Záhrada pri novostavbe na okraji rakúskej dedinky Kleinhöflein bola od začiatku určená predovšetkým pre štvorročné dievčatko. Hlavným želaním majiteľov bol preto priestranný a nezatienený trávnik, na ktorý bude možné umiestniť rôzne herné prvky.
Obec sa nachádza vo vinárskej oblasti a záhrada susedí s vinicami. Záhradu navrhla a realizovala česká záhradná architektka. Mladí manželia si ju vybrali na odporúčanie rakúskeho záhradníka, s ktorým už v minulosti spolupracovala. Z troch návrhov, z ktorých jeden zahŕňal pravouhlé riešenie záhonov a druhý pretínajúce sa kružnice, vzišiel ako víťaz ten tretí – so stredovým trávnikom v tvare kruhu. Trávnatý porast dnes pokrýva 177 m2 a okolité kvetinové záhony sa rozprestierajú na ploche 430 m2.
Premena na krásnu záhradu sa pripravovala postupne. Po odstránení pôvodnej vegetácie a zrýľovaní bolo treba pôdu vylepšiť o kvalitný záhradný substrát, aby mal trávnik pre rast najlepšie podmienky. Okrem neho na záhradu obstarali celkove 749 rastlín. Vlastná výsadba vrátane zamulčovania sa uskutočnila v priebehu troch dní. Kríky zasadili pomerne vyrastené a trvalky s trávami veľmi skoro vytvorili zapojený porast. Fotografie zachytávajú záhradu rok a pol po výsadbe.
Vždyzelená a kvitnúca výsadba
V štrkovom záhone na predzáhradke sa darí tieňomilnými rastlinám a druhom určeným do polotieňa. Okrem hortenzií, ľubovníka a astilby tu rastú listami okrasné hosty, alchemilky a paprade. Priestor pred domom zdobia prvosienky, bergénie, žlté ľaliovky ‚Stella d‘Oro‘, heuchery a jesenné sasanky. Priestor medzi rastlinami vypĺňa stálezelený skalník Dammerov.
Samotná záhrada je celá slnečná, vysadené sú tu suchomilné rastliny, menej náročné trvalky a kríky. Vpravo od terasy vytvorili pohľadovú clonu zo vždyzelenej kaliny, kaliny vonnej, zlatovky, tavoľníka van Houtteovho, vonného pajazmínu a orgovánu. Na záhonoch obklopujúcich kruhový trávnik rozkvitajú biele ruže, levandule, kokardy, krásnoočká, šalvie a rozchodníky. Z okrasných tráv je zastúpená ozdobnica čínska, trstina ostrokvetá, perovec a proso prutnaté. Motýle láka do záhrady budleja Davidova a rudbekia. Nezostáva ani letný ibištek či bradavec. Na jeseň sa krásne vyfarbí bršlen dlhoplutvý a z ihličnanov stojí za pozornosť borovica kosodrevina odroda ‚Mops‘ a borievky.
Bránka oplotenia je od terasy pohľadovo clonená zvislými tismi. Dlažbu v záhone obrastajú vždyzelené skalníky, ktoré znesú občasné zašľapávanie. Majitelia si neželali žiadny strom na záhrade ani v predzáhradke. Na terasu sa plánuje pergola alebo markíza. Okrem predzáhradky osemcentimetrovú vrstvu štrku využili na záhonoch hlavnej záhrady. Šedý odtieň štrkového mulču ladí s farebným riešením fasády domu.
Trávnik pod závlahou
Trávny porast vypestovali z priameho výsevu. Aby však stále dobre vyzeral a letné slnko ho nevysušilo, potrebuje dostatok vody. Majitelia si projekt závlahy nechali spracovať – na záhonoch je kvapková závlaha a trávnik zavlažujú výsuvné postrekovače. Väčšinu prác na záhrade zastane mladá rodina sama, prípadne s pomocou príbuzných. V prípade potreby pomôže radou záhradník, ktorý rastliny zaisťoval.
Čo a kedy sa má s danou rastlinou vykonať je navyše podrobne popísané v projekte záhrady. Z pravidelných činností ide napríklad o jesenné zviazanie tráv, ich jarné zrezanie a odstránenie suchých častí trvaliek, zrezanie polokerov a podobne. Malá časť záhrady je aj úžitková. Majitelia pestujú drobné bobuľoviny a bylinky v nádobách.
Všestranná spokojnosť
Podľa architektky bola spolupráca s mladým manželským párom príjemná a majitelia sú so záhradou spokojní. Spätne by nič nemenila, pretože detaily prepracovala na začiatku. Potom, čo si majitelia vybrali jeden z návrhov, už len ladili výsadbu podľa katalógov, aby vedeli, čo všetko im na záhrade porastie. Žiadne rastliny počas zimy nevymrzli, nemuseli sa dosádzať a záhrada v nasledujúcom roku už vyzerala pomerne urastená. Malá slečna, ktorej sa medzitým narodil braček, si ju tak mohla naplno užívať.
So štrkom položeným na mulčovaciu plachietku má architektka veľmi dobré skúsenosti. Mulčovanie totiž okrem iného zamedzí rast buriny. Pri použití mulčovacej kôry v blízkosti zaburineného pozemku sa však ani v zamulčovanom záhone burinám neubránite. Kôru bez plachtičky navrhuje iba v prírodných záhradách, kde je potreba, aby sa vysadené druhy rastlín mohli prirodzene rozširovať a štrk by nevyzeral prirodzene. Ako nevhodná sa javí aj kombinácia plachtičky s kôrou, pretože kôra sa časom rozpadá. Jej zvyšky potom ležia na čiastočne odhalenej plachte a vzniká tak opäť vrstva vhodná na rast buriny. Kladenie plachtičky a štrku alebo praného štrku je vhodnejšie – mulč sa nerozpadá a burina sa dá dobre odstrániť, pretože korienky cez plachtičku neprerastú. V praxi sa pri výsadbe rastlín do plachtičky vyrezávajú dostatočne veľké otvory. Napríklad travinám vyhovuje podľa druhu a kultivaru otvor veľký zhruba 50 × 50 cm. Rastliny sa na takto založených záhradách ošetrujú hnojivou zálievkou.
Text: Zdeňka Zienertová | Foto: Hana Vymazalová
