Nejde, samozrejme, len o zeleninu, ale aj o ovocie alebo bylinky, ktoré sa počítajú medzi jedlé rastliny úplne rovnako. Hoci sa ich pestovanie javí ako náročné, môžete si s ním poradiť aj pri väčšej časovej vyťaženosti. Aj keď to bez práce nikdy tak úplne nebude, vyberte na pestovanie odolnejšie odrody a vhodné pomôcky, s ktorými to pôjde do určitej miery naozaj ľahko.
Určite nemôžeme tvrdiť, že zelenina na záhrade vyrastie sama bez vášho pričinenia, nebola by to pravda. Nejde len o vypestovanie alebo nákup sadeníc, ich výsadbu, ale aj o celkový súbor prác, ktorý vedie k zaslúženému zberu. Práve v údržbe nastáva pre väčšinu pracovne vyťažených pestovateľov ten najväčší problém, len málokto má dnes čas každý deň zalievať, aspoň dvakrát za mesiac každý záhon nakypriť a vyplieť, o hnojení nehovoriac. Ak sa do toho ešte zamieša čas letných dovoleniek, čo je obdobie najvyšších nárokov zeleniny, problém je na svete. Ak si však cez všetky prekážky chcete pochutnať na šťavnatej zelenine a ovocí, bude vašou najväčšou úlohou hlavne odhadnúť svoje schopnosti a časové možnosti, pretože práve od nich sa odvíja to, či si trúfnete na pestovanie náročnejších druhov, alebo radšej zvolíte len tie najodolnejšie rastliny, ktoré doslova porastú samé.
Hoci ružičkový kel nepatrí medzi najmenej náročnú zeleninu, jeho ružičky môžete mať aj v zime, čo je veľký bonus
Zeleninová realita
Každý, kto už má s pestovaním na vlastnej záhrade nejaké skúsenosti, veľmi dobre vie, že medzi jednotlivými skupinami zeleniny sú obrovské rozdiely. Medzi pestovateľsky najnáročnejšie patrí plodová zelenina, teda paradajky, uhorky, papriky alebo tiež rôzne druhy tekvíc. Hoci je určite snom každého sa na vlastnej záhrade dočkať šťavnatej úrody, práve plodová zelenina je poriadnym jedákom a je aj veľmi smädná. Bez kvalitne pohnojenej pôdy a aspoň občasnej zálievky to nepôjde, aj keď veľa práce možno ušetriť napríklad mulčovaním alebo dodaním organickej hmoty do pôdy. Menej skúsení pestovatelia s nedostatkom času by sa mali hlavne na začiatku pustiť do pestovania menej náročných skupín, dobrou voľbou bude napríklad listová zelenina. Existujú aj také druhy zeleniny, ktoré si takmer nemusíte celé roky všímať, stačí ich raz vysadiť a ďalej už je len na vás, kedy a ako často budete žať. Takými nenáročnými vytrvalcami sú stále ešte málo používané topinambury, ktoré sa v čase kvitnutia pletú so slnečnicami, s ktorými je tento vytrvalý druh s jedlými hľuzami pod zemou príbuzný. Ich veľkou výhodou je aj to, že hľuzy v pôde prezimujú, odpadá tak ich vyrývanie pred príchodom mrazov, čo je absolútne nutné u zemiakov alebo batátov. Ďalším pokladom pre pestovateľov je chren. Hoci predtým nechýbal na žiadnej záhrade, na nejaký čas sa na neho skoro zabudlo; teraz si však už pomaly, ale určite, zase znovu razí cestu na naše záhony. Podobne nenáročný je aj jedlý šťaveľ alebo napríklad čierny koreň. Náročná starostlivosť s týmito druhmi takmer odpadá, takže sa môžete rozhodnúť aj pre kompromis, pri ktorom časť náročnejších plodín nahradíte presne takými vytrvalcami.
Nikde nenechať voľné miestečko
Červené plody paradajok alebo osviežujúce uhorky ale nikdy chrenom alebo nenáročným topinamburom nenahradíte, to je jasné. Ako si teda výrazne uľahčiť starostlivosť aj o takto náročnú zeleninu? Naozaj to ide, len treba záhony nenechať len tak odhalené. Základom je teda mulčovanie, ktoré je v okrasnej záhrade oveľa viac zaužívané ako na tej úžitkovej. Ak nemáte vyložene problém s používaním čiernej netkanej textílie, bude práve ona tým najlepším pomocníkom pri pestovaní množstva zeleniny. Už z podstaty jednotlivých skupín plodín je jasné, že sa vo všetkých prípadoch textília nedá uplatniť. Napríklad u cibule, mrkvy, koreňového petržlenu alebo inej riadkovo pestovanej zeleniny z priameho výsevu sa budete musieť uspokojiť buď s organickým mulčom alebo sa zmieriť s častejším okopávaním a pletím. Čiernu alebo hnedú netkanú textíliu však môžete bez obáv použiť napríklad na záhonoch s plodovou zeleninou, hlúbovinami, ale aj s kapustou alebo napríklad hlávkovým šalátom či fazuľami. Jej výhodou je veľmi dobrá priepustnosť pre vzduch aj vodu, na druhej strane čiastočne obmedzuje výpary, čo je výhodné v horúcom letnom počasí. Nedoceniteľná je jej funkcia ako spoľahlivej bariéry pre vzchádzajúcu burinu. Tá síce pod textíliou mnohokrát aj vyklíči, ale čoskoro to vzdá, zvlášť ak sa neprederie na denné svetlo cez výseky pre zeleninu. Nepleťte si netkanú textíliou s tou tkanou, obe majú úplne rozdielne vlastnosti! Zatiaľ čo tá netkaná je o dosť menej pevná a na mulčovanie zeleninových záhonov sa hodí, tkaná textília je na tento účel nevhodná. Mnoho záhradníkov sa netkanej textílii bráni a radšej zvolí mulčovanie organickým materiálom. V prípade zeleniny siahnite po slame, drevitej vlne alebo jemne pokosenej tráve. Aj keď musí byť tráva na záhony nastlaná len v tenkej vrstve, možno ju každý týždeň znova dopĺňať. Spodné vrstvy sa totiž budú postupne rozkladať a obohacovať pôdu o dôležitý humus, čo je úplne kľúčová zložka pre fungovanie celého pôdneho systému.
Tipy pre úsporu času
- Pestujte len niekoľko druhov zeleniny, ktoré naozaj potrebujete. Aj keď je určite zaujímavé skúšať aj menej známe druhy, pri ktorých neviete, čo presne čakať, je tu veľké riziko, že skončia spolu so záhradným odpadom v kompostéri.
- Dôležité je odhadnúť správne množstvo pestovanej zeleniny. Pokiaľ ju nebudete chcieť tepelne spracovať a tým aj uchovať na horšie časy, bude vám stačiť menšie množstvo.
- Aj na niekoľkých metroch štvorcových môžete vypestovať veľa bez toho, aby ste sa časovo vyčerpali. Napríklad po ozimnom cesnaku alebo cibuli stihnete vysiať ešte špenát, valeriánku alebo strukové fazule.
- Skúste zalievať raz alebo dvakrát týždenne, zato výdatnejšie. Pokiaľ je záhon namulčovaný, mala by si zelenina poradiť.
- Možno ste už niekde začuli názor, že jedno kyprenie pôdy vydá za dve alebo dokonca tri zálievky. Aj keď sa to možno zdá prehnané, pravdou je, že nakyprená pôda udrží oveľa väčšie množstvo vody.
- Nebráňte sa automatizácii. Automatický závlahový systém je ideálnym pomocníkom aj pri starostlivosti o zeleninu. Len s kvapkovacími hadicami si nevystačíte. Riadkovú zeleninu z priameho výsevu (mrkva, petržlen, reďkovky) zalievajte radšej vyvýšenými postrekovačmi. Kvapkovacie hadice budú tou najlepšou voľbou pre zálievku uhoriek, paradajok aj paprík. Jednoducho všetkých plodín, ktoré neznášajú zmáčanie listov.
Ak nemáte na záhrade dosť miesta, vyberte len niekoľko druhov zeleniny, ktoré zvládnete aj na malej ploche pestovať. Bude vašou prioritou zelenina pre priamu spotrebu alebo taká, ktorá sa dá skladovať? Najlepšie skladovateľnou zeleninou sú zemiaky, odrody cibule so žltou šupkou, mrkva, zeler, koreňový petržlen alebo červená repa.
Diskutovaná zálievka: áno, alebo nie?
Aj v tomto prípade sa musíme opäť vrátiť k mulčovaniu, pretože práve to dokáže potrebu zalievania znížiť až na polovicu. Ak nechcete aj tak záhony ani v suchom období zalievať, a napriek tomu máte v pláne pestovať aj náročnejšiu plodovú zeleninu, môžete na jeseň do pôdy zapraviť väčšie množstvo hnoja s podstielkou. Tento materiál v sebe dokáže držať veľa vody. Túto zručnosť ale bravúrne ovládajú vlastne všetky hnojivá s vysokým obsahom humusu. Veľkým „pútačom“ vody je aj kompost. Pri pestovaní bez zálievky je však dôležitý správne zasadenie sadeníc. Tie sa totiž nesmú prelievať ani na samotnom začiatku, neskôr by sa s nedostatkom vody príliš dobre nevysporiadali. V extrémne dlhom suchu pri absencii zálievky aj napriek všetkým prípravám pôdy i samotných sadeníc však počítajte s možnými výpadkami. Napríklad plodová zelenina zníži plodnosť, plody budú menšie, alebo budú dokonca opadávať ešte nezrelé. S nedostatkom vody bude všeobecne viac bojovať zelenina s väčšou listovou plochou, teda uhorka a všetky tekvice, a ďalej aj plytko koreniaci sortiment. Tu patria napríklad papriky či šaláty, ktoré nemusí zachrániť ani dôkladné mulčovanie. Medzi odolnejšiu zeleninu, ktorá si dokáže brať vodu z hlbších vrstiev pôdy, sa radí mrkva, koreňový petržlen, paštrnák alebo reďkev.
Pri zálievke sa robí množstvo chýb
Pestovanie zeleniny sa mnohokrát považuje za extrémne náročné hlavne kvôli chybám, ktoré sa pri ňom robia. Dopúšťajú sa ich často aj pomerne skúsení záhradkári, ktorí zeleninu pestujú dlhé roky. Najväčšie chyby robia hlavne pri zálievke. Aj keď sa niektoré druhy zeleniny bez dostatku vody dobre nezaobídu, žiadna zelenina neznáša ani každodennú zálievku malým množstvom vody, ktorá sa pomaly nedostane ani ku koreňom a navyše opakovaným zmáčaním listov podporí rozvoj hubových chorôb. Zálievka by mala byť u všetkých druhov zeleniny výdatná, ale menej častá. Aj pri tých náročnejších výsadbách vystačia dve alebo tri zálievky týždenne. Okrem dávky vody treba zohľadniť aj čas zalievania. Ten by mal byť ideálne po 19. hodine alebo naopak, v skorých ranných hodinách, kedy listy ešte stále zmáča ranná rosa.
Keď nemáte možnosť ani čas si predpestovať vlastnú sadbu
Aj keď je pestovanie vlastnej sadby zeleniny pre niektorých záhradkárov hlavne skvelý relax v predjarnom období, kedy si už potrebujú skrátiť čakanie na jar, nie každý na tieto výsevy má čas alebo napríklad podmienky. Vzchádzajúce sadeničky totiž potrebujú teplo aj svetlo, čo zaistí predovšetkým skleník alebo parenisko. Tí, ktorí takú prípravu na zeleninovú sezónu jednoducho nezvládajú, môžu siahnuť koncom apríla alebo v máji po predpestovanej sadbe zo záhradníctva alebo sa preorientovať na druhy zeleniny vhodné pre priamy výsev. Ako už samotné označenie týchto plodín napovedá, semienka sa vysievajú rovno na záhon, na ktorom budete aj žať. Odpadá tak náročná logistika s predpestovaním na inom mieste, otužovaním aj finálnou presadbou na miesto. Tento spôsob výsevu je nevyhnutný pre koreňovú zeleninu, ale je možný aj pri šaláte, niektorých odrodách brokolice, kalerábu či kapusty. Všeobecne platí, že ho zvládajú skôr rastliny, ktoré klíčia pomerne rýchlo a nepotrebujú špeciálne podmienky na predpestovanie, čo je prípad náročných paprík, ktoré predsa len potrebujú dôkladné „rozmaznávanie“ už v období predjaria.
Drobné ovocie, bylinky a ovocné stromy, ktoré porastú doslova samé
Aj keď sa napríklad rozhodnete, že sa do pestovania zeleniny radšej nepustíte, drobné ovocie a bylinky porastú doslova samy. Prekvapivo nenáročné sú napríklad kanadské čučoriedky, ktoré nájdete pod botanickým názvom ako čučoriedka chocholičnatá. Podobne to je aj so zemolezom kamčatským, ktorý možno poznáte ako kamčatskú čučoriedku, hoci s ňou nie je vôbec príbuzný. Takých „pionierov“ nájdete veľa, dokonca porastú aj bez rezu. Väčšina byliniek, až na pár výnimiek, má zase tú výhodu, že pochádza z oblastí s horúcim a suchým letom. Medovka, tymian, dobromyseľ alebo rôzne druhy materinej dúšky zvládne vypestovať každý aj bez záhrady, porastú totiž aj v nádobe na terase alebo balkóne. A ako je to s tradičnými ovocnými stromami? Jablone, hrušky, slivky i čerešne budú plodiť vždy, dokonca aj bez rezu. Hlavne u hrušiek a jabloní však treba počítať s nadmernou úrodou plodov, ktoré budú o dosť drobnejšie ako v prípade, že sa stromy každoročne prerezávajú. Napriek tomu bezrezovú techniku využíva veľa záhradkárov.
