Dom pre milovníkov umenia

Na mieste starého statku vyrástol výnimočný dom. Dostal meno Oskar. Genius loci tu umocňuje torzo barokovej stodoly, storočné stromy a kamenný múr, ktorý lemuje rozľahlý pozemok ústiaci do malebnej krajiny. Architekt Jan Žaloudek navrhol pre svoju rodinu zdanlivo tradičný vidiecky dom, ktorý sa otvára aj uzatvára, jednu z hlavných rolí v ňom hrá svetlo.

Pozemok manželia kúpili v roku 2017, vtedy sa na ňom nachádzala časť kamennej stodoly, ktorá patrila k statku s pôdorysom písmena L. Jej kamenný múr teraz ohraničuje dvor. Pamiatkari povolili stavbu iba na pôdorysnej stope pôvodných objektov, stavebný úrad žiadal sedlovú strechu, iná neprichádzala do úvahy. „Ukázalo sa, že tieto obmedzenia nás celkom dobre nasmerovali, aj umiestnenie novostavby je vlastne skvelé – poplužný dvor tu stál z určitých dôvodov, jedným z nich bola dobrá pozícia voči zámku, ktorý je zhruba sto metrov ďaleko. Navyše sa nám podarilo kúpiť aj veľkú časť záhrady, takže ju teraz lemuje bývalý hraničný múr medzi areálom zámku a obcou. Rozkladá sa na severovýchodnom a čiastočne aj juhovýchodnom svahu, máme odtiaľ pekné výhľady do okolia na neďaleké rybníky a lesy,“ hovorí architekt Žaloudek.

Stodola v barokovej záhrade
Dom sa nachádza blízko obce, kde sú kamenné alebo tehlové stavby s bielou vápennou alebo štukovou omietkou a keramickou strešnou krytinou. Ponúkalo sa teda tradičné vidiecke riešenie. Autor projektu využil iba jedno krídlo z pôvodného statku, takže stavba má jednoduchý pôdorys aj tvar. Podobá sa tak starým stodolám, tento motív ešte podporila perforovaná fasáda: „Pôvodne som predpokladal, že vyjdeme zo vzoru, ktorý všetci poznáme. Zhodou okolností kúsok od nás stojí stodola, ktorá má vetracie otvory v module 15 × 15 cm, vynechávala sa vždy polovica tehly. Firma však prišla s tým, že vytvoriť niekoľko stoviek štvorcových otvorov nebude úplne jednoduché. Navrhli, že ich do steny vyvŕtajú. Jedna vec je totiž otvor vymurovať, ďalšia však opatriť ho omietkou – štvorček s čistými hranami je pre tieto práce oveľa zložitejší ako kruh. Vŕtanie ale išlo prekvapivo hladko, trvalo asi týždeň – pripravili si šablónu veľkú zhruba 1,5 × 1,5 metra a používali špeciálny vrták.“