Ekologické stavby znamenajú znižovanie uhlíkovej stopy, a teda ochranu životného prostredia. Majú však aj iný prínos – zdravšie bývanie. Navyše, zelené technológie zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti.
Spôsobov, ako stavať „zeleno“, je viacero. Treba z nich však dôkladne vyberať, aby sa investované peniaze aspoň v priebehu rokov vrátili. Pomerne nesystematická schéma štátnej podpory zelených riešení v bývaní jednotlivé riešenia výrazne nezlacňuje. Preto musia stavebníci hľadať individuálny prístup pre každú stavbu a vyberať, aké materiály, technológie a postupy zvoliť, aby náklady zásadne nepredlžovali návratnosť v podobe úspor na energiách.
Pasívny alebo nízkoenergetický dom?
Kým pasívny dom má spotrebu od 5 do 15 kWh/m2 ročne, nízkoenergetický môže na meter štvorcový spotrebovať až 54 kWh. Dnes stavané domy musia patriť do jednej z týchto tried. Prevažujú pritom domy v energetickej triede A0, teda nízkoenergetické, pretože stavba pasívneho domu nie je náročná len finančne, vzhľadom na použité materiály a postupy, ale musí byť aj správne orientovaná na svetové strany a vhodne zasadená v teréne. Vzhľadom na geografickú polohu a klimatické podmienky stavebného pozemku nemožno túto požiadavku vždy splniť. Podmienkou pre získanie kolaudačného rozhodnutia pri nízkoenergetických domoch je okrem spotreby energie na meter štvorcový aj podmienka využívať aspoň jeden obnoviteľný zdroj energie.
Ako finančne zaujímavé riešenie sa javí fotovoltika, ktorá je z pohľadu financií dostupnejšia ako tepelné čerpadlo. V kombinácii so zelenou strechou prináša fotovoltika riešenie chladenia, kúrenia a výroby teplej vody, prípadne elektriny. Štúdie a skúsenosti z rôznych klimatických pásiem – napríklad zo Švajčiarska, Nemecka a Rakúska, ktoré sú lídrami v biosolárnych strechách, ukazujú, že kombinácia solárnych panelov a vegetácie funguje. Zatrávnená strecha sa dá urobiť na rovnej, ale aj na šikmej streche. Okrem toho, že zlepšuje mikroklímu v okolí domu a prospieva životnému prostrediu, zároveň chráni strechu pred UV žiarením, čím predlžuje jej životnosť až o 50 rokov. Slnečné kolektory možno umiestniť aj na garáž alebo montovaný prístrešok pre auto. „Moderné montované stavby sú na tento alternatívny zdroj energie už predpripravené,“ objasnil technik Rastislav Matuška zo spoločnosti GARDEON.
Ekologická izolácia
Energetická náročnosť stavby je daná už samotným projektom a následne použitými materiálmi a technológiami pri výstavbe. Napriek tomu zohráva následne najväčšiu rolu izolácia. Treba si uvedomiť, že energiu priamo alebo nepriamo spotrebúvajú všetky časti domu: obvodové múry, podlaha, strecha. Každá z týchto častí má istý tepelný odpor. Pri znižovaní energetickej náročnosti nehnuteľnosti treba tento odpor zvýšiť, a to vhodným zateplením a elimináciou tepelných mostov. Úlohou izolácie však nie je len zabrániť úniku tepla z interiéru do exteriéru v zimnom období či zamedziť prenikanie tepla a prehrievanie stavby počas horúcich mesiacov. „Okrem energetickej úspory by mali majitelia domov zvážiť aj ďalšie vlastnosti izolačných materiálov, ako je zvuková izolácia, priedušnosť, paropriepustnosť, zdravotná neškodnosť a vplyv na životné prostredie,“ upozornil Lukáš Kmenta, country manažér spoločnosti HBS pre Česko a Slovensko.
Dlhú životnosť, minimálnu šancu vzniku tepelných mostov a zároveň priedušnosť, paropriepustnosť a dobrú zvukovú izoláciu zabezpečuje napríklad striekaná ekologická PUR pena, vyrábaná recykláciou PET fliaš. Dá sa aplikovať na podlahu, obvodové steny aj na zaizolovanie strechy, pričom zatepľovať týmto spôsobom sa dá v podstate v každom ročnom období. Obrovskou výhodou tejto striekanej izolácie je aj rýchla práca, bežný rodinný dom sa dá zaizolovať za 24 hodín. Existujú dva základné typy striekanej izolácie – striekaná penová izolácia s otvorenou bunkovou štruktúrou, ktorej sa hovorí aj mäkká, a striekaná pena s uzavretou bunkovou štruktúrou, tej sa hovorí tvrdá. „Z ekologického hľadiska odporúčame vyberať si peny, ktoré sú nadúvané výhradne vodou. Niektoré totiž obsahujú ako nadúvadlo hydro-fluoro-uhľovodíky, teda HFC, ktoré negatívne vplývajú na zdravie človeka a na ozónovú vrstvu zeme,“ upozorňuje odborník z HBS.
Šetriť na práci sa neopláca
Pri realizácii zelených riešení – je jedno, či ide o vytvorenie termoizolácie, hydroizolácie, inštaláciu čerpadla, kotla, zelenej strechy, rekuperácie alebo využívanie technológií spracúvajúcich slnečnú energiu – je nevyhnutné nechať tak projekt, ako aj samotnú realizáciu na odborníkov. Iba tak možno dosiahnuť kvalitu prevedenia, ale získať aj záruku a následnú údržbu riešenia, ktoré nie je lacné. „Na Slovensku sú ľudia zvyknutí robiť si mnoho vecí na stavbe svojpomocne, aby mali veci pod kontrolou a ušetrili. Sú však práce, pri ktorých sa to nevypláca a jednou z nich je svojpomocná aplikácia izolácie obvodových múrov, strechy alebo podlahy,“ upozorňuje L. Kmenta. „Inak sa môže ľahko stať, že para kondenzuje a v týchto miestach postupne vzniká problém.“ Tepelné mosty a následné plesne už nemajú nič spoločné s ekologickým a zdravým bývaním.
Ďalšie eko možnosti
Ekologickým riešením je aj rekuperácia, teda systém výmeny vzduchu (vetrania), ktorý v lete interiér mierne ochladzuje a v zime ho pomáha udržať vykúrený. Ide však o finančne náročnejšie riešenie, ktorého návratnosť je rovnako, ako pri využívaní tepelného čerpadla, vecou diskutabilnou a závisí od konkrétneho riešenia. Menej zaťažujúcou investíciou je kúpa vhodných okien s dôrazom na sklenú výplň. Samotné trojsklo nestačí, pri pasívnych domoch sa používa predsadená montáž. Cez sklá preniká dovnútra slnečné žiarenie a zohrieva priestory aj v zime, pokiaľ sú dni slnečné. Zároveň cez nich teplo neuniká von.
Úspora nákladov a zvýšenie hodnoty
Moderné technológie v novostavbe, rovnako ako zelené riešenia aplikované už v existujúcej stavbe, hodnotu nehnuteľnosti zvyšujú. Myslieť na to treba aj pri poistení nehnuteľnosti. „Pri stanovení poistnej sumy je potrebné vždy prihliadať na to, že poistenie nehnuteľnosti sa automaticky vzťahuje aj na všetky jej časti vrátane stavebných súčastí a príslušenstva. Stanoviť správnu výšku poistnej sumy teda treba aj s ohľadom na technologické časti stavby, ako sú napríklad klimatizačné systémy, bezpečnostné a telekomunikačné systémy, elektrické inštalácie, tepelné čerpadlá či fotovoltika,“ poradila Eva Plavnická, produktová manažérka PREMIUM Poisťovne. Povedané inak, výška poisteného krytia by mala zohľadňovať reálnu hodnotu stavby vrátane jej technológií. Ak bola nejaká technológia dobudovaná na stavbe dodatočne, treba upraviť aj poistnú zmluvu, aby sa predišlo podpoisteniu. A nezabudnite, že poisťovne vyžadujú, aby boli technológie inštalované odborne, v súlade s platnou legislatívou a aby mali platnú povinnú revíziu.
