Cesty a cestičky patria k základným prvkom záhradnej architektúry. Určitú nadstavbu možno vytvoriť napríklad v podobe takzvaných zmyslových chodníčkov. Presvedčí vás o tom naša sprievodkyňa záhradami Jana Nováková.

Stále platí, že najlepší je kameň z blízkeho lomu a najlepšie je drevo tunajšie či aspoň európske (či už je to agát, borovica alebo smrekovec). Trendom sa dá nazvať aj to, že sa napodobňuje práca starých majstrov remeselníkov. Je zrejmé, že viac premýšľame aj o spôsobe vedenia ciest. Pravouhlo nalinkovaný priestor má k malebnosti ďaleko a ani divoké zátočiny plné farebných kamienkov nepôsobia dobre.

Na začiatku je vždy myšlienka

Cesty záhradou súvisia celkom iste s celkovým konceptom priestoru aj s architektúrou budov na pozemku. Všetko by ste mali dopredu premyslieť. Či ste sa rozhodli pre akýkoľvek typ záhrady a rodinného domu, musíte si najskôr ujasniť, kam majú cesty viesť a ako často sa budú používať. Či na jazdu traktorom, na nosenie nákladu, zvážanie úrody fúrikom do pivnice alebo ako priestor na bicyklovanie detí. Treba zvážiť názory celej rodiny a nájsť kompromis: „Nemali by ste rozhodovať od stola, lepšie bude pozorovať, kam blízki najradšej chodia a aké majú záľuby a zvyky. Pravidelné trasy sa dajú obohatiť peknými zákutiami alebo môžu viesť k miestu so zaujímavým výhľadom,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa a pripomína aj zásady správneho vedenia ciest v princípe feng šuej, kde cesty kopírujú tok rieky.

Povrchy ciest z nespevnených materiálov (štrk, piesok, štiepka a ďalšie) vyzerajú naoko príjemne, ale hodia sa skôr pre pomalú chôdzu v odpočinkovej časti záhrady

Znamená to vytvorenie poetickej cesty záhradou, kde sa postupne otvára celý priestor. Do takého konceptu patria schody, terasy, kamene, dlažba i vlastnoručne vytvorené betónové odliatky. Svoje uplatnenie nájdu aj klasické kocky, dlaždice, umelý kameň alebo zatrávňovacie dlaždice. Na založenie cesty z drobnejších materiálov, ako je štrk, kamienky či kôra, odporúča Jana Nováková dostatočne hlboký výkop zemín, odstránenie mačín a nezabudnúť na obrubník kvôli oddeleniu substrátu pre ľahšiu údržbu.

„Čo sa týka druhového zloženia rastlín, na menej využívaných cestách a cestičkách sa obvykle ustália druhy, ktoré znesú postúpanie alebo sa časom prispôsobia daným podmienkam. Ako príklad uvediem lipnicu ročnú, čiernohlávok, zádušník, zbehovec plazivý, skorocele, púpavec (púpavu) či jastrabníky,“ dodáva na záver naša sprievodkyňa.

Niekedy stačí položiť do trávnika „šlapaje“. Pozor, musia dobre kopírovať povrch, aby ste nemali problémy s kosením trávy

Ako postupovať pri tvorbe zmyslových chodníčkov

1. Najprv si vytýčte trasu po celej dĺžke. Môžete použiť kolíky, ale nepravidelný tvar sa dobre vymodeluje povrázkom alebo záhradnou hadicou. Šírku vymedzte pre pohodlnú chôdzu (povedzme  50 cm).

2. Pripravte si materiál na vonkajšie ohraničenie chodníčka a oddelenie jednotlivých materiálov (guľatina, tehly, kamene, staré laty, vŕbový výplet), aj spektrum substrátov na výplň jednotlivých polí (piesok, štrk, keramzit, štiepka, kamenivo rôznych frakcií, kôra, tehly, ploché kamene, šišky, slama, kôstky, gaštany).

3. Stanovený pás vyhĺbte po celej trase do hĺbky asi 20 až 30 cm.

4. Podľa situácie zvážte, či naspodok použijete mulčovaciu textíliu, aby niektoré rastliny (najmä pichliač či pupenec) z hlbín podkladu nevyrastali do chodníčkov, zle by sa ošetrovali.

5. Umiestnite okraje chodníčka aj úsekov. Ich dĺžka by mala byť približne na pohodlný krok alebo dva a môžu, no nemusia, byť rovnako dlhé. Trebárs pri menej pohodlných materiáloch môžu byť len na dĺžku jedného kroku s istou rezervou, aby sa dali prípadne prekročiť.

6. Jednotlivé políčka naplňte a priebežne rovnajte výplň.

7. Materiály treba občas doplniť alebo vymeniť a zmyslové chodníčky chrániť pred neželanými hosťami. Najmä plochy piesku alebo štiepky je dobre zakrývať.

Zmyslové chodníčky sú zaujímavý prvok v záhrade. Vybudovať ich nie je zložité a vašou odmenou budú chvíle relaxácie a zábavy, ktorú iste ocenia aj deti
Náš tip:
Zmyslové chodníčky hravo plnia úlohu ciest v záhrade, ale môžu slúžiť aj na účinnú relaxáciu, masáž chodidiel a stimuláciu reflexných bodov na chodidlách či na citlivé vnímanie rôznych povrchov. Hodia sa pre deti i dospelých. Zmyslové chodníčky sa skladajú z rôzneho počtu nadväzujúcich, oddelených plôch, pričom každá z nich sa vyplní iným materiálom. Tie sa líšia štruktúrou a vlastnosťami a koncipujú sa  tak, aby sa na ne dalo našľapovať. Do úvahy treba brať aj bezpečnosť menej pohodlných materiálov.

Odborná poradkyňa: Doc. Ing. Jana Nováková, CSc., www.janinyzahrady.cz

Foto: Jana Nováková, Shutterstock

Súvisiace články

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *