné hlavice, komplety a podobne. Podobný sortiment – vrátane protisnehových škridiel – ponúkajú aj výrobcovia plechových krytín (Lindab, Ruukki, Prefa, Satjam) alebo špeciálneho príslušenstva (HPI).
K najčastejším chybám patrí nedostatočný počet a veľkosť snehových zábran, absencia rebríkov, stúpacích plošín, nášľapov a montážnych lávok. Nedostatok kotviacich prvkov na istenie na streche a v mnohých prípadoch sa stretávame aj s úplne nevyhovujúcim prístupom. To sťažuje prácu nielen pri bežných opravách a rekonštrukciách krytiny, pri čistení alebo výmene poškodených častí odvodňovacieho a odvetrávacieho systému, pri inštalácii solárnych panelov, svetlíkov a strešných okien, ale aj pri revíziách vzduchotechniky či klimatizácie, pri kontrole antén a hromozvodov alebo oplechovania komína priamo na streche a samozrejme aj pri nevyhnutnom odpratávaní ľadu a namrznutého snehu. Ak sa bezpečnosť podcenila vo fáze stavby domu, nie je problém tieto problémy vyriešiť dodatočne.
Foto: archív
