Obdivujú ju nielen návštevníci akcie Víkend otvorených záhrad, ale aj všetci okoloidúci. Prírodná záhrada pri lese v malej dedinke je jednoducho nádherná.
Jej nesporná výhoda je, že sa nachádza na malebnom mieste, v údolí vzniknutom ťažbou tehliarskej hliny, obklopenom lesmi a lúkami. Pani domu je na svoju záhradu patrične hrdá, za príkladnú spoluprácu s prírodou získala prestížnu plaketu „Prírodná záhrada“ a reportáž o nej vysielala aj Česká televízia v relácii Kúzelné bylinky.
Prírodná oáza
„Chceli sme, aby záhrada bola užitočná nielen pre nás, ale aby tu s nami žilo čo najviac druhov živočíchov. V okolitej poľnohospodársky intenzívne obhospodarovanej krajine nemajú dostatok potravy ani úkrytov na prežitie,“ hovorí na úvod Jana Jungová a ukazuje po obvode vysadené kríky a menšie stromy (jarabina, lieska, čremcha, hloh, vtáčí zob, rôzne kaliny, divé ruže), ktorých plody sú krásne a navyše vítané ako potrava pre vtáky.
Nájdeme tu predovšetkým pôvodné druhy drevín, napríklad hojne zastúpenú bazu čiernu, jarabinu vtáčiu, ale aj staré urastené stromy, ktoré rodia výborné ovocie a v lete poskytujú blahodarný tieň. Časť pozemku tvorí ovocný sad, na svahoch sa týčia okrem klasických drevín aj prekrásne driene, muchovník a rakytník, veľkú plochu zaberajú bobuľoviny na čele s ríbezľami, egrešom, jostou, čiernou jarabinou, malinami a černicami. Svah starostlivo upravili pomocou „suchých“ kamenných múrikov, kde sa výborne darí bylinkám. V dolnej časti sa blyští hladina malého jazierka, ktoré obývajú žaby a mloky, a hneď vedľa sa nachádzajú zeleninové a kvetinové záhony.
Tiež sa pozrite: Letná kuchyňa na kraji lesa
Zdravo a bez chemikálií
Prirodzene, na záhrade nechýba kompost. Žiadne chemikálie a žiadne rušivé prvky – všetky stavebné prvky sú z prírodných materiálov. Dokonca ani príjazdovú cestu nevydláždili, spevnili ju drveným kamenivom a utužili preosiatym kamením.
„V daždi voda prirodzene vsakuje a veľké plochy netreba zakrývať dlažbou. Rovnako všetky kamenné múriky sme naskladali nasucho, bez betónu, slúžia ako skvelé úkryty pre jašterice. Prečo budovať ťažké betónové monštrá, akoby sme tu mali byť navždy?“ pýta sa pani domu a záhrady.
Ako udržať záhradu živú
Záhrada musí žiť. Jana Jungová sa pri jej zakladaní inšpirovala prostými vidieckymi stavbami a záhradami, kde všetko malo účel a zmysel. Dáva prednosť stromom a kríkom s jedlými plodmi pred čisto okrasnými. „Babičkina záhradka predsa tešila nielen oči, ale aj maškrtné jazýčky. Naša záhrada s výmerou päť tisíc metrov štvorcových nám dáva takú úrodu ovocia a zeleniny v biokvalite, že ju nestačíme spracovávať. Robíme džemy, sirupy, lekvár a ďalšie dobroty,“ podotýka.
Začiatky však neboli vôbec ľahké, za každým úspechom sa skrýva veľa práce. Starostlivému výberu drevín predchádzala náročná úprava terénu, v projekte sa počítalo s podzemnými nádržami na dažďovú vodu, ktoré sa museli klásť s ohľadom na budúcu výsadbu. Všetky odkvapové zvody sme vybavili klapkou na zachytávanie vody do sudov. Vo všetkých nádobách na dažďovú vodu nájdete plávajúcu doštičku na záchranu spadnutých zvieratiek, ktoré sa prišli napiť.
Hladké steny sudov by sa pre ne stali smrteľnou pascou. Prírodná záhrada kopíruje potreby lúky, niektoré miesta sa kosia postupne iba jedenkrát ročne a vždy sa nechávajú ostrovčeky s vykvitnutou trávou a kvetinami. Aj staré práchnivejúce drevo tu má svoj zmysel. Kopa raždia v rohu záhrady slúži ako úkryt pre ježkov, jašterice alebo slepúchy či ropuchy.
„Z ľudského pohľadu neporiadok je z hľadiska ostatných živočíchov učinený raj. Možno sa raz dočkáme v spoločnosti aj celkovej nápravy, treba však začať od seba, na svojom pozemku či záhrade,“ dodáva na záver Jana Jungová.
Autorka záhrady
Jana Jungová, vyštudovala záhradnícku školu a poskytuje poradenstvo v odbore prírodných záhrad.
Slovo autorky:
Zo skúseností viem, že ak nájdete odvahu vpustiť na záhradu prírodu a život, ak sa ju nesnažíte spútavať, ale necháte ju tvoriť, vznikne nádherné a neopakovateľné miesto na život rastlín, ľudí i mnohých živočíchov.
Foto: Jana Jungová