S novými poznatkami a technológiami sa často na výslnie vracajú systémy ešte nedávno považované za prekonané. Jedným z takých príkladov sú veľkoplošné vykurovacie systémy, medzi ktoré sa radí dlážkové a stropné vykurovanie.
Myšlienka vykurovať miestnosť ohrievaním dlážky bola jeden z dôsledkov technologického vývoja, postupom času sa však konfrontovala s rastúcimi nárokmi užívateľov. Išlo o požiadavky na zvyšovanie teploty v miestnostiach, a ich splnenie si vyžadovalo zvýšenie povrchovej teploty dlážky až na 30–35 °C. Taká teplota je však príliš vysoká a pri dlhodobom pôsobení prináša nežiaduce zdravotné riziká.
Mohlo by vás zaujímať: Ako zakúriť a neprerobiť
Maximálna teplota dlážky s dlážkovým vykurovaním v miestnosti s dlhodobým pobytom osôb sa obmedzila na 27 °C – takzvané hygienické teplotné maximum. V súčasných novostavbách sa už hygienické teplotné maximum 27 °C neprekračuje a pri správne navrhnutom vykurovacom systéme sa aj pri vonkajších teplotách okolo –15 °C pohybuje teplota dlážky len medzi 23–25 °C.
Zotrvačnosť verzus tenkovrstvové dlážky
Druhý handicap – veľkú zotrvačnosť veľkoplošných systémov – zásadne ovplyvnili nové technológie. Na dlážkové vykurovanie sa začali používať elektrické vykurovacie káble s priemerom 3–4 mm alebo elektrické vykurovacie fólie s hrúbkou 0,4 mm, ktoré možno inštalovať priamo pod plávajúce dlážky. To umožnilo opustiť masívne konštrukcie a zhotovovať dlážky ako tenkovrstvové, prípadne systémom „suchej výstavby“.
Princíp tepla zhora
Druhý variant veľkoplošného systému predstavuje stropné vykurovanie. Nástup elektrických vykurovacích fólií, značne zjednodušujúcich konštrukčné riešenie, vytvoril z takého systému plne rovnocennú alternatívu k dlážkovému vykurovaniu. Napriek tomu stále k nemu pretrváva určitá nedôvera.
Ako vlastne funguje? Pri stropnom vykurovaní sa pod stropom vytvorí vrstva teplého vzduchu s hrúbkou cca 20 cm. Táto ľahšia vrstva neklesá k dlážke, a ku stropu sa preto nedostáva chladnejší vzduch zospodu. Strop sa nechladí, jeho teplota rastie a začne vyžarovať teplo. Ide o rovnaký jav, aký môžeme pozorovať napríklad pri kachľovej peci alebo horúcich radiátoroch – na vzdialenosť jedného až dvoch metrov cítiť, ako zo zdroja sála teplo. Čím vyššia je povrchová teplota, tým väčšie a pocitovo výraznejšie je sálanie.
Toto sálanie – tepelné alebo aj infračervené žiarenie – neohrieva vzduch, ale pevné predmety, na ktoré dopadá. Najintenzívnejšie je sálanie v kolmom smere na rovinu zdroja – pri stropnom vykurovaní smeruje teda najviac na dlážku, nábytok a čiastočne aj steny. Tieto plochy potom ohrievajú vzduch v miestnosti. S výnimkou vyššie spomínanej vrstvy pod stropom je tak aj pri stropnom vykurovaní teplota vzduchu v celej výške miestnosti rovnaká.
Tiež si prečítajte: Krása, ktorá hreje
Čo si vybrať?
Je zrejmé, že veľkoplošné vykurovanie je jeden z najkomfortnejších spôsobov vykurovania. Je lepšie dlážkové alebo stropné vykurovanie? Vykonané merania najväčšieho českého výrobcu elektrického sálavého vykurovania, spoločnosti Fenix Jeseník preukazujú, že oba systémy sú rovnocenné. Z praktického hľadiska je pri dlážkovom vykurovaní o niečo vyššia teplota dlážky, čo môže navodzovať pocit vyššieho komfortu.
Nevýhodou sú určité obmedzenia pri voľbe dlážkovej krytiny a nutnosť vopred určiť rozmiestnenie nábytku a zariadení, aby sa dlážka zbytočne nezakrývala. Súčasné energeticky úsporné novostavby sú veľmi citlivé na tepelné zisky, či už z oslnenia alebo vedľajších zdrojov, a ak vykurovací systém nereaguje dostatočne rýchlo, dochádza k prekurovaniu miestnosti. V tomto zmysle vykazuje stropné vykurovanie predsa len vyššiu flexibilitu ako dlážkové. Nevýhoda stropného vykurovania je naopak nutná kombinácia so sadrokartónovými podhľadmi, ktoré nemusia byť automaticky súčasť stavby.
