Najrozšírenejším spôsobom zateplenia domu s veľkou účinnosťou sú kontaktné zatepľovacie systémy. Ich princíp sa zakladá na tom, aby tesným kontaktom so stenou systém udržiaval teplo vnútri, a naopak neprepúšťal nežiaduci chlad a vlhkosť zvonku.

Pri prakticky rovnakej technológii aplikácie existujú dve základné možnosti zateplenia podľa použitého izolantu: buď s doskami z minerálnych, respektíve sklených vlákien, alebo s polystyrénovými doskami. Každý z týchto izolantov má svoje výhody aj nevýhody. Polystyrénu sa vytýka malá priedušnosť, nevýhodou minerálnej vaty môže byť zasa jej až prílišná priepustnosť.

Dnes však nie je ani jedno z týchto tvrdení úplne pravdivé. Kontaktný zatepľovací systém netvoria len polystyrénové dosky či lamely z minerálnych vlákien. Zatepľovací systém sa skladá z niekoľkých vrstiev, ktoré musia byť svojimi vlastnosťami navzájom prepojené – zladené, inak systém stráca účinnosť. Napríklad otázka paropriepustnosti základného izolantu musí korešpondovať s rovnakými koeficientami použitých lepidiel a stierok. Veľkú úlohu hrá aj typ spojovacieho materiálu a spôsob jeho aplikácie. Akonáhle jedna z vrstiev nebude mať zodpovedajúce hodnoty, neguje tým vlastnosti celého systému, čo môže mať až deštruktívne dôsledky. V tom sa práve líšia certifikované systémy od podomácky zostavených.

Povrchová úprava omietkou imitujúca štruktúru betónu sa k niektorým typom nízkoenergetických stavieb vyslovene hodí (BAUMIT)

Okrem vyššie spomínaných aspektov by ste pri voľbe izolantu mali zohľadniť aj ďalšie nemenej dôležité hľadiská. Ako príklad môže poslúžiť použitie kamennej vlny pri izolácii strechy. Pri väčšom počte slnečných dní sa môže stať, že minerálna izolácia naakumuluje toľko tepla, že vyhrieva aj v noci. Pokiaľ však ide o starší dom s horšou izoláciou spodnej stavby, vďaka ktorej sa do konštrukcie dostáva vzlínajúca vlhkosť, oceníte väčšiu vzdušnosť a vetrateľnosť minerálnych izolantov. A naopak, ak máte stenu fasády nasmerovanú na juh a navyše zvolíte na jej povrchovú úpravu niektorý z dnes moderných sýtych tmavých odtieňov, môže sa stať, že vďaka vysokej povrchovej teplote sa polystyrén poškodí a dôjde k objemovým deformáciám.

Z týchto dôvodov niektorí stavebníci nahrádzajú penový polystyrén (EPS) jeho tvrdším a odolnejším variantom – polystyrénom extrudovaným. Ten síce vyšším teplotám odoláva, ale pre fasádne zatepľovacie systémy ho trochu paradoxne diskvalifikuje jeho tvrdosť. Tá má totiž na svedomí fakt, že dosky horšie vyrovnávajú dilatáciu vznikajúcu rozpínaním materiálu pôsobením tepla. Pnutie a ďalšie sprievodné javy, ktoré vznikajú vďaka tomu, sa môžu prejaviť poruchami ostatných vrstiev v systéme, vrátane tej viditeľnej – na fasáde sa začnú objavovať trhliny a praskliny.

Nízkoenergetické štandardy

Pri použití tepelnej izolácie z expandovaného polystyrénu alebo z minerálnych vlákien treba pri zatepľovaní do úrovne nízkoenergetického alebo pasívneho štandardu počítať s pomerne veľkými hrúbkami výslednej tepelnoizolačnej vrstvy. Veľká hrúbka tepelnej izolácie kladie zvýšené požiadavky na kotvenie. Zároveň spôsobuje aj výrazné rozšírenie ostení okien. To sa môže prejaviť zhoršením osvetlenia v interiéri. V prípade, že hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy z expandovaného polystyrénu alebo z minerálnych vlákien vychádza 20 cm a viac, je vhodné zvážiť použitie moderných tepelnoizolačných materiálov s veľmi nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti.

S výhodou možno použiť napríklad „sivý polystyrén“ čiže expandovaný polystyrén s prímesou grafitu. Tento materiál má cca o 20 % lepšie tepelnoizolačné vlastnosti než klasický biely polystyrén. Pre zhodný tepelnoizolačný účinok možno zvoliť menšiu hrúbku tepelnoizolačnej vrstvy. Najvýkonnejším tepelným izolantom medzi materiálmi určenými na kontaktné zatepľovacie systémy je tepelná izolácia z fenolovej peny. Na náš trh sa dodáva pod názvom Kingspan Kooltherm K5 a vyznačuje sa výrazne nižším koeficientom tepelnej vodivosti, než aký má napríklad expandovaný polystyrén (EPS).

Pri návrhu hrúbky izolácie treba zohľadniť vplyv tepelných mostov, ktorými sú nosné rošty a kotviace prvky (ROCKWOOL)

Pre názornosť uveďme, že ak by sme nahradili tepelnoizolačnú vrstvu z EPS s hrúbkou 20 cm tepelnou izoláciou Kingspan Kooltherm K5, postačovala by nám hrúbka 11 cm pri dosiahnutí zhodného tepelnoizolačného účinku. Na rekonštrukcie, ktorými sa má dosiahnuť nízkoenergetický alebo pasívny štandard, je preto použitie kontaktného zatepľovacieho systému s tepelnou izoláciou Kingspan Kooltherm K5 obzvlášť výhodné. Vďaka menšej potrebnej hrúbke tepelného izolantu možno zachovať ostenia okien a dverí v obvyklých šírkach.

Aj v prípade, že je priestor pre zatepľovací systém obmedzený, napríklad hranicami susedných pozemkov a podobne, oceníte možnosť použiť menšiu hrúbku izolantu, rovnako ako pri budovách, pri ktorých malý presah strechy neumožní aplikáciu zatepľovacieho systému s tepelným izolantom veľkej hrúbky.

Moderné omietky dokážu viac
Niekedy stačí na výrazné zlepšenie požadovaných vlastností fasády zdanlivo „obyčajná“ omietka. Omietkové zmesi prekonali v posledných rokoch veľmi výrazný pokrok smerom k zdokonaleniu a rozšíreniu úžitkových vlastností. Pominuli časy, keď technológia fasády vychádzala z klasickej kombinácie vápna, piesku, vody a prípadne trochy cementu. Vznikali omietky, pri ktorých sa vzápätí začali objavovať mikrotrhliny a ďalšie povrchové deformácie. Mrvili sa a farby na nich rýchlo bledli. Inými slovami, mäkké vápenné omietky, ktoré chránili kamenné a tehlové domy, sú už dnes technologicky prekonané.

Novými technológiami vyrobené fasádne omietky preferujú najmä také požiadavky, ako je tepelná izolácia, estetické vlastnosti a otázky súvisiace s ekológiou. Sú sofistikovanejšie a trvanlivejšie. Súdobé dekoratívne a štrukturálne omietky majú preto najrôznejšie prímesi, napríklad perlit, penový polystyrén, sklolaminátové striže, drvený korok, mramorovú drvinu a mnoho ďalších látok. Každá z prísad má svoju špecifickú funkciu, zlepšujú napríklad tepelnoizolačné vlastnosti, odľahčujú materiál alebo zvyšujú vodovzdornosť.

Vetrané zatepľovacie systémy

S vlhkosťou sa dá účinne bojovať aj druhým typom zateplenia obvodovej steny – vetranou konštrukciou. Tá sa vyznačuje tým, že vrchný plášť odoláva poveternostným vplyvom, za ním je vetraná vzduchová medzera a až potom nasleduje tepelná izolácia a ďalšia skladba konštrukcie. Pre drevené alebo kovové rošty s výškou cca 60 cm možno vkladať dosky minerálnej izolácie bez mechanického ukotvenia. Vhodné je aj použitie dosiek stredne tuhej minerálnej vaty z kamenných alebo sklených vlákien. Tieto dosky majú najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti z celého sortimentu minerálnych vlákien. Na zvislé alebo vodorovné rošty s väčšou výškou ako 1 až 1,2 m už treba mechanické prikotvenie dosiek, aby nevznikali vypukliny do vetranej medzery a nenarušila sa jej funkcia.

Na fasády, kde sa použil samostatný vrchný plášť, možno izoláciu iba napichovať na tŕne, ktoré stabilizujú ochrannú primurovku. V tomto prípade sa používajú najpevnejšie dosky pre vetrané systémy. V tomto zmysle ponúka zaujímavý typ fasády spoločnosť Stavo block systém, ktorej fasádne tehly Stavo block sú zo špeciálneho odľahčeného materiálu, ktorý prepúšťa vlhko a vodné pary. V dome je tak zaistená optimálna vlhkosť, čo je medzi 40–60 %. Obavy, že by tehly nadmerne zaťažili konštrukciu domu, sú neopodstatnené, keďže tento typ fasády patrí medzi bezkontaktné. Stavia sa do nosného roštu z ľahkého kovu, kde sa každá tehla zavesí na rošt samostatne. Vďaka tomu je celá konštrukcia maximálne stabilná a bezpečná. Hoci majú tehly hrúbku len tri centimetre, zaizolujú dom tak proti únikom tepla, ako aj proti hluku zvonku.

Výhody vetraných fasád:
▪ zaisťujú trvalý odvod vlhkosti z povrchu izolácie, tieto fasády sa hodia aj na rekonštruované domy s vyššou vlhkosťou
▪ montážne práce nezávisia od vonkajšej teploty
▪ používajú sa minerálne vlny, ktoré majú vyššiu tepelnú účinnosť než vlny do kontaktných systémov
▪ sú akusticky veľmi účinné
▪ opláštenie týchto fasád býva veľmi estetické a moderné

Zateplenie soklov

Na zateplenie soklových častí stavieb, exponovaných obstrekom zrážkovej vody, treba použiť zatepľovací systém s izolantom zo soklových dosiek z extrudovaného polystyrénu (XPS) alebo polystyrénu perimeter, ktoré majú vysokú odolnosť proti pôsobeniu vlhkosti, mrazu a sú odolné proti prierazu. Priedušný zatepľovací systém s použitím izolantu z minerálnej vlny alebo priedušného polystyrénu EPS-FClima RDA sa hodí na zateplenie stavieb s mierne zvýšenou vlhkosťou alebo zateplenie rýchlo stavaných novostavieb. Priedušný zatepľovací systém zaistí odvod vlhkosti z konštrukcie v podobe vodnej pary do exteriéru. Pri návrhu priedušného zatepľovacieho systému treba použiť všetky komponenty priedušné – lepiacu a stierkovú hmotu, izolant aj omietku.

Soklové izolačné dosky s nízkou nasiakavosťou a vysokou odolnosťou proti prierazu pre tepelné izolácie stien v miestach so zvýšeným namáhaním vlhkosťou (ISOVER)

Foto: iStock, archív

Súvisiace články

Kľúčové slová

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *