Úsporné vykurovanie nemusí automaticky znamenať najlacnejšie a rovnako tak najlacnejšie nemusí byť najvýhodnejšie.

Rozhodnúť sa pre lacný, ale účinný spôsob dosiahnutia tepelnej pohody (vykurovanie i chladenie) v rodinnom dome je – vzhľadom na ponúkané technológie a dostupnosť rôznych druhov palív na trhu – zdanlivo ľahko riešiteľná problematika. V praxi je to však – ako vždy – trochu komplikovanejšie. Stále platí, že či už máte dom nový alebo rekonštruujete starší, je to vždy jedna z najnáročnejších súčastí projektu. Predovšetkým ide o voľbu spôsobu vykurovania, teda vykurovacieho systému.

Pri dnešnom vývoji cien na trhu s fosílnymi palivami, elektrickou energiou, plynom, drevom či peletami a briketami z biomasy alebo obstarávacej ceny alternatívnych zdrojov sa už nedá tento problém brať na ľahkú váhu. Podstata je totiž u všetkých viacmenej rovnaká: ceny klesať nebudú. Pri voľbe optimálneho vykurovacieho systému treba brať ohľad na individuálne vlastnosti. Optimálnosť je však v tomto zmysle ťažké definovať.

Aké palivo a spôsob vykurovania by ste v súčasnosti volili vy?
Odpovedá: Ing. Jaroslav Rehuš, technický špecialista spoločnosti Vaillant Group Slovakia

Rozhodol by som sa využívať alternatívnu energiu zo vzduchu, teda tepelné čerpadlo typu vzduch/voda. V súčasnosti sa práve v tejto oblasti domácnostiam otvárajú nové možnosti. Medzi novinky na trhu patrí napríklad zariadenie typu all inclusive, ktoré vám v dome zabezpečí vykurovanie (A++), prípravu teplej vody, chladenie aj riadené vetranie. To všetko dokáže jediné zariadenie s názvom Vaillant recoCOMPACT exclusive (vo výkonových rozsahoch 3 až 7 kW). Je to vnútorné tepelné čerpadlo typu vzduch/voda s integrovaným zásobníkom teplej vody (225 l) a centrálnou vetracou jednotkou s dvojstupňovou rekuperáciou tepla. Benefitom zariadenia sú aj nízke prevádzkové náklady (vďaka vysokej účinnosti a hermeticky uzavretému chladivovému okruhu). Tepelné čerpadlá recoCOMPACT exclusive majú veľkosť šatníkovej skrine. Môžu sa pochváliť jednoduchou montážou, inštalujú sa do vnútra budovy s prieduchmi cez obvodovú stenu domu.

Môže to znamenať rozhodnutie, že investícia do technológie bude jednorázovo vysoká a návratnosť síce istá, ale časovo zdĺhavá – napríklad tepelné čerpadlo zem/voda. Alebo môže ísť o drahšiu technológiu spracovávajúcu efektívne lacné palivo – napríklad moderné kotly na kusové drevo. Iste mnohí namietnu, že v pohode stačí starší kotol na tuhé palivá (TP) a kúriť možno drevom relatívne „zadarmo“.

Je pravda, že zdanlivo najlacnejšie palivo u nás dlho bolo drevo „kúpené“ stojace v lese. Súčasná lykožrútova kalamita k tejto situácii na trhu zatiaľ stále prispieva. Ak však používate starší kotol s nízkou účinnosťou – cca 50 %, je aj veľmi nízka cena dreva víťazstvo do značnej miery relatívne. Navyše spracovanie dreva – výrub, rezanie, štiepanie, rovnanie a sušenie vyžaduje prácu, čas a peniaze, ktoré by do súvahy mali byť logicky započítané. Kúrenie v zastaraných kotloch a spaľovanie nedostatočne vyschnutého dreva efektivitu vykurovania výrazne znižujú. Suché, už spracované palivové drevo nepatrí k najlacnejším, hodí sa predovšetkým na kúrenie v kozuboch a kozubových kachliach, rozhodne nie v starom neúčinnom kotle, ktorý nižším výkonom použité palivo predražuje.

Aj pri palivovom uhlí dochádza k postupnému zdražovaniu. Ani tu nemožno odbúrať manuálnu prácu, potrebu skladovykurovanie vacích priestorov, oddelený priestor kotolne na prevádzku kotla. V prípade tohto paliva hrá úlohu aj typ – uhlie hnedé, čierne, brikety, koks a veľkosť. Líšia sa výhrevnosťou a samozrejme cenou. Otázka, ktorá môže ovplyvniť voľbu, je dostupnosť týchto palív v mieste bydliska.

Mohlo by vás zaujímať: Kachle + komín = teplo

Čo na to EÚ?

Otázku lacného vykurovanie však nemožno zjednodušiť len na otázku ceny tuhých palív a obstaranie lacného spotrebiča nižšej kvality či ceny. Prečo? Pretože aj ak túto cestu považujete za výhodnú, už o pár mesiacov sa stane nenávratnou minulosťou. Európska legislatíva totiž od 1. 1. 2020 povoľuje uvádzať na trh iba kotly spĺňajúce prísne požiadavky smernice o ekodizajne. To znamená, že nebude možné predávať už ani kotly 4. a 5. najvyššej emisnej triedy – ale iba také, ktoré zodpovedajú Smernici o ekodizajne. Blíži sa aj termín 1. 9. 2022, ktorým nadobudne platnosť zákaz používania kotlov na tuhé palivá v emisných triedach 1 a 2.

U nás je množstvo domácností, ktoré také kotly prevádzkujú, a je celkom pravdepodobné, že väčšina týchto domácností nedisponuje plynovou prípojkou, a preto bude musieť siahnuť po nejakom variante kotla na tuhé palivo. Pravdepodobne nás čaká „kotlová revolúcia“ – vymeniť tisíce kotlov v priebehu troch rokov bude oriešok, podľa odborníkov pravdepodobne nevykonateľný. Výmena kotla je rozhodne finančne náročná záležitosť.

Envirorezort v tomto roku plánuje revíziu operačného programu, v rámci ktorej chce finančne podporiť výmenu starých kotlov na tuhé palivo alebo biomasu v domácnostiach za ekologickejšie – plynové kondenzačné kotly. Ministerstvo chce nasmerovať časť prostriedkov z eurofondov na „kotlíkové dotácie“, známe už u našich susedov v Čechách. Systém dotácií bude fungovať tak, že kto sa skôr prihlási, skôr dostane poukážku na dotáciu, až do vyčerpania prostriedkov určených na projekt. Žiadosť musí byť vyplnená správne, inak poukážku nebudete môcť uplatniť, pred vypĺňaním žiadosti si treba overiť, či spĺňate podmienky na získanie podpory.

Oplatí sa mi investícia do kondenzačného kotla?
Odpovedá: Ing. Pavel Novotný, produktový manažér spoločnosti skupiny Bosch Termotechnika

Všeobecne možno povedať, že áno, otázka však je, na ako dlho. To s istotou nemožno povedať bez pomerne presného výpočtu konkrétneho objektu. Zásadná pre návratnosť vašej investície je konštrukcia vykurovacej sústavy. Pokiaľ máte staré predimenzované radiátory, možno systém prevádzkovať na nižšie teploty, a tým je väčšia účinnosť a rýchlejšia návratnosť. Pomerne dobrý vplyv na návratnosť má i ekvitermická regulácia, ktorá na základe vonkajšej teploty upravuje teplotu vo vykurovacej sústave a vzhľadom na to, že väčšinu roka v zimnom období je vonkajšia teplota okolo nuly, je tomu prispôsobená nižšia teplota v sústave, a tým opäť dochádza k rýchlejšej návratnosti. Zložitejší variant je zateplenie objektu, ktoré má podobný vplyv ako veľké radiátory alebo ekvitermická regulácia v systéme. Pravda je, že pri výmene starého plynového zdroja vždy ušetríte na prevádzkových nákladoch a prakticky vždy dôjde k návratnosti investície. Ale či to bude o tri, štyri alebo desať rokov, na to bez širších súvislostí odpovedať nemožno.

Palivo: od najlacnejšieho…

Pozrite sa v stručnom pohľade na výhody a nevýhody jednotlivých možností vykurovania z pohľadu súčasných cien palív.

Drevo – zatiaľ stále najlacnejšie palivo. Pokiaľ chcete kúriť drevom, dnes nezostáva nič iné, ako si zaobstarať splyňovací kotol. Výrobcov a typov je nepreberné množstvo. Cena takého kotla (25 kW) sa pohybuje okolo 1 500 € a viac. Treba vziať do úvahy, že na správne fungovanie systému s takým kotlom je vhodná inštalácia akumulačnej nádoby cca 50 l na jeden kW výkonu, čo bude ďalších pár stoviek. Obvykle stačí jedno naloženie palivom a kotol vydrží kúriť celý deň. Kúri sa teda najlacnejším palivom, vyžaduje však každodennú obsluhu. Ďalej treba pripočítať, že príprava paliva na sezónu zaberie niekoľko víkendov a hodiny fyzickej práce. V splyňovacích kotloch treba kúriť vysušeným drevom. Musíte teda mať priestor, kde drevo môže vyschnúť – čo trvá aj 2 roky. Alternatíva je nakupovať už suché palivo, ktoré je však drahšie.

Hnedé uhlie – cenovo vychádza len o niečo málo drahšie ako drevo. Automatické kotly na hnedé uhlie (25 kW) začínajú na cene okolo 2 500 €. Oproti splyňovacím kotlom nepotrebujú nutne akumulačnú nádobu. Výhodou automatov je, že obsluha kotla sa vyžaduje len 1–2 × týždenne. Kotly majú dostatočný zásobník paliva na niekoľko dní prevádzky a možno odísť na predĺžený víkend z domu bez toho, aby ste žiadali suseda o dohľad nad kúrením. Netreba mať predimenzovaný priestor na skladovanie paliva ako pri vysúšaní dreva, ale každý si vie predstaviť, ako prevádzka kotla na uhlie zašpiní kotolňu, garáž a podobne.

Pelety – najdrahšie palivo, cca o 20– 30 % drahšie ako drevo alebo hnedé uhlie. Automatický kotol na pelety – cena a výhody v porovnaní so splyňovacími kotlami sú rovnaké ako pri kotloch na uhlie. Zrejmou výhodou oproti uhliu je „čistejšia prevádzka“. Pelety vo vreciach naskladané na palete sú „atraktívnejšie“ než hromada uhlia a škvara rozťahaná po dome. Najväčšou nevýhodou je cena peliet, ktorá sa mení podľa obdobia, kedy pelety nakupujete: v lete sú lacnejšie ako v zime. Rad ľudí využíva možnosť kúrenia drevom v kozubových kachliach alebo kozube. Je to asi naozaj najlacnejšia možnosť kúrenia – solídne kozubové kachle sa dajú zaobstarať za 300 – 400 €. K tomu si pripočítajte úplne bezplatnú romantiku plápolajúceho ohňa. Všetko má však svoje ale. Privezené drevo vyložia pred domom, treba ho porezať, naštiepať a poodvážať do kôlne. Všetky tony dreva potom postupne priniesť do obývačky aj so všetkým prachom. Treba tiež častejšie maľovať, prať záclony a zo sedačiek a kobercov prach už prakticky nedostanete.

Správna voľba pre úsporné vykurovanie
Moderné stavebné materiály dokážu znížiť tepelné straty na minimum, a tak sa použitie tepelného čerpadla alebo iného nízkoteplotného zdroja stáva štandardnou voľbou. Ďalej býva táto sústava často doplnená napríklad o kombináciu solárneho ohrevu TÚV. Uvedené zdroje tepla sú „nízkoteplotné“. Ak sa rozhodnete pre teplovodné vykurovanie s nízkoteplotným zdrojom, treba vyriešiť otázku voľby vhodného koncového vykurovacieho telesa. Vedľa klasických radiátorov sa pozornosť upiera na teplovodné konvektory, ktoré môžu byť dlážkové, nástenné alebo fasádne, ďalej vykurovacie lavice či tepelný výmenník na individuálne inštalácie.

Tepelné čerpadlá

Ako sú na tom tepelné čerpadlá? Aká je návratnosť? Oplatia sa vôbec? Tieto otázky sa v poslednom čase kladú veľmi často. Technológia sa inštaluje predovšetkým v novostavbách alebo pri zásadnejších rekonštrukciách obytných objektov. Ešte pred niekoľkými rokmi bola drvivá väčšina novostavieb energeticky až dvakrát náročnejšia na vykurovanie. S príchodom nových materiálov, zatepľovacích technológií, úspornejších systémov hospodárenia s teplom a predovšetkým nástupom nízkoenergetických stavieb dnes potrebujú budovy na prevádzku oveľa menej tepla ako v minulosti.

Tiež si prečítajte: Kúriť z dlážky alebo stropu?

Technológia súčasných tepelných čerpadiel síce zostáva od ich objavu takmer rovnaká (princíp je známy vyše sto rokov), možno však navrhovať oveľa menšie, a tým pádom aj lacnejšie zariadenia, ktoré dokážu bežný dom bez problémov zásobiť. Navyše so stúpajúcimi cenami alternatívnych zdrojov energie rola týchto zariadení vďaka znateľnej návratnosti investície rastie. Rodinné domy a byty s tepelným čerpadlom majú navyše nárok na lacnú elektrinu. To sú ďalšie významné úspory. Predovšetkým však ide o návratnosť investície a o zabezpečenie „lacného tepla do dôchodku“, zhodnotenie budovy, ekológiu a využitie obnoviteľných zdrojov.

Aký je pomer nákladov a návratnosti pri tepelných čerpadlách a klimatizácii?
Odpovedá: Radek Vanduch, hlavný technik Panasonic Heating & Cooling

Na obstaranie klimatizácie pre domácnosť s veľkosťou 3 + kk potrebujete zhruba podobnú finančnú investíciu ako na tepelné čerpadlo, k čerpadlu však treba ešte pripočítať obstarávacie náklady na rozvody, radiátory a podobne. Čo sa návratnosti týka, samozrejme, záleží od podmienok, miery používania vykurovacej sústavy, tepelnej straty objektu a iných faktorov. Na základe mojich skúseností však môžem potvrdiť, že v domácnosti, kde sa skôr kúrilo napríklad elektrokotlom, obstarávacie náklady na kvalitné tepelné čerpadlo typu Panasonic Aquarea sa vrátili do 4 až 6 rokov.

Účinnosť vykurovania klimatizáciou vs. tepelným čerpadlom

Tieto systémy vykurovania sa v účinnosti príliš nelíšia. O niečo málo účinnejšia je klimatizácia, rozdiel je však skutočne minimálny, rádovo 0,2 COP. Rozdiel je skôr v užívateľskom komforte. Pri klimatizácii, zjednodušene povedané, je teplo „vyfukované“ do bytu či domu, zatiaľ čo tepelné čerpadlo vzduch/voda alebo voda/voda generuje teplo sálavé, ktoré sa distribuuje rovnomerne vykurovacou sústavou, čo býva pre užívateľov väčšinou príjemnejšie.

Elektrina v dlážke, strope i na stene

V hre je, samozrejme, aj vykurovanie elektrinou. Na trhu sú vykurovacie rohože, vodiče a fólie, sálavé panely či priamovykurovacie konvektory. Za zmienku určite stoja kvalitné elektrické vykurovacie fólie Ecofi lm českého výrobcu Fenix, ktoré sú unikátny výrobok určený na elektrické veľkoplošné stropné alebo dlážkové vykurovanie. Stropné panely využívajú princíp sálavého vykurovania (infračervené vykurovanie).

Jeden príklad za všetky
Ako príklad efektivity môže poslúžiť systém Panasonic Aquarea, založený na vysoko účinnej technológii tepelného čerpadla, zaisťujúcej nielen vykurovanie domácnosti a ohrev vody, ale aj mimoriadne výkonnú klimatizáciu v lete. Znamená to komfort v akomkoľvek počasí, dokonca aj v mrazoch dosahujúcich –20 °C. Nové tepelné čerpadlá Panasonic navyše spĺňajú súčasné požiadavky pre nízkoenergetické domácnosti s úspornou prevádzkou.

  • mimoriadne vysoká účinnosť (COP 5,08 pre novú jednotku 5 kW – nedelený systém)
  • modely pre nízkoenergetické domácnosti (od 3 kW)
  • riešenie T-CAP sa výborne hodí do chladných oblastí, nominálna kapacita sa udržuje až do –15 °C bez potreby bivalentného zdroja elektrického ohrevu
  • jednoduché ovládanie inteligentným telefónom (pomocou voliteľného užívateľského rozhrania)
  • bohatá ponuka účinných nádrží na domáce zásoby teplej vody Tepelné čerpadlá Panasonic Aquarea vyvíja a vyrába priamo Panasonic, žiadna iná firma ako outsourcing či firmy, ktoré dovezú z Ázie kontajner s klimatizáciami a upravia ich na tepelné čerpadlá. Tepelné čerpadlo Panasonic Aquarea znamená úsporu až 80 % nákladov na vykurovanie v porovnaní s elektrickými priamotopmi. Napríklad nový systém Aquarea 5 kW má index COP 5,08, teda o 4,08 viac než bežný elektrický systém s COP 1. Spotrebu možno navyše znížiť pripojením fotovoltických solárnych panelov.

Súvisiace články

1 komentár

  1. Michal Jánošík

    Dobrý deň, hodláme postupne rekonštruovať starší rodinný dom a prvé čo riešime je výber vhodného kúrenia a ohrevu teplej vody. Dom je zo 70tych rokov, 10x12m, postavený z vtedajšej klasiky – škvarovej kocky + tehla a betón. Múry sú asi 50cm hrubé. Pozostáva z prízemia, prvého poschodia a obývateľného podkrovia. Dom ani strecha nie sú zateplené. Je tam starý rozvod kúrenia s radiátormi a kotlom na drevo. Okná sú vymenené za plastové. Bez plynovej prípojky.

    Chceli by sme sa poradiť aká by bola najlepšia alternatíva kúrenia (vstupná cena/prevádzkové náklady/návratnosť) s využitím moderných technológií. Vďaka.

Napsat komentář: Michal Jánošík Cancel

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *