Vegetačná, zazelenená alebo zatrávnená strecha poskytuje človeku kúsok prírody. Zo stavebného hľadiska plní funkciu doplnkovej tepelnej a zvukovej izolácie a chráni strechu a celý dom pred mechanickým poškodením a vonkajšími vplyvmi.

Karel Čapek napísal vo svojom fejtóne Návrat k prírode: „Vyžeň prírodu dverami a polezieš za ňou oknom.“ A to dozaista netušil, ako bude na začiatku 21. storočia jeho výrok aktuálny. Staviame, betónujeme a asfaltujeme. A tak, ako rastú stavby potrebné a žiaľ aj zbytočné, ubúda nám zelene. Odkrajujeme z prírody, ktorá už tak trpí popleteným kolotočom ročných období s letom v máji a jarou na Ježiška. Buďme vďační za každý vysadený kvet, krík a strom.

Cesta správnym smerom

Kým vo vyspelej Európe, v Rakúsku či v Nemecku sa stavbami zabraná zeleň veľmi úspešne a rýchlo nahrádza okrem iného napríklad aj na strechách rodinných domov, veľkých sídliskových blokov, výrobných a predajných hál či iných objektov, u nás so zazelenaním nášho životného priestoru stále trochu bojujeme. Pritom prínos zelene vybudovanej bez nárokov na pozemok je očividný. Relatívne jednoduchým riešením sa zlepšuje vzhľad aj klíma zástavby či okolitej krajiny.

Ekologickým príspevkom je bezpochyby regulácia teploty so zvýšením vlhkosti a znížením prašnosti. Rastliny na strechách produkujú kyslík a spotrebúvajú oxid uhličitý, viažu na seba ťažké kovy. Je dokázané, že len jediný meter štvorcový zelene môže absorbovať až 0,2 kg aerosólového prachu a ďalších škodlivín. A to nespomíname otázku hospodárenia, napríklad schopnosť zelených striech zadržiavať vodu. Už počas dažďa a po ňom sa značná časť zrážkovej vody po nasýtení vegetačného súvrstvia vracia späť do ovzdušia…

„Ekologizáciou strechy vraciame prírode to, čo sme jej zastavaním vzali,“ nechal sa počuť architekt Pavel Šmelhaus. „Môžeme zachovať na mieste cennú ornicu alebo zadržať vlahu, a tým pozitívne ovplyvniť mikroklímu domu a jeho okolia. V neposlednom rade je potom „divočina“ na streche tým, čo v prírode pomaly mizne – málo intenzívne udržiavaná plocha, nevyhnutná pre prežitie mnohých živočíšnych druhov. Na streche domu môžete vytvoriť suchý lúčny porast či obdobu stepného spoločenstvá, lákavú pre hmyz, motýle a vtáky.“

Počas ročných období sa vegetačná strecha postupne mení aj opticky. Snímka je zhotovená v auguste a zachytáva snáď najkrajšiu paletu prírodných farieb
Súvrstvie vegetačných plôch
Zelená strecha sa skladá z vegetačnej vrstvy, filtračnej, drenážnej, k tomu ešte ochrannej vrstvy proti prerastaniu koreňov do hydroizolácie, a ďalej separačnej a klznej vrstvy. Pri návrhu súvrstvia treba zohľadniť nároky introdukovaných druhov rastlín, vlastnosti použitých materiálov, spomínaný sklon strechy a orientáciu strešnej plochy na svetové strany, miestne klimatické pomery a podmienky konkrétneho objektu, hmotnosť jednotlivých materiálov, požadovanú akumuláciu vody. Najjednoduchšiu skladbu vegetačnej strechy teda tvorí nosná strešná konštrukcia, parozábrana s asfaltovým pásom, tepelná izolácia, hydroizolácia, geotextílie, hydroakumulačná a zároveň drenážna vrstva, filtračná vrstva z geotextílie, vrstva substrátu a samotná vegetácia.

Požiadavky na stavbu

Pri splnení určitých podmienok sa dajú zazeleniť takmer všetky strešné konštrukcie. Strešný plášť je však väčšinou dimenzovaný podľa noriem na vlastnú únosnosť a treba staticky posúdiť a zohľadniť (pri novostavbe navrhnúť) zaťaženie konštrukcie novou, vegetačnou vrstvou. Záťaž, ktorú musí konštrukcia uniesť, sa rozdeľuje na stálu a prevádzkovú. Stálym zaťažením sa rozumie zaťaženie celého súvrstvia aj s vegetačnou vrstvou. Hmotnosť substrátu a drenážnej vrstvy sa pritom počíta pri plnom nasýtení vodou.

Prevádzkové zaťaženie je zaťaženie časovo obmedzené a vzťahuje sa napríklad na vstup a pobyt človeka na strešnej konštrukcii, na zaťaženie snehom a podobne. Orientačné hodnoty predstavujú pre intenzívne zazelenenie (vysadené kríky a stromy, miesto pre relaxáciu a pohyb osôb, strešná záhrada) 500-800 kg/m2, chodník s dlažbou v lôžku zo štrkopiesku asi 350 kg/m2, trávniky alebo kvetinové záhony 270 kg/m2, extenzívne zazelenenie (strecha pohľadová) od 50 do 140 kg/m2.

Extenzívna strecha s jednoduchou suchomilnou vegetáciou. Rastliny vystačia s vodou zo zrážok, ktorá sa musí v dostatočnom množstve akumulovať v substráte a v ostatných vrstvách

Nemenej dôležitým ukazovateľom je sklon či spád strechy. Strechy vysadené extenzívnou alebo jednoduchou intenzívnou vegetáciou by mali mať spád minimálne 2 %. Zazeleniť možno aj strechy so sklonom od 3 ° do 20 °, pri strechách od 15° sklonu sa však odporúča vytvárať zábranu proti zosuvu substrátu. A je tu ešte účinné odvodnenie, tak skrz súvrstvie, ako aj z povrchu. Rozlišujú sa tri spôsoby odvodnenia – vo vegetačnej ploche, mimo tejto plochy, a samostatné odvodnenie zazelenených, ako aj „holých“ plôch.

Na druhej strane je rovnako dôležité zavlažovanie, čo vyžaduje zriadenie prívodu vody a prípadných rozvodov. Intenzívna strešná zeleň sa realizuje na konštrukciách, ktoré majú únosnosť až 1 000 kg/m2, je vhodná pre kvety, kríky a nízke stromy. Taká strecha/záhrada síce ponúka neporovnateľne viac možností na relaxáciu, vyžaduje si však väčšiu vrstvu substrátu a viac práce s bežnou údržbou.

Vhodné rastliny
Vegetáciu tvoria rastliny ako machy, sukulenty a rozmanité trávy a byliny, ktoré sú odolné voči mrazu a suchu, nevyžadujú prílišnú starostlivosť a vedia sa prispôsobiť extrémnym podmienkam. Znamená to, že rastliny musia mať vysokú schopnosť regenerácie. Preto sa výhradne používajú divoké rastliny. Napríklad trávy s výškou 10 až 23 cm (výška plochých stebiel do 40 cm), kam patrí kostrava, psinček, ostrica, kraslica a iné. Vhodné kombinácie získate u odborníkov. Použiť môžete aj roztodivné byliny a lúčne kvietky (klinčeky, borievky, ďatelina, margaréty, pažítka, sedmokrásky, vresovec a zvončeky).

Vertikálne fasády

Zazeleniť môžete aj domovú fasádu. Docielite tak zaujímavý architektonický vzhľad a zlepšenie klímy. Zeleň plní úlohu termoregulátora a chráni povrchové vrstvy obvodového plášťa budovy. Pozor však, za vertikálnu záhradu sa nepovažuje porast popínavých rastlín, zasadených do pôdy pri päte domu (odsávajú vlhkosť zo základovej škáry a vysušujú pôdu okolo základov, môžu však konštrukciu poškodzovať prerastaním koreňov).

Základom vertikálnej záhrady je kovová, k stene prikotvená alebo voľne stojacia konštrukcia s hydroizolačnou PVC plachtou a plstenými doskami, simulujúcimi mach (medzi fasádou a konštrukciou musí byť aspoň 10cm medzera, fungujúca ako tepelný a akustický izolant). Do plsti sa sadia odrastenejšie rastlinky alebo sa vysievajú semienka. Zavlažovanie zaisťuje sieť hadíc alebo trubíc, dôležité je aj odvodnenie a zber prebytočnej vody späť do systému. Vertikálna záhrada váži okolo 30 kg/m2 a je finančne pomerne nákladná (1 m2 vyjde na 780 eur).

Podkladom zelene môže byť špeciálna hydrofilná minerálna vlna. Dosky sú podobné bežnej tepelnej izolácii, materiál je vzdušný, ľahký a dokáže akumulovať vodu
Zo stavebného hľadiska
Prednosťou (kvalitne vyprojektovanej a rovnako tak realizovanej a udržiavanej) zelenej strechy je ochrana – predovšetkým povlakovej hydroizolácie – pred klimatickými a ďalšími vplyvmi. Zelená strecha pôsobí ako efektívny tepelný izolant (v lete aj v zime), pretože vegetačné súvrstvie ovplyvňuje tepelný odpor strešnej konštrukcie. Zároveň eliminuje UV žiarenie, zlepšuje akustické vlastnosti strechy (12 cm substrátu pohltí pri kolmom dopade zvuk až 40 dB, 20 cm substrátu až 46 dB) a jej protipožiarnu odolnosť, pohlcuje zrážky, a tým odľahčuje kanalizáciu a predlžuje životnosť strešného plášťa.

Súvisiace články

One Comment

  1. Elena van Dijk

    Dobry den,
    prosim o kontakt na overeneho dodavatela zelenych striech v Bratislave a okoli.
    Dakujem,
    Elena van Dijk

Napíšte nám

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *