Len máloktorá skupina rastlín na záhrade vzbudzuje také emócie ako práve stromy. Niektorí ich milujú a svoju záhradu si bez nich nevedia predstaviť, iní sa ich tak trochu neprávom obávajú kvôli nedostatku miesta aj tomu, že sa môžu stať želiezkom v ohni už aj tak napätých susedských vzťahov. Ako k týmto rastlinám pristupovať, čo od nich môžete očakávať a kam ich vysadiť?
Odhoďte všetky predsudky, stromy do záhrady jednoducho patria a bolo to tak aj v hlbokej histórii. Dnes si u nich ceníme hlavne ich estetickú hodnotu, u iných aj chutné plody, ktoré nám rok čo rok nadeľujú. Pre našich predkov to však boli aj rastliny symbolické a treba dodať, že hlavne praktické. Vysoké stromy sa vysádzali pre dnešných majiteľov záhrad trochu paradoxne blízko stodôl aj iných stavieb ako bariéra proti šíreniu požiaru. Treba podotknúť, že sa väčšinou vysádzali také druhy, z ktorých hospodár ťažil. Obľúbené boli orechy, ktorých jadrá sa dali dlhodobo skladovať, ďalej medonosné druhy – lipy alebo ovocné stromy. Bez starých odrôd jabloní, hrušiek, čerešní a sliviek kedysi nemohla vzniknúť žiadna záhrada. Aj keď si dnes stromy vážime hlavne ako rastliny okrasné, je pravdou, že sa do popredia dostávajú aj ich ďalšie funkcie.
Prírodná klimatizácia
Na prvý pohľad si na stromoch, ako na iných rastlinách, všetci všimnú zaujímavé kvety a listy, dekoratívne či jedlé plody alebo rovno netradičnú kôru. Na tú sa väčšinou zabúda, ale pri niektorých stromoch sa sfarbuje do netradičných farebných kombinácií alebo zaujme svojou štruktúrou. Stačí si spomenúť na kôru platanu javorolistého (Platanus x acerifolia), ktorého kmeň sa postupom rokov mení v doskovito odlupujúci maskáč, rôzne druhy briez (Betula), ktorých kmene sa môžu farbiť do snehovo bielych, smotanových, alebo dokonca oranžových odtieňov a papierovo sa odlupovať, alebo napríklad na čerešňu tibetskú (Prunus serrula) s kmeňom vínovo červeným. Pokiaľ teda práve na svoju záhradu vyberáte vhodný strom, nezaujímajte sa len o jeho výšku a priemer koruny. Niektoré stromy toho ponúkajú oveľa viac. Farebnú kôru si síce všimnete hlavne v čase, keď vetvy nekryjú výrazné listy, ale práve zima je na zaujímavý pohľad väčšinou skúpa. A práve tieto pridané hodnoty vás budú baviť najviac. Možno ste sa niekedy stretli s prirovnaním stromov k prírodnej klimatizácii. Podobne fungujú aj menšie kríky alebo byliny, ale pri stromoch táto funkcia býva vďaka väčším rozmerom znateľnejšia. Okrem toho, že rastliny produkujú kyslík, tak výrazne ovplyvňujú aj mikroklímu danej oblasti. Vyššie stromy fungujú ako vetrolamy, dokážu totiž spomaliť prúdenie vetra. Okrem toho zvyšujú vlhkosť vzduchu odparovaním vody z listov a zaisťujú tieň. Práve schopnosť tienenia vás pri stromoch bude v nasledujúcich desaťročiach zaujímať možno dokonca aj najviac. Výsadbou správne vybraných druhov môžete upraviť mikroklímu vlastnej záhrady, kde sa budete cítiť príjemne aj v horúcom rozpálenom lete.
Čo ešte dokážu?
Pokiaľ sa vám na záhradu veľa stromov nezmestí, určite chcete rovno staviť na naozaj „vydarený“ druh. Najskôr si ujasnite, čo od stromu očakávate. Pokiaľ je to len zaistenie tieňa a zaujímavý vzhľad, potom sa zamerajte na druhy okrasné. Zoženiete stromy tak kvitnúce, ako aj sortiment s dekoratívnymi listami i kôrou. Pokiaľ však chcete, aby bol strom hodnotný aj pre opeľovače a vy ste z neho navyše aj zberali šťavnaté ovocie, zamerajte sa na ovocné druhy. Aj keď to ešte pred tridsiatimi rokmi vyzeralo, že sa tradičné ovocné stromy zo záhrady natrvalo vysťahujú, postupom času sme si uvedomili, že vlastné ovocie je pre nás dostatočným dôvodom na ich veľkolepý návrat. V súčasnosti často nájdete tradičné jablone alebo hrušky aj v okrasných záhradách. Koniec koncov, aj v čase kvetu stoja za pozornosť. Navyše si u nich môžete vybrať tú správnu veľkosť. Budúca výška stromu je totiž závislá od podnože alebo pestovateľského tvarovania. Do menších záhrad sa hodia hlavne zákrsky alebo štvrťkmene. Pokiaľ sa strom môže predsa len trochu viac rozrásť, zvoľte polokmeň. Do skutočne veľkých záhrad sú ideálne vysokokmene. Nielen, že sa z nich časom stanú naozaj krásne solitéry, ale navyše väčšiemu pozemku dodajú to správne meradlo, čo dokážu len naozaj veľké dreviny.
Pri výbere stromu zohľadnite:
- Podmienky stanovišťa
- Výšku stromu a priemer koruny v dospelosti
- Jedovatosť či výskyt alergénov
- Opadavosť či stálezelenosť
- Dobu aj efekt kvitnutia
- Vzhľad listov
- Rýchlosť opadania listov na jeseň – pozor, niektoré dreviny opadávajú po celú zimu, čo môže značne sťažovať upratanie záhrady
- Dlhovekosť
- Prínos pre voľne žijúce živočíchy
- Aktuálny vývoj chorôb a škodcov, ktorí sú v posledných rokoch na vzostupe
Na čo myslieť pri voľbe stromu?
Je toho pomerne dosť, nejde totiž len o to, zvoliť druh, ktorým sa budete tešiť dlhé roky. Musíte zvážiť aj praktické otázky, ktoré sa s výsadbou stromu spájajú. Veľkosť stromu by mala byť vždy úmerná veľkosti pozemku a voľného miesta. Vysoké stromy budú väčšinou ovplyvňovať život aj vášho okolia, preto stromy vyššie ako päť metrov pokiaľ možno nevysádzajte hneď k plotu. Všeobecne platí, že čím vyšší strom vysádzate, tým ďalej od plotu by to malo byť, lenže žiadna záhrada nie je nafukovacia a rovno si priznajme, že sa stromy mnohokrát vysádzajú aj kvôli súkromiu. Výsadba blízko hranice pozemku sa teda vyložene ponúka. Buďte však ohľaduplní. Buď rovno zvoľte nižší strom a vysaďte ho najlepšie niekoľko metrov od plotu, alebo výsadbu preberte so susedom. Zatiaľ čo mladý, čerstvo vysadený strom jablkom sváru nebýva, problémy väčšinou nastávajú po desiatich rokoch, keď vysadená drevina presiahne svojou korunou hranicu medzi pozemkami. Pri najmenších záhradách sa tak oplatí rovno zvoliť menšie, vrúbľované stromy s kompaktnou, a teda aj dobre kontrolovateľnou korunou. Pokiaľ vám tieto „prísne“ tvary neprirástli k srdcu a zvolíte radšej prirodzene rastúce dreviny s korunou ľahko rozviatou, potom vyberajte zo sortimentu krovito rastúcich stromov. Niektoré neprerastú výšku piatich metrov, napriek tomu ale vďaka širšej dáždnikovej korune zaistia súkromie. Službu odvedú aj populárne viackmene. Dobrou voľbou bude napríklad krovito rastúci muchovník Lamarckov (Amelanchier lamarckii), ktorého korunu môžete rezom ľahko podkasávať, takže vyniknú jeho samostatné kmene. Tento druh sa hodí do menších aj stredne veľkých záhrad.
DOBRÁ RADA: Ešte než sa vydáte do záhradníctva, zistite si základné údaje o strome, ktorý si chcete zaobstarať. Zaujímať by vás mala okrem iného jeho veľkosť, ktorú dosiahne za niekoľko desaťročí. Zatiaľ čo široko korunné stromy môžu časom prerásť aj tri desiatky metrov, stromy vhodné do malých záhrad dorastú trebárs len do trojmetrovej výšky.
Keď už máme vybraté
Ak už presne viete, čo od stromu očakávate a kam ho vysadíte, aby ste sa z neho tešili celý rok, ale aby ste zároveň neškodili susedom, potom sa už len stačí poobzerať po záhradníctve. Máte na výber medzi niekoľkými typmi výpestkov, ktoré sa líšia cenou aj termínom dostupnosti. Stromčeky ovocné si môžete skoro na jar alebo neskoro na jeseň kúpiť jednoducho v koreňovej podobe. Ako už samotný názov hovorí, majú voľný koreňový systém. Ide o kvalitné výpestky menšej veľkosti, ktoré treba po kúpe čo najrýchlejšie vysadiť. Druhou možnosťou sú stromčeky kontajnerované, ktoré zoženiete aj počas leta. Pri okrasných drevinách sa ponuka trochu líši. Na jar a na jeseň máte možnosť zaobstarať stromy v bale. Ich koreňový systém je krytý vrstvou juty a drôtenkou, ktorá sa môže pri výsadbe nechať na koreňoch. Tieto stromy sú väčšinou znateľne lacnejšie ako kontajnerové, ale sú dostupné len na začiatku a na konci sezóny podobne ako ovocné stromčeky. Pokiaľ chcete trochu predbehnúť čas a rovno na záhradu vysadiť už vyrastený strom, počítajte s tým, že si budete musieť siahnuť o niečo hlbšie do peňaženky. A ako sa ceny urastených stromov pohybujú? Napríklad platan javorolistý vo veľkosti 12-14 cm kúpite približne za 300 až 400 €. Veľkosť 12-14 cm označuje obvod kmienka vo výške 130 cm nad zemou. Môžete ale výrazne ušetriť, stačí zvoliť o niečo menej narastený strom. Veľkosť 6-8 cm vyjde približne na 80 €. Pri stromoch sa za väčšiu veľkosť platí, ale na druhej strane sa už po výsadbe môžete dočkať pekne vypestovaného stromu, ktorý bude mať v porovnaní s mladým stromčekom mnohoročný náskok. Nezabudnite… Je úplne jedno, či vysádzate naozaj mladý, alebo už vyrastený strom, vždy by ste ho mali dostatočne pevne kotviť. Mladé stromy stačí ukotviť jedným kolom, väčšie stromy zaistite dvoma kolami, ku ktorým kmienok priviažete pevným bavlneným úväzkom. Len čo máte vysadené a ukotvené, vytvorte okolo kmienka závlahovú misu. Jej vyvýšené okraje skutočne fungujú ako misa, do ktorej stačí naliať väčšie množstvo vody. Zálievka sa tak neroztečie po okolí, čo sa bežne stáva hlavne pri stromoch vysadených do svahu. Pokiaľ strom vysádzate koncom jari alebo v lete, môžete si zálievku uľahčiť inštaláciou zavlažovacieho vaku. Ten bude ku koreňom vodu dávkovať rovnomerne po dobu niekoľkých dní, rozhodne tak nebude vadiť, keď raz nestihnete zaliať.
TOP 5
- Vavrínovec portugalský (Prunus lusitanica)
Bežne ide o ker, ale pretože sa vrúbľuje na kmienok, dočkáte sa aj stromovej formy. Jeho najväčšou výhodou sú vždyzelené listy, na jar ale aj zaujímavo kvitne. Výška: 5 až 6 m
- Breza himalájska ‚Doorenbos‘ (Betula utilis)
Jeden z najobľúbenejších druhov bielokmenných briez. Zoženiete ju vo forme stromu s jediným kmeňom alebo ako dekoratívny viackmeň s dáždnikovou korunou. Výška: 7 až 10 m
- Javor šedý (Acer griseum)
Tento javor vynikne ako zaujímavý solitér, aj ako súčasť výsadby rôznych opadavých stromov. Najviac na ňom zaujme škoricovo zlatá kôra, ktorá sa postupom času z kmeňa lúpe. Výška: do 8 m
- Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba)
Často sa tento opadavý strom zamieňa za listnáč, v skutočnosti ale ide o ihličnan, ktorého ihlice počas evolúcie zrástli do útvaru podobného listu. Ginko zoženiete v mnohých zaujímavých odrodách, ktoré sa líšia výškou aj charakterom rastu. Výška: 2 až 25 m
- Čerešňa tibetská (Prunus serrula)
Tento strom poteší hneď niekoľkokrát. Na jar kvitne drobnými kvietkami, všimnete si ho ale aj v zime, a to vďaka červenej lesklej kôre. V záhradníctve sa môžete stretnúť napríklad s odrodou Amber Scots alebo s viackmeňovou formou. Výška: do 10 m
