O tom, že záhrady majú aj v zime svoje poetické kúzlo, vás presvedčí naša sprievodkyňa ekologickou záhradou Jana Nováková. Výzdoba vianočnej záhrady je podľa jej slov výzvou pre celú rodinu a úrodu na záhrade možno zberať aj v zime.

Najčastejšie začíname vianočné obdobie „barborkami“ – vetvičkami čerešní, ktoré doma v teple krásne do Vianoc rozkvitnú. Okrem čerešní možno použiť aj vetvičky ostatných ovocných stromov, zlatovky či oranžovo kvitnúce dulovce. Nesmie sa zabúdať ani na ozdobenie vianočného stromčeka, na výzdobu imelom, cezmínou, šípkami ruží, šiškami či suchými kvetmi. Pozrieme sa aj na záhradu a poradíme, čím si môžete ozdobiť vianočný tanier.

„Barborky“ ako súčasť výzdoby

„Barborky“ sa režú 4. decembra na svätú Barboru. Vetvičky sa odrežú šikmým rezom, vložia sa do nádoby s vodou a umiestzáhrada nia do chladnejšej miestnosti. Dva týždne pred Vianocami ich preneste do teplej miestnosti, kde puky rýchlo vykvitnú. Podľa tradície prináša rozkvitnutá vetvička čerešne do domu šťastie. Verilo sa, že dievča, ktorého vetvička do Vianoc rozkvitne, sa do roka vydá.

K vianočným tradíciám patrí neodmysliteľne stromček, ktorý sa u nás zdobí už od roku 1812. Niekedy býva nahradzovaný čečinou. Zelené konáre ihličnanov predstavujú symbol večného života, majú chrániť pred všetkým zlým a miestnosť nádherne prevoňajú. Ďalšou tradičnou rastlinou je imelo, v prírodnej forme či pozlátené. Ale aj mnohé ďalšie rastliny sú krásne a zaujímavé, môžete ich použiť na dekoráciu doma alebo vonku. Jana Nováková pracuje najčastejšie s cezmínou, gaultériou, šípkami ruží, hlohyňou šarlátovou, s rôznymi šiškami, vonku s imelovníkom alebo paviničom.

Mrazuvzdorné odolné rastliny

„Hoci zimu a začiatok jari nemožno považovať za hlavnú pestovateľskú sezónu, aj v tomto čase si môžete obohatiť a ozdobiť tanier rastlinami, či už zo záhrady alebo nazbieranými na prechádzke. Samozrejme iba v čistom prostredí,“ začína svoje rozprávanie naša sprievodkyňa a ukazuje konkrétne výsledky pestovania byliniek na podokenici a naklíčené semienka v miskách.

V záhrade môžete vidieť okrem farieb pretrvávajúcej jesene aj odolnú zeleninu – najmä z rodu kapustovitých: kel kučeravý a ružičkový kel. Neďaleko sa nachádza pór, ozimné šaláty, špenáty a ďalšie druhy zeleného lístia. Medzi najobľúbenejšie patrí pravdepodobne ružičkový kel, jeho stonka (hlúb) dorastá až do metrovej výšky a listy vyrastajú v špirále. V ich pazuchách sa zakladajú malé tuhé ružičky, ktoré dosahujú maximálnu veľkosť až pred zimou. Na jednej rastline ich môže byť aj päťdesiat. Zo stonky sa postupne odlamujú alebo sa oberie naraz celá rastlina.

Gaultéria (Gaultheria procumbens) je drobný, pôvodom severoamerický krík. Žiarivá červená farba jej plodov krásne vynikne pod snehovými vločkami. Okrem záhradiek môže zdobiť aj debničky na oknách

Kel kučeravý vytvára hustú vrcholovú ružicu skučeravených listov na o niečo nižšej stonke, na je z diaľky veľmi dobre viditeľný: „Pri jeho použití ako obľúbenej polievkovej vňate by ste mali vedieť, že červenkasté odrody polievku zafarbia ľahko do hneda. Použiť ho môžeme aj ako normálny kel, ale v zime je dobrý a cenný hlavne surový,“ upozorňuje Jana Nováková a ďalej pripomína, že ak chcete kel udržať na záhrade čo najdlhšie, je vhodné chrániť ho zahrnutím snehovou prikrývkou. Na záhone vydrží až do februára, ak do záhrady nevnikne napríklad zajac. Rastlina znesie mráz do -12 °C, pokiaľ hrozia silnejšie mrazy, odporúča sa presun do pareniska.

Čo sa týka ozimnej listovej zeleniny (šaláty, špenát) Jana Nováková pripomína výsev po zbere hlavných plodín na jeseň, za skracujúceho sa dňa. „Vysievať je možné dokonca ešte neskôr, aby na záhone rastliny prezimovali a dorástli skoro na jar. Pravda, nie do takých veľkostí, na ktoré sme zvyknutí z hlavnej sezóny.“

Zimná úroda
Jeseň a zima sú sezónou pre využitie podzemných časti rastlín. Na záhone môžete ponechať a cez zimu zbierať napríklad mrkvu, paštrnák, kozobradu fialovú alebo topinambury, ktoré sú stále obľúbenejšie. Táto bujná viacročná rastlina sa dá pestovať takmer všade, poskytuje vysoký výnos (3 až 7 kg hľúz z 1 m2) a bez problému vydrží mráz až -30 °C. Niektoré lístky, ktoré počas zimy nájdete vonku, vám môžu poslúžiť ako korenie. Napríklad zádušník (Glechoma hederacea), ktorý je olistený celý rok, sa hodí do zemiakových jedál. Na konci zimy (pri teplom počasí aj skôr) začnú vyrážať niektoré cibuľoviny, poslovia jari. Obľúbený je zvlášť medvedí cesnak. Je účinným liekom a skvele dochutí i vaše pokrmy. Aj v zime máte teda dosť možností pohrať sa s prípravou a zdobením pokrmov a výrazne si obohatiť jedálniček.

Cibuľa, valeriánka poľná a batolka

Patria na vianočný stôl, mrazuvzdorné cibule sú však vo svojej podstate dve: obe vytrvalé, jedna kvitne a vytvára semená, druhá vytvára miesto kvetov zhluk pacibuliek v poschodiach. Zimné cibule (Allium fistulosum) pochádzajú z Ďalekého východu, strednej a západnej Číny, tvoria trsy drobných pretiahnutých cibúľ. Využíva sa najmä ich skorá vňať, jedlé a ozdobné sú neskôr aj kvety. Hoci patria skôr medzi staré a zabudnuté plodiny, registrované sú vyšľachtené odrody: Bajkal, Entita, Gerda, Kaj, Strada, Winter Nest.

Zaujímavá je poschodová cibuľa, nazývaná cibuľa prerastaná alebo sibírska. Z trsu drobných cibuliek vyrastá vňať do výšky zhruba 30 cm. Kvetný stvol je vysoký približne dvojnásobne, vytvárajú sa na ňom pacibuľky. Za priaznizáhone vých podmienok stvol vytvorí ešte jedno poschodie väčšinou s dvomi ďalšími pacibuľkami. Vplyvom svojej hmotnosti často spadne na zem, pacibuľky zakorenia a vytvoria novú rastlinu. Konzumuje sa vňať alebo štipľavé pacibuľky. Táto veľmi odolná rastlina dokáže prežiť mráz až do -20 °C. Stále obľúbenejšiou je valeriánka poľná (Valerianella locusta) a menej známa batolka prerastená či montia prerastená (Montia/Claytonia perfoliata).

Valeriánka poľná sa začína zberať vo chvíli, keď má rastlina 3 až 4 páry listov. Odrežte ju celú, ak spodnú časť ponecháte, môže ešte vytvárať drobnejšie výhonky. Listy sa konzumujú najčastejšie surové, pridávajú sa do polievok. Ak necháte rastlinu vykvitnúť, zostane svetlo guľatá. Valeriánka poľná vymrzne len za holomrazov. S batolkou je to zložitejšie. Je ťažšie osivo nájsť a kúpiť. Najchutnejšie sú druhy batolka prerastená a batolka sibírska. Pestuje sa pre drobné dužinaté listy, ktoré sa zberajú ako vzácnosť hlavne v zime a predjarí. Batolku môžete jesť surovú alebo ako špenát.

Odborná poradkyňa:
doc. Ing. Jana Nováková, CSc.
www.janinyzahrady.cz

Foto: Jana Nováková, Shutterstock

Súvisiace články

Kľúčové slová

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *