Otvorený dizajn krovu vyzerá zaujímavo a môže sa stať dominantným estetickým prvkom v interiéri. Interiér je vzdušnejší a priestrannejší a vysoký strop odvádza teplý vzduch a zabraňuje prehrievaniu. Poradíme vám, ako nechať vyniknúť drevo krovu strešnej konštrukcie.

Tradičnou a najpoužívanejšou strešnou konštrukciou u nás je drevený väzníkový krov. Jeho konštrukciu vždy navrhuje statik a jej realizáciu radšej zverte tesárom či špecializovanej firme. Zvyčajne si vyžiada ťažkú techniku či iné špeciálne vybavenie. Zateplenie, položenie strešnej krytiny či vytvorenie podhľadov už tak zložité nie sú a môžete sa do nich pustiť aj svojpomocne.

Aby ste sa vyvarovali chýb, v každom prípade treba porozumieť konštrukčnému systému strechy. Odrezať stĺpik alebo skrátiť trám, keď prekáža estetickým zámerom, sa rozhodne neodporúča.

Základné typy krovov

Väzníkový krov je vhodný pri sedlovej či valbovej streche so sklonom cca od 40 °. Tvoria ho zvislé podpery – stĺpiky, pozdĺžne trámy – tzv. väznice, pomúrne trámy položené na nadmurovke (tzv. pomúrnica), šikmé vzpery, krokvy (šikmé trámy položené na väznice a pomúrnice) a klieštiny, čo sú horizontálne dvojice fošní, ktoré nemajú nosnú funkciu, ale spevňujú krov v priečnom smere.

Konštrukcia krovu v mieste stĺpika sa nazýva plná väzba. Vzájomne sú od seba vzdialené cca 4 metre, vzdialenosť krokiev je obvykle 0,9 – 1,1 m (záleží na konkrétnom návrhu). Podľa rozponu má krov zvyčajne dve väznice, pri veľkých objektoch ešte tretiu väznicu vo vrchole – tzv. hrebeňovú väznicu. Spoje drevených prvkov sa vykonávajú tesárskou technikou (na čapy a pod.), prípadne modernými oceľovými spojovacími prvkami. Ak treba posilniť nosnosť či zväčšiť rozpon, navrhuje sa kombinácia drevených a oceľových prvkov (napr. oceľové tiahla).

Pri novostavbách rodinných domov sa stĺpiky zvyčajne stavajú na stropnej konštrukcii (železobetónové, keramickobetónové či drevené stropy), pri starších objektoch sú postavené na masívnych priečnych drevených trámoch (tzv. väzné trámy). Staré krovy môžu mať stĺpiky zvislé (tzv. stojatá stolica) alebo šikmé – tzv. ležatá stolica.

Jednoduchším riešením, ktoré sa predtým používalo skôr pre menšie objekty, je tzv. hambálkový krov, ktorý neobsahuje stĺpiky ani klieštiny. Nosnú časť tvorí pomúrnica, krokvy a tzv. hambálok, čo je horizontálna „rozpera“ medzi každou dvojicou krokiev. Existujú aj riešenia bez hambálku – jednoduchá krokvová sústava.

Pre veľké rozpony boli vyvinuté aj ďalšie konštrukčné riešenia. Pri rodinných domoch sa niekedy používajú zbíjané väzníky. Tvorí ich priehradová konštrukcia z dosiek, fošní, lepených profilov a pod. Sú určené na sedlové a pultové strechy s menším sklonom (už od cca 10°). Okrem veľkých rozponov je ich výhodou hlavne to, že sa dodávajú ako prefabrikáty. Na stavbe sa osadia žeriavom a krov je hotový za jediný deň. Používajú sa predovšetkým pri drevostavbách. Konštrukcie aj montáž sú jednoduché, rýchle a cenovo výhodné.

Skryté a odkryté konštrukcie

Otvorením priestoru do krovu získate vysoký vzdušný priestor, pôsobivý vzhľad, a ak použijete strešné okná, tak aj viac svetla. Odhalené (okrem stĺpikov) môžu zostať len väznice a klieštiny, a ak je tepelná izolácia umiestnená nad krokvami, tak aj krokvy. Záleží na konkrétnych priestorových a technických možnostiach. Všetky drevené prvky musia byť ošetrené požiarnymi nátermi. Drevo obzvlášť vynikne v kombinácii s bielymi sadrokartónovými podhľadmi. Viditeľné môžu zostať aj zbíjané drevené väzníky (dodajú interiéru zaujímavý industriálny vzhľad).

Ak sa rozhodnete krov úplne zakryť podhľadom, pripravíte sa o romantické čaro pohľadu do drevenej konštrukcie. Na druhej strane môžete získať cenný podkrovný úložný priestor, prípadne je možné viesť v krove rozvody vzduchotechniky a podobne.

Stropné podhľady

Či už chcete krov zakryť úplne alebo len čiastočne, pri budovaní obytného podkrovia budete vždy nútení vykonať zateplenie strechy a zakryť ho obložením či podhľadom. Tieto práce sa vykonávajú až po vložení tepelnoizolačných a ďalších vrstiev (parozábrana, tepelná izolácia z minerálnej vlny) medzi krokvy a nad krokvy.

Na podhľady možno použiť doskové materiály, s ktorými práce postupujú rýchlo – sadrokartónové dosky, drevotrieskové dosky, OSB dosky, preglejku či drevené palubovky. Dosky sú po obvode opatrené vyfrézovanými drážkami, ktoré zjednodušujú spájanie dosiek na zraz. Podhľady sa montujú na impregnované drevené laty, sadrokartóny na hliníkové profily (tzv. CD profily), ktoré sa upevňujú zospodu kolmo na krokvy vo vzdialenosti cca 40–50 cm od seba. Na upevnenie nosných profilov a lát slúžia rôzne typy skrutiek, napr. nastavovacie strmene, krokvové závesy alebo ďalšie prvky, ktoré umožňujú tzv. rektifikáciu, teda postupné zrovnanie jednotlivých dosiek do roviny.

Výrobcovia vyvinuli rad systémových upevňovacích prvkov – záleží na konkrétnom type profilu. CD profily možno použiť do osovej vzdialenosti medzi krokvami 100 cm. Dosky sa montujú v smere kolmo na rošt, priskrutkujú sa samoreznými skrutkami.

Materiály a ich povrchy

Sadrokartónové dosky (SDK)
Sendvičová doska s jadrom zo sadry a povrchmi z kartónu má univerzálne použitie v stavebníctve. Je tvarovo stála, ľahko spracovateľná, vyrába sa v mnohých vyhotoveniach (zelený SDK – odolný voči vlhkosti, ružový – požiaru odolný). Najpoužívanejšie sú dosky s hrúbkou 12,5 mm.

Biela SDK doska Knauf White, 12,5 × 1250 × 2000 mm

Drevotrieskové dosky (DTD)
Lisujú sa z drobných triesok z drevného odpadu, spojiva a tvrdidla. Povrch môže byť brúsený alebo surový. Obvyklé hrúbky sú 9, 12, 16, 20 a 22 mm (aj viac). Sú lacné, tvarovo stále, majú univerzálne použitie. Niektoré typy odolávajú vlhkosti, prípadne sú viacvrstvové.

DTD doska P3, brúsená, vhodná do vlhkého prostredia, 16 × 625 × 2050 mm (HORNBACH)

Drevovláknité dosky (OSB)
Lisujú sa vo viacerých vrstvách z väčších drevných štiepok a triesok, spojiva a tvrdidla. Na povrchu sú triesky orientované v smere dosky. Vyrábajú sa v rôznych prevedeniach, ako nosné i nenosné, brúsené alebo s hrubým povrchom. Obvyklá hrúbka je 12–22 mm, šírka dosiek je 625, 1250 mm, resp. väčšie (veľkoformátové) dosky. Sú lacné, ľahko spracovateľné, môžu byť aj vodoodolné.

Obkladová OSB doska Kronospan, 12 × 625 × 2050 mm (HORNBACH)

Palubovky
Dosky z masívneho dreva (najčastejšie smrekové, borovicové alebo smrekovcové) s vyfrézovanými bočnými hranami, ktoré umožňujú jednoduché a pevné spájanie na zraz (pero – drážka). Interiérové palubovky mávajú hrúbku 12–16 mm.

Smrekové palubovky Konsta Klasik A, rozmer 12,5 × 96 × 3000 mm (HORNBACH)

Preglejka
Krížom lepená doska z niekoľkých vrstiev dyhy. Pohľadovú povrchovú vrstvu tvorí najčastejšie brezová alebo borovicová dyha. Vyrába sa zvyčajne v hrúbkach 6, 9 a 12 mm. Výhodou je tvarová stálosť, pevnosť a estetický vzhľad. Niektorí výrobcovia ponúkajú aj vodovzdorné varianty.

Stavebná preglejka 9 × 1250 × 2500 mm, borovica (HORNBACH)

Dokonalá biela plocha

Krása sadrokartónu vynikne až po finálnom vytmelení všetkých škár a nerovností a realizácii perfektného finálneho náteru. Prvým krokom je zatmelenie škár a vystuženie rohov a kútov, aby tu neskôr nevznikli praskliny. Do kútov a škár medzi sadrokartónom a iným materiálom (napr. murivom, drevom) použite pružný akrylátový tmel. Škáry medzi SDK doskami vytmeľte sadrovým škárovacím tmelom. Na vystuženie rohov a kútov použite pásky s hliníkovou vložkou. Na plošné pretmelenie je určený pastový tmel. Vytmelený a zbrúsený sadrokartónový podhľad môžete vymaľovať maliarskymi farbami, tapetovať alebo zvoliť inú povrchovú úpravu.

Sadrokartónové dosky Knauf Diamant sú vhodné na obloženie šikmých stropov, ale aj na priečky a obloženie štítových stien (KNAUF)
Finálna úprava sadrokartónového podhľadu
Pracovný postup:
▪ Oprášte upravované plochy a hrany, škáry navlhčite, prípadne napenetrujte.
▪ Škáry po obvode, pri dlážke a stene starostlivo vyplňte akrylátovým tmelom a po krátkom zatuhnutí prelepte výstužnou páskou.
▪ Rozmiešajte sadrový tmel (sadra sa vždy pridáva do vody, nie naopak!) do správnej konzistencie.
▪ Dôkladne vtlačte hladidlom do škár medzi doskami základnú vrstvu tmelu, prelepte papierovou výstužnou páskou a opäť prejdite hladidlom s ďalšou vrstvičkou tmelu. Nakoniec pretmeľte hlavičky skrutiek.
▪ Po zaschnutí prvej vrstvy pretmeľte všetky ďalšie spoje širšou vrstvou a vyhlaďte ju „do stratena“.
▪ Následne pretmeľte škáry, prípadne väčšie plochy tenkou vrstvou tmelu. Prácu vám zjednoduší striekaný finálny tmel.
▪ Záverečnou fázou je prebrúsenie celého povrchu, najlepšie pomocou špeciálnej brúsnej mriežky.

Foto: iStock, BoysPlaysNice a archív

Súvisiace články

Pridať komentár

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *