Zelené steny a ploty síce patria do záhradníckeho odboru, ale zároveň sú tak trochu aj staviteľstvom. Stačí vymeniť tehly a betónové tvárnice za rastliny a vznikne dostatočne pevná, nepriehľadná a dlhoveká zelená „stavba“.
Tradícia živých plotov u nás nie je taká silná ako v iných krajinách, ako je Holandsko, Nemecko alebo Británia. Je to dané okrem iného aj rozdielnymi klimatickými podmienkami – prímorské štáty vždy trpeli (a trpia stále) pod silou devastujúceho vetra. A pretože stavba vysokých plotov z vyťaženého dreva z lesa bola už v stredoveku veľmi nákladná a neošetrené drevo veľa nevydržalo, začali ľudia využívať kvalitu strihaných živých plotov. Príkladom buď dedina Monschau v Nemecku.
Prečo živý plot
Pôvodnou funkciou živých plotov teda bola ochrana budov a záhrad pred vetrom a prachom. Táto funkcia samozrejme stále zostáva, ale my si dnes ceníme aj ďalšie vlastnosti, ako je ochrana pred hlukom a pohľadmi zvonku. Živý plot je aj útočiskom vtákov, zaisťuje tieň a upravuje mikroklímu záhrady. Sám živý plot môže byť aj veľmi efektný vďaka kvitnúcim druhom použitých rastlín alebo sýtozelenej, červenej či žltej farbe jeho samotného. Je pekným pozadím pre iné rastliny a vkusným ukončením pozemku na hraniciach.
Výber rastlín
Výber vhodných rastlín pre živé ploty sa riadi niekoľkými požiadavkami. Základnou otázkou je, či má byť vždyzelený alebo má v zime opadať, aký má byť vysoký a aký náročný na údržbu a stanovište. Ak si tieto otázky zodpoviete, môžete začať vyberať. Za kráľa živých plotov sú považované vždyzelený tis a opadavý hrab. Ale možností je viac – pozri rámček. Rastlín vhodných na strihané živé ploty je veľké množstvo a v podstate takmer každá drevina sa dá tvarovať – výnimkou sú druhy, u ktorých sa rany zle hoja, napríklad kôstkoviny. Všeobecne možno povedať, že ak chcete živý plot s malými nárokmi na starostlivosť, vychádzajú najlepšie štíhle formy ihličnatých druhov, predovšetkým tis, tuje a cyprusy. Ak vám nevadí tvrdá a odborná práca, zvoľte si plot z hrabu alebo buku. Aj toto si treba hneď na začiatku uvedomiť, pretože je síce krásne vidieť perfektne zastrihnutý hrabový plot, ale cesta k tomu je často celkom tŕnistá.

Úvaha na tému tuje
Niekedy mám pocit, že náš národ sa delí do dvoch nezmieriteľných táborov: na tých, ktorí majú tuje radi (alebo je im to jedno), a na tých, ktorí tuje doslova neznášajú a pred ktorými to meno ani nesmiete vysloviť. Ako by tí ľudia boli členmi nejakej tajnej sekty nepriateľov tuje…
Núka sa teda otázka: Čo komu – preboha – tá úbohá tuja také strašné urobila, že ju tak nenávidí? Spôsobila nejakú otravu alebo zákernú chorobu? Vymrela kvôli nej niečia rodina?
Nič také sa však najskôr nestalo. Čo teda možno namietať proti rastline, ktorá si tu vo všetkej skromnosti rastie, ako má, nič od vás nechce, je zdravá a lacná, vonia, chová sa slušne a svoju úlohu si plní na 100 %?
Ako sadiť
Živý plot sa skladá z jednotlivých rastlín, ktoré majú svoje nároky, aj keď sú väčšinou veľmi skromné. Ak však musia dlhé roky žiť v blízkej konkurencii svojich spoločníkov, treba im vytvoriť čo najlepšie životné podmienky hneď od začiatku. Najskromnejšie sú pôvodné lesné dreviny, napríklad tis, hrab, buk alebo javor babyka, a to nielen na pôdne podmienky, ale aj na svetlo. Inak to bude pri domácom smreku, ten už vyžaduje kyslú pôdu so stálym dostatkom vlahy, miluje slnko a vyššie polohy. Cudzokrajné dreviny, ako sú cyprušteky a tuje, sú vo svojej domovine (Severná Amerika) tiež šťastnejšie vo vlhšom prostredí s dostatkom vlahy. Preto pri výsadbe nešetrite a saďte do dostatočne hlbokých jám alebo ešte lepšie do výkopov, kde zaistíte aj rovnomerné podmienky pre všetky rastliny tým, že vyťaženú zeminu vylepšíte ako celok a takto upravenú ju vrátite do výkopu pri výsadbe. Úprava zeminy zahŕňa predovšetkým odstránenie kameňov, primiešanie rašeliny alebo vápenca na úpravu pH (kyslosť alebo zásaditosť), odľahčenie betonárskym pieskom alebo hnojenie špeciálnym či dlhodobým hnojivom, napríklad rohovinou.
Rastliny pre strihaný živý plot (výška: 1,5–3 m)
OPADAVÉ
- Buk obecný Fagus sylvatica (F. s.purpurea)
- Javor babyka Acer campestre
- Hrab obyčajný Carpinus betulus
- Lipa malolistá Tilia cordata (T. x euchlora)
- Vtačí zob Ligustrum vulgare (L. ovalifolium)
- Zlatovka prostredná Forsythia x intermedia
- Drieň obyčajný Cornus mas
- Dráč Berberis ottawensis ´Superba´
- Ríbezľa alpínska Ribes alpinum
- Tavoľník van Houtteho Spiraea x vanhuttei
STÁLEZELENÉ
- Vtačí zob Ligustrum vulgare ´Atrovirens´
- Vavrínovec lekársky Prunus laurocerasus ´Herbergii´
- Cezmína ostrolistá Ilex aquifolium
- Hlohyňa šarlátová Pyracantha coccinea
IHLIČNATÉ
- Tuja západná Thuja occidentalis
- Tuja riasnatá Thuja plicata
- Cypruštek Lawsonov Chamaecyparis lawsoniana
- Smrek obyčajný Picea abies
- Smrek omorikový Picea omorica
- Tis obyčajný Taxus baccata
- Borievka čínska Juniperus chinensis
Vyvýšený záhon Konsta
Vyvýšené záhony sa stávajú čoraz obľúbenejšími, pretože umožňujú záhradkárčenie na menšom priestore. Zdravé bylinky či lahodnú zeleninu si môžete tak dopestovať aj na terase či balkóne. Vyvýšený záhon Konsta v drevenom dizajne je optimálnou alternatívou ku klasickým zeleninovým záhonom, a to aj keď máte malú záhradu alebo záhradnú pôdu chudobnú na živiny. V prípade potreby ho viete premiestniť a nemusíte hriadkovaním uberať z plochy zeleného trávnika. Vyvýšený záhon Konsta poskytne rastlinám osobitý vzhľad. Vďaka svojej výške 76 cm je navyše veľmi praktický – pri záhradníčení sa už nemusíte ohýbať ani kľačať na kolenách.




