Kompostovanie i mulčovanie majú celý rad prínosov pre vás i vašu záhradu: zužitkujete organické zvyšky zo záhrady, vylepšíte pôdu o organickú zložku a podporíte zložitú sieť mikrobiálneho života v pôde, ktorá veľmi prospieva rastlinám.
Niektorí majitelia záhrad sa ešte vždy neodhodlali založiť kompost. Dôvody môžu byť rôzne: obavy, že kompostéry budú pôsobiť neesteticky, že kompost bude páchnuť, že zaberie v záhrade príliš veľa miesta alebo že s ním bude veľa práce. Dobre založený kompost však nezapácha, naopak, príjemne vonia po tlejúcom lesnom lístí.
Kompostérov je na trhu veľký výber, vrátane oku lahodiacich drevených, a dobrá správa je, že aj keď sa o kompost nebudete starať vôbec, časom sa rozloží na humus. A bola by predsa škoda pripravovať záhradu o zdroj biomasy, ktorý vyprodukuje sama alebo ktorý do nej môže prúdiť z kuchyne!
Čo do kompostu dávať a nedávať?
Do kompostu určite patria rastlinné zvyšky zo záhrady, tuhšie stonky a vetvičky však treba nastrihať na kúsky, inak sa budú rozkladať veľmi dlho. Dlhšie vetvy do kompostu nedávajte vôbec, pretože sa nerozložia ani po roku či dvoch a budú znemožňovať akúkoľvek manipuláciu s ostatnou zrelou hmotou kompostu. Drevná štiepka je naopak skvelá. Problémy môžu nastať so semienkami a odnožou burín, s chorými časťami rastlín – tie patria do horúceho kompostu (pozri ďalej), pretože pri 60 °C väčšina živých organizmov zahynie.
Čo sa týka kuchynských odpadov, zvyšky zeleniny a ovocia sú v poriadku, pozor však pri šupkách ošetrených prípravkami proti hubám: môžu zahubiť aj užitočné huby, ktoré v komposte pracujú pre vás. Všeobecne sa „chémia“ v komposte rozloží, pokiaľ ide o látky existujúce v prírode, pretože si ich nájdu príslušné baktérie, ktoré ich dokážu spracovať. Syntetické látky, ktoré v prírode neexistujú, sa nerozložia a nedotknuté zostanú aj ťažké kovy, aj keď „chémia“ tohto typu sa môže naviazať na humus, a tým zneškodniť. Pokiaľ však nechcete riskovať, tieto veci do kompostu nedávajte. Úplne v poriadku je kávová usadenina a vrecká vylúhovaného čaju.
Ďalšie kuchynské odpady sú už problematickejšie. Olej môžete nasiaknuť do pilín alebo kúskov papiera, živočíšne zvyšky sa dávajú len do uzavretých bubnových kompostérov (otočné typy) kvôli hlodavcom. Kosti môžete dať do bežného záhradného kompostu, ak ich predtým zomeliete. Z iných odpadov môžete do kompostu pridávať drevený popol, kúsky sacieho papiera (typu papierových vreckoviek, kuchynských utierok), piliny alebo hobliny a samozrejme i prímes zeminy, ktorú niekde na pozemku vyryjete.
Ako kompost správne pripraviť
Cieľom je prospešný aeróbny typ rozkladu, prebiehajúci za prístupu kyslíka. Dosiahnete to rovnováhou vlhkosti a vzdušnosti v kompostovej hmote. Znamená to, že treba striedať šťavnatejšie zložky (kuchynské zvyšky, opadané ovocie, pokosená tráva, burina) so zložkami suchšími (opadané lístie, drevená štiepka, piliny, kúsky papiera, drevený popol). Výsledná zmes by mala byť mierne vlhká, ale prevzdušnená, zvyčajne treba do kompostu skôr pridávať vodu – záleží však od toho, ako veľmi priedušná a „deravá“ je kompostovacia nádoba. Celý kompost by nemal byť príliš malý, pretože bude ľahko vysychať a nebudú v ňom prebiehať správne mikrobiálne procesy, najmenší pôdorys by mal byť asi 80 × 80 cm a výška 60 cm.
Ak nemáte veľa času udržiavať vlhkosť kompostu a býva obvykle suchší, než by bol ideál, rozkladá sa dlhšie. Zhruba po roku však aj z takého studeného kompostu získate krásne rozložený substrát.
Pokosenú trávu a drobné vetvičky môžete používať na mulčovanie, teda na zakrývanie pôdy okolo rastlín. Organický mulč zadržiava vlahu, tieni povrch pôdy pred slnečnými lúčmi, (čo je dobre, pretože slnko hubí prospešné mikroorganizmy), potláča rast burín a poskytuje rastlinám výživu z rozkladajúceho sa organického materiálu. Pravda, niekedy sa v mulči ubytujú nevítané slizniaky, vtedy ho radšej na čas odstráňte.
Horúci kompost
Ak sa môžete s kompostom vyhrať, pripravte si horúci kompost, v ktorom sa všetko rozloží veľmi rýchlo. Docielite to tak, že do zmesi dáte viac šťavnatých zložiek, zvlhčíte ju natoľko, aby bola takmer na hranici anaerobnosti, a preložíte nejakým materiálom, kde je veľa mikróbov, trebárs zotletým lístím. Môžete pridať aj zakúpený urýchľovač kompostu (prášok so „spiacimi“ mikróbmi, ktorý rozmiešate vo vode a ňou kompost pokropíte).
Kompost často prehadzujte a zvlhčujte, môžete to robiť aj každý tretí deň. Keď dovnútra vsuniete pôdny teplomer alebo ruku, zistíte, že jeho teplota dosahuje 50–60 °C. Zhruba po 2–3 týždňoch sa teplota zníži, pretože termofilné (teplomilné) baktérie už skonzumovali najšťavnatejšie kúsky potravy, a nastupujú huby, ktoré začínajú rozkladať celulózu a lignín, teda pevnejšie zložky rastlinných tkanív. Taký kompost môžete využiť hneď alebo ho môžete ďalej prehadzovať a vlhčiť. V tom prípade podporíte vznik veľmi trvanlivého humusu. Tak sa označuje produkt humifikácie, čo sú veľké a chemicky inertné molekuly, huminy, humínové a fulvonové kyseliny, uhlíkové reťazce, ktoré svojou štruktúrou pripomínajú rašelinu a vydržia v nezmenenom stave stovky a tisíce rokov.
Humifikácia sa nedá urýchliť, a ak chcete získať tento trvanlivý humus, ktorý bude pôdu zlepšovať dlhodobo, musíte kompost udržiavať vlhký a zároveň v prevzdušnenom stave ešte niekoľko mesiacov. Úspech spoznáte podľa toho, že organická zložka sa nebude z pôdy časom strácať.
Ako sa zaobísť bez kompostu
Pokiaľ máte záhradku príliš malú a kompost by sa u vás „neuživil“, môžete záhradné i kuchynské odpady ukladať rovno do záhona, aby z nich rastliny mohli postupne čerpať živiny. V zásade existujú dva základné typy kompostových záhonov – takzvaný africký, keď sa kompost dáva do jamy alebo uprostred zakopaného koša, prikrytého vekom, a rastliny sa nasadia dookola, a druhý – Rozumov, pomenovaný podľa ukrajinského profesora, ktorý tento typ záhonov dovádza k dokonalosti – princíp je, že kompost sa ukladá do vykopanej priekopy, prikrýva sa pokosenou trávou a rastliny sa sadia po stranách priekopy.
Zvláštnou kapitolou je dnes veľmi obľúbený vermikompost, ktorý sa zakladá v nádobách určených pre vnútorné priestory, slúži na zužitkovanie odpadov z domácnosti a prácu v ňom odvádzajú kalifornské dážďovky. Tie sú pažravejšie ako naše domáce dážďovky a premieňajú kuchynský odpad na úrodný substrát do kvetináčov veľmi rýchlo. Sú však aj vyberavejšie, do nádoby by napríklad vôbec nemala prísť zemina. Neznesú ani mráz, takže ich nemožno nechávať celoročne vonku. Tento typ kompostu poskytuje výborné hnojivo – „čaj dážďoviek“, ktorý z nádoby vyteká naspodku a pred použitím sa zhruba desaťkrát riedi.
Eva Hauserová
Foto: Shutterstock a archív autorky
