Energeticky úsporná drevostavba, postavená v neveľkej obci, predstavuje optimálny kompromis medzi životom v meste a na vidieku, medzi modernými technológiami a prírodou.
Hranice pozemku sa takmer strácali vo vetvách, trávnatý svah mizol v tieni hustého porastu. Mierne svažitá, dlho opustená parcela s rozlohou 1 600 m2 na pokojnom mieste na okraji listnatého hája s biokoridorom oslovila mladú rodinu pokojom a pôvabom starej záhrady s vysokými stromami. Práve jej ducha si priali zachovať a využiť.
Architekt Jan Forman, ktorého požiadali o návrh domu, sa snažil maximálne vybalansovať ich predstavy a situáciu na pozemku. „Dôležité je prečítať, o čom klient sníva a v čom sa bude cítiť šťastný,“ hovorí na úvod, keď predstavuje svoju prácu. A o čom snívala rodina v tomto prípade? O maximálnom otvorení domu do prírody s čo najväčším pohodlím, ktoré ponúkajú moderné technológie. „Snažil som sa citlivo preniesť mestský životný štýl do prírody, nenarušiť však vidiecke čaro.“
Prvá téma bola umiestnenie domu na pozemku. Pôvodne zvažovanú polohu nad divokou roklinou na spodnej časti pozemku zavrhli, dom by bol väčšinu dňa v tieni. Prijateľnejšie bolo situovať dom na slnečnú hornú časť, kde je navyše bližšie k prístupovej ceste a ostáva voľná plocha záhrady pri lese.
Aj podoba samotného domu prešla určitým vývojom, od stavby s pultovou strechou k tradičnejšej stavbe so sedlovou strechou a obytným podkrovím. „Stavebný úrad mal požiadavku na dedinský ráz, takže som navrhol modernú variáciu na tradičný vidiecky dom, drevostavbu s pozdĺžnym krytým gánkom a radom vstupov do jednotlivých miestností, ako to bývalo na vidieckych stavbách,“ pokračuje Jan Forman.
Tiež sme navštívili: Dom (nielen) do hôr
Symbióza s prírodou
Koncepcia tradičného domu si tu dobre rozumie s požiadavkami na moderné nízkoenergetické a ekologické stavby. Dispozíciu lemuje zo severnej strany pozdĺžna chodba, ktorá slúži ako vstupná a priechodná z východu na západ. Chráni dom zo severu, tepelne izoluje obytnú časť a zároveň ju oddeľuje od susedov. Naopak na juhu a východe je prízemie plne presklené, bezrámové zasklené steny sa striedajú s bezbariérovými výstupmi na krytú terasu.
Funkčné zóny na seba prehľadne nadväzujú od kuchynskej a jedálenskej časti cez obývaciu izbu až po pracovňu. Terasa na východnej strane nadväzuje na kuchyňu, je širšia a slúži na stolovanie. V podkroví je zo schodiskovej haly, ktorá slúži aj ako šatňa, prístupná detská izba, spálňa rodičov a kúpeľňa. Vedľa domu stojí kryté garážové státie so skladom.
„Zápasili sme s usadením domu na teréne,“ vysvetľuje architekt. „Napojenie na komunikáciu sme museli posadiť čo najnižšie, aby protiľahlý roh stavby bol v prijateľnej výške nad záhradou. Garáž je z betónových tvaroviek, aby mohla byť zrezaná do svahu. Úroveň terasy sa dostala na východnej strane až do výšky 170 cm nad úroveň záhrady a tvorí líniu prechodu medzi svetom prírody a svetom ľudí.“
Spätosť s prírodou symbolizuje drevený konštrukčný systém, priznané trámy a obloženie fasády z neupraveného smrekovca. Južnú hranu terasy prerastá mladý dub, ktorý „hladí“ stavbu vetvami, v lete tieni a spríjemňuje klímu. V zime lístie opadne a uvoľní cestu slnečným lúčom. Neupravené smrekovcové drevo bude postupne starnúť, získavať patinu a dom sa bude čím ďalej viac strácať medzi stromami.
Vďaka pokornému prístupu k situácii na pozemku a k jeho okoliu sa stavebníkom aj architektovi podarilo splniť cieľ – vytvoriť príjemné a zdravé bývanie
Úspory sa zdravým rozumom
Architekt mal zámer navrhnúť úsporný dom, v ktorom bude príjemná klíma aj bez klimatizácie alebo rekuperácie. Bol presvedčený, že v našich podmienkach možno taký dom realizovať. Nízkoenergetická konštrukcia sa približuje pasívnemu domu. Na prízemie vstupuje slnko celý deň – je presklené od východu na západ. Presahujúca strecha v lete účinne tieni a zabraňuje prehrievaniu, drevený plášť prirodzene reguluje teplotu a vlhkosť v interiéri. Betónová stierka na dlážke plní funkciu akumulácie tepla.
Dom sa vďaka pasívnemu solárnemu efektu väčšinu roka vykúri sám, v zime prízemie vykúria kozubové kachle. Priamotopy majitelia využívajú len pár dní v roku.
Úžitková plocha: 155 m2
Konštrukcia: betónové základové pásy, montovaná drevostavba – systém two by four, difúzne otvorená skladba, vetraný fasádny obklad z neupraveného smrekovca, drevený krov, vonkajšie priznané časti krovu z neupraveného smrekovca, strešná krytina – hydroizolačná fólia z PVC
Výplne otvorov: pevne zasklené plochy s izolačným trojsklom s bezrámovým zasklením, drevené okná s izolačným trojsklom, interiérové bezfalcové dvere
Vykurovanie: elektrické priamovýhrevné panely, v kúpeľniach dlážkové elektrické vykurovanie a vykurovacie rebríky, v obývačke liatinové kozubové kachle Jotul, elektrický bojler s tepelným čerpadlom (určený len na ohrev vody)
Tepelná strata: energia potrebná na vykurovanie 73 kW, pre celú budovu 13,7 MWh/rok – podľa energetického štítku
Autor:
Akad. arch. Jan Forman (1958)
Autor sa venuje navrhovaniu stavieb rodinných domov, rekonštrukciám rodinných a bytových domov vrátane interiérov.
Kontakt: formanstudio@gmail.com
Foto: Jiří Vaněk a Jana Labuťová
