V posledných desaťročiach sa v architektúre čoraz viac objavuje tak v exteriéri, ako aj v interiéri. O tom, či je to len aktuálny dizajnový trend, alebo nadčasová hodnota, s nami hovorili architekt Jan Tesař a Pavel Tomasy.
Pohľadový betón je subjektívny pojem. V podstate tým rozumieme prefabrikované alebo monolitické železobetónové konštrukcie, ktorých povrch po oddebnení zostáva „odhalený“. Stavebné normy ho nijak nedefinujú ani nestanovujú požiadavky na jeho vzhľad a každý má trochu inú predstavu, ako má povrch vyzerať. Spýtali sme sa:
Myslíte, že obľuba pohľadového betónu pretrvá, alebo je to len akási módna vlna?
Jan Tesař: Pohľadový betón si získal trvalé miesto vo výstavbe rodinných domov pred 15 až 20 rokmi. Je to pocitovo industriálny povrch, napohľad surový, ktorý odhaľuje krásu konštrukcie. Ide za mňa o prírodný materiál, a k tomu patria aj – podobne ako pri dreve – drobné lokálne nedostatky na povrchu, ktoré sa môžu objaviť aj pri maximálnej starostlivosti realizácie. Je to prirodzená vlastnosť materiálu, dáva stavbe autentický vzhľad. Ani kameň nie je vždy rovnorodý. Preto by sa tieto drobné nedokonalosti nemali stať neskôr predmetom sporov. To by si mali uvedomiť najmä stavebníci, ktorí majú často skreslenú predstavu dokonale jednoliateho vzhľadu.
Používajú sa na pohľadové konštrukcie špeciálne zmesi na to určené?
Jan Tesař: Rozhodne, nie každý betón je na tento účel vhodný. Jednotlivé certifikované betonárky majú svoje chránené receptúry a nie je na škodu sa vopred dohovoriť s ich technológom, pozrieť sa na vzorky na už hotových stavbách a ujasniť si, aké sú vaše predstavy a aké sú technologické možnosti.
Pavel Tomasy: Pri zliatinových konštrukciách sa používa ideálne konštrukčne pohľadový betón so zrnitosťou max. 16 mm alebo SCC pohľadový betón s maximálnou zrnitosťou do 8 mm. Zásadná je dobre premiešaná homogénna konzistencia zmesi, na tento účel boli vyvinuté tzv. plastifikátory. Nekvalitné prevedenie sa prejavuje tzv. štrkovými hniezdami, ktoré sú chybou tak na konštrukcii, ako aj na kráse. Ukladanie betónovej zmesi do debnenia prebieha po vrstvách, a preto je veľmi dôležité, aby bola vždy dodržaná rovnaká konzistencia. Inak sa to prejaví rôznou farebnosťou vrstiev.
Aké výhody betónové konštrukcie ponúkajú?
Všeobecne veľkú pevnosť, tuhosť, odolnosť, stabilitu, schopnosť akumulácie tepla… a životnosť na stáročia. V zásade sa realizujú dvoma spôsobmi: ako montované z prefabrikátov odliatych v továrni do formy alebo ako monolitické – liate na stavbe do debnenia. Prefabrikáty sa vyznačujú veľkou presnosťou a riziko chýb je minimálne. Vytvoriť formu je nákladné, takže sa oplatí len pri masovej produkcii stavebných dielcov, stropných panelov. Monolitické konštrukcie naopak ponúkajú veľkú variabilitu – môžete vytvoriť prakticky akýkoľvek tvar a pohrať sa aj s povrchovými štruktúrami. Riziko chýb je ale o niečo väčšie. Realizácia z liateho betónu je nákladná záležitosť, a čo už je raz hotové, to neopravíte, takže všetko sa musí starostlivo do najmenšieho detailu premyslieť vopred – nielen vzhľad povrchu, ale napríklad aj všetky otvory v murive, poloha všetkých rozvodov a vývodov elektriny, umiestnenie svetiel, elektrických zásuviek a pod. Na tento účel sú určené systémové prvky – škatule, zásuvky atď.
Aké sú možnosti povrchových štruktúr – čo možno z betónu všetko vytvárať?
Pavel Tomasy: Výsledný vzhľad sa odvíja od výberu debnenia. Používa sa systémové debnenie od jednotlivých dodávateľov na trhu, a to tzv. rámové alebo nosníkové debnenie. Na našom trhu sú najlepšie rakúske Doka alebo nemecké Peri. Rámové debnenie sa skladá z továrne vyrobených prvkov, ktoré majú daný tvar, povrch a veľkosť, a do vzhľadu betónovej steny sa výrazne odtlačia spoje – škáry medzi jednotlivými dielcami, prípadne kotviace prvky. Debniace panely majú šírku 30, 60 alebo 90 cm, takže architekt musí pri návrhu stavby počítať s týmito skladobnými rozmermi (nedá sa realizovať napr. šírka 100 cm). Pri nosníkovom debnení majú architekti väčšiu možnosť pracovať priamo na stavbe s veľkosťou jednotlivých prvkov a s charakterom viditeľného odtlačku, na debnenie je možné kombinovať dosky rôznej šírky, s rôzne výraznou kresbou dreva atď.
Jan Tesař: Každá taká stena alebo strop je originál. Vždy je dôležité konzultovať predstavu klienta so špecialistom – odborníkom na debnenie. Vytvoriť možno najrôznejšie štruktúry – obľúbené sú hladké steny s debnením z preglejky, ale aj vzhľad hobľovaných alebo nehobľovaných dosiek, používa sa aj plech. Navrhovali sme aj stenu, kde hrubé dosky neboli v jednej rovine, ale boli vzájomne posunuté a vznikol pôsobivý 3D efekt.
Môže sa pohľadový betón použiť aj na fasáde?
V takom prípade sa obvodové steny navrhujú ako sendvičová konštrukcia, medzi vonkajšou a vnútornou stenou je vložená tepelná izolácia z polystyrénu. Vnútorná stena je nosná, vonkajšia má funkciu prímurovky. Dôležité je správne kotvenie izolácie, aby nevznikali tepelné mosty.
Odporúčajú sa nejaké povrchové úpravy betónu?
Jan Tesař: Po oddebnení je betónová stena hotová a zostane krásna aj bez úprav. Na trhu sa ponúkajú rôzne ochranné transparentné penetračné nátery – do úvahy pripadá ich použitie v interiéri aj v exteriéri, ale ani to nie je nutné. V interiéri pomáhajú proti prašnosti a chránia miesta trebárs so zvýšeným dotykom – okolo schodiska, pri posteli a pod. V exteriéri sa napríklad používajú na lepšie odstránenie posprejovania. Betón v exteriéri, ako každý prírodný materiál, časom zmení vzhľad – v našich podmienkach bude svetlejší, pri mori pôsobením soli sčernie, ale povrch zostane pevný a nedegraduje. Nevadí mu voda, mráz alebo slnko, ohrozené sú len vodorovné povrchy, na ktoré prší alebo padá lístie a usadzujú sa nečistoty, napríklad horné plochy betónových múrikov. Tam hrozí rast plesní, machov a pod., a preto ich treba ochrániť.
FOTO: ARCHÍV
