Naše podnebné pásmo nás núti pri pestovaní zeleniny predlžovať jej vegetačnú sezónu. Vhodné miesto býva skleník, fóliovník alebo zimná záhrada na južnej stene domu.

Skleník je vraj sen každého milovníka záhrady. Spoločne s našou sprievodkyňou Janou Novákovou sme zisťovali, či toto všeobecne vžité úslovie skutočne platí a či dávame prednosť funkcii pred záhradnými skvostami v štýle viktoriánskych skleníkov. Zjavne máme radi oboje.

Voľba je na vás

Ponuka trhu je taká široká, že si vyberie naozaj každý. Skleníky rôznych veľkostí, materiálov a tvarov. Záleží iba na financiách, požadovanej veľkosti a podnebných podmienkach. Zásadnou voľbou bude pravdepodobne materiál – či sa rozhodnete pre sklo, plast či polykarbonát. Všetko má výhody i nevýhody.

„Sklené skleníky sú klasika,“ hovorí Jana Nováková. „Vydržia bez problémov niekoľko desaťročí. Najvyššie prepúšťajú slnečné lúče. Môžu byť nielen z číreho, ale aj z rozptylového záhradkárskeho skla, ktoré obmedzuje popálenie rastlín slnkom v horúcich mesiacoch,“ dodáva. Tieto skleníky majú masívnu konštrukciu a murovanú podmurovku v hĺbke aspoň 80 cm (nemrznúca hĺbka). Sklené plochy by sa mali opatriť špeciálnymi nálepkami, ktoré plašia vtáky.

Dobrou investíciou celkom iste budú i polykarbonátové skleníky, ktoré vďaka dutinkám v materiáli lepšie tepelne izolujú, a možno ich zaobstarať napríklad aj v oblúkovom tvare. Nosné konštrukcie bývajú najčastejšie kovové (oceľ, hliník, pozinkovaný plech), hrúbka sa musí prispôsobiť hmotnosti výplne. „Nevýhoda je, že kov horšie tepelne izoluje. Dobrý izolant je, naopak, plast a začína sa hojne využívať. Tradičné boli konštrukcie drevené. Dobré izolačné vlastnosti dreva však sprevádza nízka trvanlivosť a potreba opakovaných náterov,“ komentuje ponuku Jana Nováková.

Vybrať si môžete polykarbonátové skleníky so sedlovou strechou. Kolmé bočné steny umožňujú tak pestovanie mohutnejších rastlín v celej výške skleníka, ako aj umiestnenie jednej alebo niekoľkých políc nad sebou (HORNBACH)

Vykurované alebo nevykurované

Asi najbežnejšie sú skleníky nevykurované. Spoľahlivo predĺžia pestovateľskú sezónu, sú lacné a spoľahlivé. V lete v nich možno pestovať plodovú zeleninu (paradajky, uhorky, papriky, baklažány), v okrajových častiach sezóny trebárs ozimný šalát alebo špenát. Môžu tu prezimovať mrazuvzdorné rastliny a niektoré dreviny v kontajneroch. Prikurované (temperované) skleníky ocenia najviac milovníci sukulentov, orchideí a iných, na chlad citlivých, spravidla exotických rastlín. Vykurované skleníky sú určené skôr zberateľom či priamo botanickým záhradám.

Lacnejšou alebo dočasnou alternatívou skleníkov pre bežných záhradkárov sú fóliovníky alebo pareniská. Konštrukcie možno vytvoriť z „domácich zdrojov“ alebo ich zakúpiť ako stavebnicu. Prekrytie tvorí sklo (možno využiť aj vyradené okná) alebo najrôznejšie fólie. Naše sprievodkyňa záhradami zakladá pareniská s hĺbkou asi 40 cm, na dno dáva čerstvý hnoj (asi 20cm vrstvu treba utužiť!), ktorý uvoľňuje teplo a podporuje rast rastlín, ďalej vrství kompost a dobrú záhradnú zeminu.

Ako ďalšiu možnosť volí vyvýšený záhon s pevnými stenami, ktorý prekryje sklom, fóliou alebo netkanou textíliou. „Pri budovaní takých prvkov v záhrade však treba určité podmienky,“ upozorňuje. „Ide hlavne o rovný podklad, slnečné stanovište chránené pred vetrom a zdroj vody na polievanie. Optimálna je dažďová voda…“

Rýchle a lacné riešenie ponúka fóliou pokrytý tunel z kovových prútov. V budúcom roku ho podľa potreby môžete umiestniť na iné stanovište. Poskytuje bezpečnú ochranu pred dažďom a slnkom, vytvára prirodzenú mikroklímu aj pre chúlostivé mladé rastliny

Pestovanie počas roka

Jana Nováková od skorej jari pestuje zeleninu s krátkym vegetačným časom –  skleníkové odrody šalátu, špenát, valeriánku, reďkovky, kôpor, karotku, rukolu, kaleráby, karfiol, brokolicu a ďalšie. Výhodou je možnosť vypestovať si vlastnú sadbu na vonkajšie záhony – okrem vyššie menovaných aj kapustu, kel kučeravý, ružičkový kel, ďalej šaláty, zeler a plodovú zeleninu (paradajky, papriky, uhorky, tekvicu, cukety, patizón), ale aj bylinky a kvety, napríklad aksamietnicu, ktorá odpudzuje nežiaduci hmyz. Skleníky využijete aj na množenie rastlín odrezkami.

Počas vegetačnej sezóny Jana Nováková radí v skleníku či parenisku nechať plodovú zeleninu a strážiť teplotu, slnečné svetlo, vetranie a tienenie. V jeseni pestuje plodiny, ktoré dozrejú cez zimu alebo skoro na jar (špenát, ozimný šalát, valeriánka poľná). Pareniská a skleníky sa hodia aj na zimné uchovanie póru, ružičkového kelu, zimnej cibule a pažítky. „Dôležitý je čas výsevu, pretože rastliny sú citlivé tak na vonkajšiu teplotu, ako aj dĺžku dňa. Treba si, samozrejme, zaobstarať vhodné odrody,“ podotýka. Substrát musíte obmieňať alebo aspoň pravidelne dodávať odležaný maštaľný hnoj alebo kompost.

„Uzavretý priestor poskytuje rastlinám ochranu pred dažďom a ním podporovanými hubovými chorobami. Súčasne však priťahuje niektorých škodcov (roztoče, strapky), môže vzniknúť problém s inými chorobami (múčnatka) a s opelením niektorých rastlín z dôvodu neprítomnosti včiel a čmeliakov,“ dodáva na záver naše sprievodkyňa záhradami.

Tradičné parenisko je obľúbené, konštrukčne jednoduché, lacné, účelné a trvanlivé, pokiaľ však neplánujete pestovať výškovo náročnejšie rastliny
Na čo treba myslieť pri výbere skleníka?

Odpovedá: David Benda z oddelenia Záhrada Hornbach

„Aby skleník skutočne dobre slúžil, treba vedieť, kam ho umiestniť, čím ho vybaviť a ako zvoliť správnu veľkosť. Ak vás limituje priestor, voľte, samozrejme, menšie rozmery. Ak priestor nemusíte riešiť, nenechajte sa veľkosťou zbytočne obmedzovať, v ponuke existujú skleníky, ktoré možno predĺžiť a dodatočne nadstaviť. Minimálne rozmery skleníka sa odporúčajú aspoň 2,5 × 2 metre, v menšom skleníku sa ťažko pracuje, lepšie riešenie je potom parenisko.

Tradičný skleník obdĺžnikového pôdorysu so zvislými bočnými stenami a sedlovou strechou poskytuje najlepšie využitie priestoru. Umožňuje aj umiestnenie políc. Skleník so šikmými bočnými stenami zvaný Japan zaistí rastlinám maximálne množstvo svetla. Šikmé bočné steny prepúšťajú svetla viac než zvislé, ktoré ho z časti odrážajú. Ideálna výška skleníka je zhruba dva metre, aby ste sa počas pohybu nemuseli krčiť alebo liezť po štyroch. Pre skleník vyberte slnečné miesto, ak bude na hranici pozemku so susedom, na stavbu potrebujete získať jeho súhlas.

Každý skleník sa musí vetrať a zavlažovať, preto doň treba zaviesť vodu a elektrinu. Vetrať a zalievať dokážu automatické systémy, a tie sa bez prívodu týchto služieb nezaobídu. Prípadne počítajte aspoň so sudom na dažďovú vodu vedľa skleníka.“

Odborná poradkyňa: Doc. Ing. Jana Nováková, CSc., www.janinyzahrady.cz

Foto: Jana Nováková, Shutterstock

Súvisiace články

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *