Túto záhradu v japonskom štýle by ste zrejme márne hľadali. Je ukrytá pred zrakmi okoloidúcich dômyselnou výsadbou, ktorá zaisťuje majiteľom absolútne súkromie.

Majiteľ si prial diskrétnu záhradu, ktorá by nadväzovala na architektúru už stojaceho domu a zároveň korešpondovala s jeho záľubou v pestovaní bonsajov. Bol si vedomý, že klasickú japonskú záhradu by v našich podmienkach najskôr „neuživil“, a tak sa rozhodol aspoň pre záhradu v japonskom štýle. Spoločne s architektom Michalom Nováčkom pracovali prevažne s domácimi artefaktami a s miestne dostupnou flórou tak, aby sa čo najviac priblížili nálade japonských záhrad.

Dobrý potenciál v základe

Na pozemku s veľkosťou asi 1 500 m2 prevažovala orná pôda. Nebolo treba rozsiahle úpravy. Dovezená hlina poslúžila na modeláciu terénu pre azalkové ostrovy. Využila sa na úpravu záhonov a na usadzovanie kameňov. Nachádza sa tu celkom 25 solitérnych kamenných blokov. Ploché polygóny z čierneho čadiča sa využívajú na cestnú sieť. Hlavná esovitá cesta je chrbticovou osou celej záhrady. Kratšie cesty sú vysypané kamennou drvinou.

Architektonicky čistý rodinný dom bez zbytočných ozdobných prvkov sa otvára do záhrady drevenou terasou a na poschodí sa z balkóna ponúka nádherný pohľad na celú záhradu a drevený čajový pavilón, kde sa majiteľ stará o bonsaje. Všetok život flóry sa však odohráva v centrálnej časti, na vnútornom trávniku a na šiestich azalkových ostrovoch.

Kvety japonských azaliek majú nespočetné množstvo sýtych farieb, niektoré sú dvojfarebné, žíhané (napríklad ružové s bielym lemom), biele s fialovým okrajom, oranžové so žltými prúžikmi. Michal Nováček to nazýva prevzatím nálady z japonských záhrad: „Nie som odborník na tento typ záhrad. Použil som iba základné východné princípy, ktoré sú v Európe dôverne známe a pochopiteľné,“ vysvetľuje.

Tiež sme navštívili: Záhrada v tieni vysokého brestu

Dramatický náboj

Japonské prvky prevažujú, hoci artefakty sa vo väčšine prípadov zhotovili v Európe. Nájdete tu miniatúry horských štítov a kopcov, nechýba suchý potok, znázorňujúci hlavnú cestu záhradou. Originálnym nápadom sú azalkové vyvýšené záhony, predstavujúce ostrovy v šírom mori a čadičové solitéry, za ktorými sa pri čajovom domčeku schovávajú malé bonsaje. Atmosféru dotvárajú japonské lampy a flóra, ktorá je schopná v daných podmienkach prežiť.

„Zvlášť veľký pozor treba dávať na bambusy, ktoré sú v našich podmienkach veľmi chúlostivé,“ dodáva architekt cestou lemovanou rododendronmi, plamienkami, hortenziami a čemericami, ktoré opäť vyrazia s plnou parádou na začiatku jari. Rododendrony sú väčšinou vždy zelené, na jar kvitnú v žiarivých pastelových farbách, v odtieňoch žltej, oranžovej, ružovej, červenej a fialovej. Na jeseň sa listy mnohých druhov sfarbujú do žlta, oranžova a červena.

„Všetko je koncipované tak, aby bola záhrada zaujímavá po celý rok. S rokmi sa prekresľuje a dotvára, potrebuje zhruba tri až štyri roky. Uzatvárajú sa kvetinové celky, rysujú sa presné tvary záhonov a prirodzene sa oddeľujú od štrkových ciest. Záhrada má potom geometrický a prírodný poriadok. Stromy a kríky postupne dorastajú, tvarovanie vetiev pomocou laniek dodá záhrade dynamický náboj,“ vysvetľuje Michal Nováček.

Japonská hra farieb a vôní

Z tvarovaných stromov možno vidieť v centrálnej časti záhrady prevažne muchovníky (Amelanchier lamarckii), ktoré otvárajú celý priestor a na jeseň sa farbia do červena. Diskrétnu zónu po obvode tvoria elegantné smreky pichľavé (Picea pungens), tisy (Taxus baccata), čerešne červenolisté (Prunus cerasifera ‚Nigra‘) a vavrínovce (Prunus laurocerasus). Je tu aj celý rad opadavých kríkov, napríklad svíb krvavý (Cornus sanguinea), kalinolisté hortenzie (Hydrangea macrophylla), kaliny (Viburnum japonicum) alebo bršleny (Euonymus japonicus).

Z pôvodných stromov sa zachoval iba smrekovec (Larix decidua) na hranici pozemku. Dominantné sú muchovníky (Amelanchier) vytvarované v korunách do obláčikov a do stromov, pohybujúcich sa vo vetre (strom v savane). Celkovo prevažujú listnáče, ktoré sa na jeseň farbia do červena a navodzujú nostalgickú náladu typickú pre japonské záhrady. Na jar vždy vykvitne v centrálnej časti šesť hlavných azalkových kopcov, ostrovy sa zmenia na nádherné farebné škvrny v zelenom trávnikovom mori. Ďalšie kopce po obvode spoločne s výrazne zelenými buxusovými guľami a tvarovanými borovicami dotvárajú celkovú kompozíciu (vlniaci sa lem).

Kopce sa postupne, takmer kaleidoskopicky, skladajú do farieb a sú zaujímavé v každom ročnom období. Nikdy sa nepozeráte cez prázdny trávnik, ale cez niekoľko farebných kopcov a kulís, aby ste v spodnej časti zbadali štýlový červenohnedý čajový domček. Jeho okolie zdobia rôzne kombinácie okrasných tráv – ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), kostrava (Festuca), bezkolenec (Molinia), perovec červený (Pennisetum setaceum) a ďalšie, vrátane zriedkavej japonskej trávy (Hakonechloa macra). Dôstojné majiteľove zázemie, kde sa venuje bonsajovej záľube, je diskrétne ukryté trávami v kombinácii s buxusmi a svíbmi krvavými (Cornus sanguinea). Kamenné sokle zdobia bonsaje, ktoré sú najväčšou pýchou majiteľa záhrady.

Autor konceptu:
Ing. Michal Nováček, Atelier D. V. A.
Realizátor:
Aleš Kroczak, zahradnické služby KROCZAK

Foto: Michal Nováček

Súvisiace články

Kľúčové slová

Napíšte nám

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *