Dom pre milovníkov umenia

Na mieste starého statku vyrástol výnimočný dom. Dostal meno Oskar. Genius loci tu umocňuje torzo barokovej stodoly, storočné stromy a kamenný múr, ktorý lemuje rozľahlý pozemok ústiaci do malebnej krajiny. Architekt Jan Žaloudek navrhol pre svoju rodinu zdanlivo tradičný vidiecky dom, ktorý sa otvára aj uzatvára, jednu z hlavných rolí v ňom hrá svetlo.

Pozemok manželia kúpili v roku 2017, vtedy sa na ňom nachádzala časť kamennej stodoly, ktorá patrila k statku s pôdorysom písmena L. Jej kamenný múr teraz ohraničuje dvor. Pamiatkari povolili stavbu iba na pôdorysnej stope pôvodných objektov, stavebný úrad žiadal sedlovú strechu, iná neprichádzala do úvahy. „Ukázalo sa, že tieto obmedzenia nás celkom dobre nasmerovali, aj umiestnenie novostavby je vlastne skvelé – poplužný dvor tu stál z určitých dôvodov, jedným z nich bola dobrá pozícia voči zámku, ktorý je zhruba sto metrov ďaleko. Navyše sa nám podarilo kúpiť aj veľkú časť záhrady, takže ju teraz lemuje bývalý hraničný múr medzi areálom zámku a obcou. Rozkladá sa na severovýchodnom a čiastočne aj juhovýchodnom svahu, máme odtiaľ pekné výhľady do okolia na neďaleké rybníky a lesy,“ hovorí architekt Žaloudek.

Stodola v barokovej záhrade
Dom sa nachádza blízko obce, kde sú kamenné alebo tehlové stavby s bielou vápennou alebo štukovou omietkou a keramickou strešnou krytinou. Ponúkalo sa teda tradičné vidiecke riešenie. Autor projektu využil iba jedno krídlo z pôvodného statku, takže stavba má jednoduchý pôdorys aj tvar. Podobá sa tak starým stodolám, tento motív ešte podporila perforovaná fasáda: „Pôvodne som predpokladal, že vyjdeme zo vzoru, ktorý všetci poznáme. Zhodou okolností kúsok od nás stojí stodola, ktorá má vetracie otvory v module 15 × 15 cm, vynechávala sa vždy polovica tehly. Firma však prišla s tým, že vytvoriť niekoľko stoviek štvorcových otvorov nebude úplne jednoduché. Navrhli, že ich do steny vyvŕtajú. Jedna vec je totiž otvor vymurovať, ďalšia však opatriť ho omietkou – štvorček s čistými hranami je pre tieto práce oveľa zložitejší ako kruh. Vŕtanie ale išlo prekvapivo hladko, trvalo asi týždeň – pripravili si šablónu veľkú zhruba 1,5 × 1,5 metra a používali špeciálny vrták.“

Originálne tienenie a vetranie
Architekt nechcel pri dome žiadnu doplnkovú konštrukciu vo forme pergoly. Otvory vo fasáde navrhol pre južnú štítovú stenu, ktorá je predsadená cez nosnú stenu s vnútorným kruhovým oknom a tvorí tak akýsi slnkolam, navyše spojený s tieniacimi panelmi. Vďaka nim sa interiéry skvele prevetrávajú. Drevené tieniace prvky boli vyrobené podľa návrhu architekta čiastočne svojpomocne, napoly s miestnym stolárom, natierali sa v dielni: krúžky vo fasáde majú priemer 15 cm, reliéfy v dreve tiež. Panely majú rámy z jedľového dreva, výplne zo smreka. V prípade potreby sa teda môžu vymeniť.
Na stavbu sa používali tradičné materiály, omietka je štuková vápenná, ako strešná krytina bola vybraná bobrovka. Napriek tomu sa podarilo dosiahnuť nízkoenergetický štandard: v streche je medzikrokvová izolácia s hrúbkou 30 cm, tvárnice v stenách majú tepelnú izoláciu v dutinách. Dom je teda zvnútra aj zvonku keramický, autor projektu nechcel predsadenú fasádu s izoláciou. Veľký kruhový oblúk nad severnou nikou sa realizoval ako omietnutá výdreva so skrytým železobetónovým prekladom. „Trochu tak citujeme tvaroslovie rokokového zámku. Kruhový otvor za predsadenou južnou fasádou sme rezali v stene z tvárnic podľa šablóny a ramenátov,“ dodáva autor.

Sakrálna inšpirácia
Pobyt v dome je napojený na pohyb denného svetla: zo spálne a spoločenského priestoru možno pozorovať východy slnka a mesiaca, južná fasáda je v kontakte s dvorom a ruinou stodoly. Vďaka veľkorysým priestupným otvorom interiér prechádza do terás, vegetácie a chladivých historických múrov. Zaklenutá nika v severnom štíte prináša svetlo do spálne, kúpeľne a technického zázemia.
„Prestup slnečného svetla regulujeme pomocou tieniacich panelov. Miestnosť zaliata priamym slnečným svitom sa tak počas chvíle premení na magický priestor, v ktorom sa podmanivo hrá svetlo s tieňom. V noci sa svetelný vektor obracia – vďaka nikám dom žiari do krajiny,“ komentuje architekt. V kontraste s bielou fasádou je dom vo vnútri teplý a oblý. Hlavný priestor prekvapí veľkoryso zaklenutým stropom, ktorého výška dosahuje sedem metrov. Pocit odhmotnenej vertikály podčiarkujú štukové omietky a veľké hliníkové okná. Inou parafrázou chrámovej architektúry je dvojmetrové kruhové okno v južnom štíte. A zakrivená kuchyňa s ostrovčekom má evokovať kostolnú mensu; napokon je stredobodom denných rituálov. Na hornom poschodí je apartmán so spálňou, kúpeľňou a ateliérom. Podkrovie bolo koncipované ako uzavretý oblý priestor vhodný na premýšľanie, čítanie a tvorbu. V živote rodiny hrá umenie dôležitú úlohu, preto je v dome všadeprítomné.

Jan Žaloudek

Vyštudoval architektúru na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe v ateliéroch Henricha Smetanu a Jana Šépku. V priebehu štúdia zbieral skúsenosti na School of Visual Arts v New Yorku a na ďalších akademických stážach. Profiluje sa ako výtvarne orientovaný architekt s citom pre navrhovanie rezidenčných stavieb a interiérov. V roku 2020 založil pod svojím menom architektonické štúdio. Vo svojej tvorbe sa snaží napojiť na genia loci miesta a prepojiť ho s požiadavkami klientov s cieľom vytvoriť pravdivú architektúru, ktorá citlivo nadväzuje na kontext. Venuje sa aj návrhom interiérov, pretože verí, že kvalita obytného priestoru ovplyvňuje život jeho obyvateľov. O architektúre premýšľa v širšom kontexte filozofie bývania, zdravého životného štýlu a wellbeingu. Vo svojich realizáciách spolupracuje s autormi voľného či úžitkového umenia a snaží sa, aby ich interakcia vytvárala komplexné umelecké dielo – architektúru. www.janzaloudekarchitekt.cz

Stavebný projekt: Projekty S+S, projektys-s.cz,
Záhradná architektúra: Atelier Rouge, rougeatelier.com

FOTO: BOYSPLAYNICE, PORTRÉTY HANA KNÍŽOVÁ