Dieťa sa učí tromi spôsobmi: napodobňovaním autorít, výchovou v škôlke či škole a opakovaním určitých rituálov, kým sa pre neho stanú zvykom. Návyky, ktoré si dieťa vytvorí z prostredia v škôlke, škole a v detskej izbe, ho budú sprevádzať celý život.
Deti si podľa prostredia vytvárajú stereotypy a zvyky. Vytvárajú si automatické správanie, čo uľahčuje fungovanie nervového systému. Prostredie má vplyv na to, či sa dieťa naučí zdravo sedieť, či vie využívať celé svoje telo, svoju hrubú aj jemnú motoriku. Vplýva aj na jeho správanie, hodnoty, reč tela a podobne. Detská izba je preňho útočiskom pred vonkajším svetom. Na druhej strane ani tá najkrajšia izba nenahradí rodičovskú lásku a pozornosť.
Skôr ako sa pustíte do zariaďovania detskej izby, pozrite sa, ako vyzerá detský svet. Deti od malička veci chytajú, ochutnávajú, rozoberajú. Potrebujú zážitok, vlastnú skúsenosť a spätnú väzbu.
Podstata zdravej detskej izby
Pre deti je dôležité mať viac zdrojov informácií, teda stimulov z prostredia. Nielen zrakových, ale aj vnímaných hmatom, sluchom a dokonca i chuťou. Obklopte ich príjemnými, najlepšie prírodnými materiálmi vo svojej autentickej podobe. Tieto materiály sú síce drahšie, pre vývoj dieťaťa sú však zdravšie. PVC aj vinyl majú aj svoje výhody, vynikajúce fyzikálno-chemické vlastnosti, dobre sa udržiavajú, sú rôzne farebné.
Podmienkou však je, aby nepredstierali iný materiál. Pre deti je veľmi mätúce, ak vidia „plastové drevo“, ktoré klame ich zmysly. Keď ho dieťa oblíže, nechutí ako drevo, keď sa ho dotkne, nemá teplotu dreva, keď sa po ňom prejde, nevydáva mäkký zvuk pri chôdzi. Deti potrebujú veriť tomu, čo vidia a cítia.
Detský svet je hravý a oblý
Tvary vplývajú na psychiku. Oblé veci vedú k jemnejšiemu správaniu. Živé organizmy sú oblé, ľudské telo je oblé, detské a ženské zvlášť. Je vhodné pohrať sa s oblými tvarmi aj v detskej izbe. To isté platí o povrchoch. Lákajú veci, ktoré sú príjemné na dotyk. Pre rozvoj fantázie je rozhodujúce, či deti obklopíte abstraktnými alebo vyslovene ilustratívnymi (v štýle Barbie, Mickey Mouse…) vecami. Také konkrétne motívy sú aktuálne len veľmi krátky úsek detského života, sú presne určené a nevytvárajú ďalší priestor pre fantáziu.
Izba pre súrodencov
V prípade súrodencov rôzneho pohlavia bývajúcich v jednej izbe je vhodné vytvoriť dievčenský a chlapčenský kútik. Dôležité je vytvorenie vlastného kútika aj pre deti rovnakého pohlavia. Stačí skutočne kútik, v ktorom sa dieťa identifikuje a realizuje. Osvedčené sú nástenky, na ktoré si môžu deti vyvesiť suveníry, fotografie kamarátov a podobne. Dieťa, ktoré má vlastné teritórium, sa tak naučí, že má pevné miesto v živote, miesto, ktoré má pod kontrolou a zároveň je za jeho stav zodpovedné.
Je vaše dieťa extrovert? Introvert?
Pri vytváraní detského priestoru by ste mali hľadieť aj na typ osobnosti dieťaťa. Introvertné dieťa má rado priestor so zákutiami, komôrkami, malými izbami, v ktorých sa môže schovať, kontrolovať ich a utiahnuť sa do seba. Naopak extrovertné obľubuje otvorený priestor, ktorý mu poskytuje príležitosti na rozvoj sociálnych zručností.
Izba, ktorá núti k pohybu
Prioritou je nechať deťom voľný priestor, vytvoriť podnety na striedanie polôh tak pri hre, ako aj pri učení. Nie je správne, keď majú v izbe iba možnosť sadnúť si za stôl alebo ľahnúť si na posteľ. Chce to oveľa viac. Napríklad nižší jednoduchý stolík, za ktorým môžu deti sedieť v tureckom sede či na pätách, kľačať a robiť si úlohy aj na zemi. Ak to priestor dovolí, vytvorte vyvýšené plochy, ktoré môžu slúžiť aj na ukladanie vecí či na príležitostné spanie. Správne je mať možnosť oddýchnuť si pokojne na dlážke alebo – naopak – na zemi sa zahrať. Výborné je mäkké drevo, ktoré sa síce obije, zničí, ale dá sa kedykoľvek vybrúsiť a obnoviť. Je to teplý, príjemný a prirodzený povrch.
Poriadok a alergie
Koberce sú na jednej strane diskutabilné pri alergiách, ale na druhej strane – čím viac odstránime zo sveta detí alergény a vytvoríme im čisté sterilné prostredie, tým náchylnejšie na alergie budú. V zdravej miere je pre deti pozitívne mať „neporiadok“ alebo prach, čo podporuje prirodzenú obranyschopnosť. Tkaniny a koberce sú opodstatnené v interiéri aj pre akustickú pohodu a jeho zútulnenie. Poriadok v detskej izbe je kameňom úrazu každej domácnosti.
Deti v predškolskom a mladšom školskom veku sa prirodzene so svojimi detskými vecami rozkladajú po celom byte, hlavne v spoločnej zóne. Pomôže, keď sú po byte a hlavne v detskej izbe k dispozícii škatule, koše a malé kontajnery, kde sa dajú umiestniť hračky. Ak sú atraktívne a zábavné aj pre dieťa – a za upratovanie ho viac chválime než príliš kritizujeme – je šanca urobiť z upratovania príjemný rituál. Okrem šatníkov treba rátať aj s policami, zásuvkami a kontajnermi. Deti však potrebujú vystavovať svoje osobné a srdcu blízke veci, nechajte im aj otvorené úložné plochy napriek prachu, ktorý sa v nich usádza.
Vyspaté dieťa je spokojné dieťa
Dobrý spánok je alfou a omegou zdravého fyzického aj mentálneho vývoja detí. Po narodení má zmysel investovať do detskej postieľky, ktorá pri svojom štandardnom rozmere 60 × 120 alebo 70 × 140 cm môže slúžiť dieťaťu až do 3 rokov. Odporúča sa z masívneho dreva, ideálne bez povrchovej úpravy alebo upravená maximálne čistým ľanovým olejom či včelím voskom, aby sa z nej neuvoľňovali zbytočné emisie a aby aj chutila. Štandardný rozmer postele pre dospelého človeka (šírka 80 alebo 90 cm a dĺžka 200 cm) je namieste už pre dieťa od 3 rokov.
Stôl a stolička, aby sa nehrbili
Stôl a stoličku je dobré riešiť ako „rastúce“, teda minimálne výškovo nastaviteľné. Ak je to však finančne náročné, stačí pevný stôl s výškou cca 74 cm a kvalitná, výškovo nastaviteľná stolička s podnožou na vykladanie nôh. „Rastúci stôl“ je vybavený elektronickým, pneumatickým alebo najjednoduchším mechanickým výškovým nastavovaním (pomocou rôznych kolíkov, zarážok). Dobré je, ak sa dá na ňom naklápať pracovná plocha (aspoň časť určená na čítanie) a ak má stolová doska nejakú zarážku, aby perá a ceruzky pri naklopení dole stále nepadali.
Detská izba má byť detská
Malým deťom treba nechať priestor na vyzdobenie izby. Minimálne od vyššieho školského veku, približne od 11 rokov, už má zmysel nechať deťom voľnú ruku pri celkovom zariaďovaní, premiestňovaní nábytku a dekorovaní. Ak sa deti samy pričinili o dizajn detskej izby, budú mať väčšiu chuť starať sa o ňu.
Interiérová dizajnérka
Venuje sa dizajnu nábytku a interiérov, ale aj poradenstvu v oblasti zdravého bývania. Špecializuje sa na vplyv dizajnu na ľudské telo a myseľ (Body Conusious Design). Je zakladateľka BCD Laboratória, ktoré je výskumné, vzdelávacie a vývojové pracovisko Fakulty architektúry pre dizajn s ohľadom na človeka a zároveň je reprezentantka Slovenska v Association for Body Conscious Design. Prednáša po celom svete od Nového Zélandu, USA až po Afganistan.
Zdroj: Inšpirácia 2016, Text: Veronika Kotradyová, Zuzana Matúšová Girgošková
