Na návšteve záhrady Libuše Pazderkovej zistíte, aká vzrušujúca a farebná môže záhrada byť, keď ju necháte žiť podľa vlastných pravidiel. Je však oveľa viac než len pekná, ponúka útočisko a potravu živočíchom, ktoré sa sem každý rok s obľubou sťahujú.
Na mierne svahovitom pozemku s rozlohou 3 500 m2 sa harmonicky prelínajú nerovnako veľké plochy s rôznym využitím od veľkoryso pojatej predzáhradky s plejádou kvitnúcich trvaliek cez terasu porastenú levanduľou, zeleninové záhony vrátane skleníka až po malinčie, ovocný sad s výbehom pre hydinu a hájik s vôňou medvedieho cesnaku.
Nechýba rybníček, lúka ani mäkký trávnik, kde sa najlepšie chodí naboso. Verili by ste, že to všetko vzniklo z úhora len pár minút od mesta?
Ide to aj bez chémie
Je tu útulne ako na vidieku. Príjemný pocit umocňuje blízkosť lesa a čulé kvokanie Libušinho početného kŕdľa sliepok. Jemný šum šíriaci sa z rozkvitnutých centrantov prezrádza úkryt lišajov, vo vetvách kaliny sa prekrikujú drozdy a špliechanie vody počuť zakaždým, keď sebou mrskne Karol – jasne oranžový kaprík, kvôli ktorému majiteľka založila rybníček. „Je tu živo ako v zoo,“ smeje sa srdečne. „To ma utvrdzuje, že robím niečo správne.“
Na záhradníčenie bez používania chémie nemusel Libušu nikto prehovárať. „Do záhrady sa chodíme radovať, nie večne bojovať so škodcami a burinou. Príroda si nakoniec sama poradí a riešenie nájde lepšie a oveľa rýchlejšie ako človek. So slizniakmi si poradí slepúch alebo ježkovia, slimačie vajíčka zjedia bystrušky a drozdy, sýkorky sú zase skvelé zberačky vošiek. Nemyslite si však, že na mňa žiadna práca nezostane. Na kosu a motyku som zvyknutá odmala, pri kosení a okopávaní si krásne čistím hlavu,“ hovorí so spokojným výrazom v tvári.
Úžasný prístup k prírode a záujem o ekológiu priniesol držiteľke červeného diplomu vysokej školy poľnohospodárskej prestížne ocenenie v podobe plakety Ukážková prírodná záhrada, ktorú udeľuje ekologický inštitút Veronica a ktorá už niekoľko rokov pyšne visí na stĺpiku pri vstupnej bráne.
Ďalšie návšteva inšpiratívne záhrady: Keď necháte prírodu tvoriť
Čas nežných orlíčkov
Rastú tu skoro všade. „Ich kvety pripomínajú hlúčik holubíc, vďaka útlym stonkám pekne vlajú vo vetre, a pritom sú pevné a nevyžadujú oporu,“ vymenúva záhradníčka prednosti húževnatej trvalky v romantických odtieňoch ružovej, modrej a fialovej. Pred domom sa s orlíčkami druží mnoho ďalších spontánne zasiatych druhov.
Prečo Libuša nekladie rastlinám v rozpínaní žiadne medze? „Je to ten najúčinnejší herbicíd,“ vysvetľuje. „Burina pod súvislou zelenou perinou nemá šancu rásť. A snažím sa sem premietnuť obrázok zo záhrady môjho starého otca, kam sa v spomienkach rada vraciam. Vždy ma fascinoval jeho 15-metrový záhon s divokou zmesou kvetov všetkých farieb a vôní. Rastliny jednoducho nechávam, nech si robia, čo chcú.“
Jar v Libušinej záhrade vonia orgovánom, chutí čerstvými bylinkami a hýri rozmanitými odtieňmi obľúbených orlíčkov, ktorých krehká krása nesmie chýbať na záhonoch ani vo váze.
Nikomu nevadí, že škáry v dlažbe obsadili krehké kvietky zvončekov alebo že cheirant zo záhonu zablúdil na cestičku. Nabudúce sa ukáže a poteší zasa inde, v tom je záhradníčenie podľa vzoru prírody vzrušujúce a napínavé. V májovom slnku žiaria kvety kaliny, budleje, pajazmínu, muchovníka a biela borka briez, ktoré svojimi dlhými vetvami mávajú cez plot na okoloidúcich.
Mimoriadne peknú kombináciu vytvára ružová dvojica tamarišky s vajgéliou. Rovnako ako na orgovány, cercidovník či drevité pivonky je na ne čarovný výhľad z priestrannej terasy pri dome. V tomto čase s nimi v kvitnutí súperi javor tatársky, včely okolo neho lietajú ako zmyslov zbavené. Čremcha zase v hojnom počte láka krásne glezgy, ale až v čase, keď plodí, teraz vábi vonnými kvietkami opeľovačov.
Na vôňu akébie, ktorá šplhá po plote na hranici pozemku, však podľa Libuše nemá. Málo povedomá popínavá rastlina predstihne hociktorý parfum, a hoci pôsobí exoticky, zimu v našom podnebí zvláda bez problémov. „Mala som ju vysadiť aj pri domovom múre namiesto vistérie, okolo ktorej musí človek neustále behať s nožnicami,“ priznáva záhradníčka.
Radosť z domácej úrody
Bola to len otázka času, kedy sa na scéne objaví skleník. Obklopený bariérou z voľne rastúcich drevín z jednej a vyvýšenými záhonmi z druhej strany poskytuje ideálne zázemie pre papriky, uhorky a paradajky. „Nijako to nepreháňam, nie som zeleninárka, šalát a bylinky však zberáme celú sezónu.“
Z takmer zabudnutých druhov sa v záhrade darí špenátu so šťaveľom, mrlíku, rumanu či pestrecu. Tradičné šaláty, reďkovky a mrkva rastú úhľadne v riadkoch jednoducho preto, že sa tak ľahšie udržujú. Nad záhonmi cesnakov, orlíčkov a nevädze sa vynára voliéra s drevenými kurínmi. Sliepky sú najspokojnejšie vo voľnom výbehu, kde môžu priamo zo zeme ťahať dážďovky.
Plymutky, leghornky aj rodajlendky cupitajúce pod strechou spletenou z jabloní, sliviek, jarabiny, rakytníka a mišpule človeka zahŕňajú nefalšovanou vidieckou pohodou, až úplne zabudne, že stojí na kraji veľkomesta…
Mohlo by vás tiež zaujímať:
▪ Zimný rez ovocných drevín
▪ Záhrada ako raj – 2. diel: Pre dospelých
▪ Letná kuchyňa na kraji lesa
Foto: Adéla Taitlová
