Obvodový plášť predstavuje najväčšiu plochu konštrukcie objektu. Na obálku domu sa kladú značné nároky, pretože plní rad funkcií. Jej povrchová vrstva dáva domu ochranu a tvár.
Pravdepodobne najrozšírenejšou povrchovou úpravou domovej fasády je vonkajšia omietka. Prevažne ide o zmes tvorenú spojivom, plnivom, prísadami a vodou. Spojivom môže byť minerálne vápno, sadra, cement, organické živice a disperzie na báze plastov. Hmotu omietky tvoria spolu so spojivami a vodou plniva (piesky, kamenné drviny, perlitové hmoty a iné).
Podľa spojiva sa omietky delia na cementové, vápenno-cementové, vápenné, sadrové, vápennosadrové, modernejšie pastovité silikónové, akrylátové a silikátové. Presnejšie špecifikácie delia omietky aj podľa počtu vrstiev (jedno-, dvoj- a viacvrstvové), podľa funkcie, pevnosti, úpravy povrchu (hrubé, hladké, jemné, striekané, škriabané), technológie nanášania (ručne, strojovo), podľa objemovej hmotnosti alebo aj tvaru omietaných plôch (rovné, profilované).
Jedno z kritérií výberu je aj počet vrstiev. Na murivo nie celkom rovné alebo so škárami sa najčastejšie používa viacvrstvový omietkový systém (postrek, jadrová omietka a finálna omietka). Naopak na rovno vymurované presné murivo s minimálnymi škárami sa najviac aplikujú tenšie jednovrstvové omietky, ktoré v jedinej vrstve zlučujú niekoľko čiastkových vrstiev.
Domy v slušnom kabáte
V posledných desiatich-pätnástich rokoch sa domy veľmi intenzívne zatepľujú. Čo v kontexte znamená aj povrchovú úpravu fasády. Na výsledné vlastnosti obvodového plášťa majú vplyv nielen nosné prvky, ale aj všetky čiastkové stavebné komponenty a materiály vrátane tepelnej izolácie a finálnej úpravy fasády. Najčastejší spôsob tepelnej izolácie objektu je aplikácia kontaktných systémov.
Výhoda je celistvosť izolačnej vrstvy, systém podstatnou mierou znižuje namáhanie obvodovej konštrukcie – najmä ich spojov, eliminuje výkyvy teplôt a poveternostných vplyvov. Tu však treba riešiť i vzájomnú „znášanlivosť“ spomínaného podkladu (povrchu muriva a izolácie) a krycej vrstvy (omietky).
Fasádne obklady
Kameň, drevo či keramika sa odnepamäti využívali aj ako obkladové materiály. Obložené fasády moderných rodinných domov svojím väčšinou atraktívnym vzhľadom často budia dojem rozmarného luxusu. Napriek tomu už (najmä obklady z prírodných surovín) patria k architektonickej aj konštrukčnej samozrejmosti obvodových plášťov. Obvodový plášť tým získava nielen tepelnoizolačné vlastnosti, životnosť a protipožiarnu odolnosť, ale aj ďalšie užitočné vlastnosti. Okrem toho sú veľmi pekné. Na výber je drevo, lomový a umelý kameň, betón, keramika a iné.
Z hľadiska životnosti a údržby sú veľmi výhodné moderné kompozitné materiály – drevoplast, cementovláknité dosky, vysokotlakové lamináty, sklolamináty, tenkostenné dosky na báze keramiky, kovové šablóny, plast a dokonca sklo. Ich výhoda je aj malá hmotnosť a bohaté možnosti opracovania.
Všetky typy obkladov majú prednosti i nedostatky, výber by však v žiadnom prípade nemal podliehať len vkusu. Dôležitý ukazovateľ je nosnosť a zloženie súčasného muriva a ďalšie parametre. K najsledovanejším kritériám patrí aj dlhá životnosť a bezúdržbovosť.
Životnosť, teda dlhovekosť
Každý z materiálov, ktoré sa v súčasnosti na „bezúdržbové“ fasády používajú, má odlišnú garantovanú životnosť. Pri kovových fasádach, kde dominuje povrchovo alebo žiarovo upravená oceľ, hliník a zliatiny zinku a titánu, možno spoľahlivo garantovať 40 rokov životnosti. Pri drevených fasádach je však životnosť výrazne ovplyvnená starostlivosťou. Od počiatku musíte počítať s tým, že materiál treba chrániť náterom alebo nechať drevo prirodzene zostarnúť alebo ho ešte pred montážou tepelne opracovať.
Na fasády sa používa široká škála rôznych druhov dreva od duba, smrekovca až po exotické dreviny. Najdlhšiu trvanlivosť má štiepaný šindeľ, ktorý vás prežije, podobne to tak bude, ak využijete dubové drevo. Naopak, exotické drevo bez údržby bude potrebovať generálku zhruba po 20 rokoch. Ak na fasádu použijete drevoplastový obklad, počítajte so životnosťou okolo 30 rokov. Obkladové panely na cementovom základe majú udávanú životnosť 20-30 rokov, fasáda z natavených kamienkov sa „dožije“ okolo 30 rokov. Kompozitné materiály môžu vydržať až 50 rokov, keramika viac ako 50 rokov.
Značný význam pre kvalitu a životnosť obkladu má spôsob inštalácie. Pri „vetraných obkladoch“ (so zadnou vetranou vzduchovou medzerou) dochádza k trvalej cirkuláciu vzduchu, teda k odvodu vlhkosti, čím sa predlžuje životnosť tak samotného materiálu obloženia, ako aj ďalších vrstiev fasády. Zásadný význam má odvetranie pri drevených obkladoch, prospieva však aj keramike a ďalším materiálom.
Fenomén bezúdržbovosti
Dlhým životom fasády bez nutnosti údržby sa dnes pýši väčšina výrobcov rôznych druhov fasád, patria sem najmä fasády kovové alebo zhotovené z plastových lamiel, s natavenými kamienkami, dosky na cementovej báze, kompozitné materiály a najrôznejšie dosky na báze keramiky. Netreba sa však vzdávať ani klasických drevených fasád. Jednak sú dnes k dispozícii mimoriadne kvalitné náterové hmoty, jednak mnohým ľuďom prirodzené starnutie dreva neprekáža, naopak sa im páči.
Samočistiace fasády
Fasádne systémy často napádajú plesne, machy a ďalšie organické nečistoty, lipne na nich prach a vplyvom vlhkosti a dažďov sa na nich objavujú fľaky a mapy. Proti organickým nečistotám možno pomerne úspešne bojovať chemickými odstraňovačmi, impregnáciou, fungicídnymi prostriedkami.
Klasická ochrana fasád pred biologickým znečistením sa zvyčajne zabezpečuje pomocou tradičných chemických látok – biocídov. Tie sa z povrchovej úpravy postupne vyplavujú a strácajú účinnosť. Na rozdiel od toho, novo vyvinuté výrobky bez biocídov nepredstavujú žiadnu záťaž pre životné prostredie a minimalizujú nároky na údržbu. A predovšetkým zaisťujú fasáde dlhodobo krásny vzhľad.
Inteligentné fasády
Koncepcia inteligentných fasád vychádza z najnovších technických poznatkov. Inteligentné fasády reagujú dynamicky na aktuálne klimatické alebo prevádzkové podmienky. Ide predovšetkým o koncept sklených fasád, ktoré sú schopné regulovať priepustnosť slnečného žiarenia aktuálne podľa klimatických podmienok a energetických potrieb objektu (v lete eliminujú priechod slnečného žiarenia, v zime naopak).
Regulácia priepustnosti slnečného žiarenia sa deje priamo na úrovni zasklenia (využitím uhlovej priepustnosti lúčov), iné riešenie je regulácia intenzity prúdenia vzduchu v dutine fasády a podobne.
Stará, dobrá, pálená
Tehla v minulosti predstavovala prirodzený vzhľad akejkoľvek steny. Praktická náhrada prácneho a nákladného lícového muriva je aplikácia obkladu z lícových tehlových pásikov. Bohatá ponuka sa líši povrchovou štruktúrou, farbou a materiálom. Lícové pásky (Röben, Terca Klinker, Brickland) sa vyrábajú rezaním z lícových tehál a škárujú pomocou špeciálnych hmôt rôznych odtieňov. Okrem pôsobivej estetickej funkcie majú aj ochrannú úlohu a garantujú aj dobré tepelno-akustické vlastnosti. Obkladové pásiky lepiť priamo na obvodové murivo bez zateplenia (treba však aplikovať jadrovú omietku alebo stierku z lepidla) alebo sa môžu lepiť aj na zatepľovací systém. Dajú sa s určitými úpravami lepiť prakticky na všetky povrchy.
Betónové skladačky
Radia sa k nim napríklad obklady Novabrik v niekoľkých variantoch. Novabrik Therm je určený na novostavby a ľahko z neho vytvoríte tepelnoizolačnú fasádu s parametrami zhodnými s 4 cm tepelnej izolácie. Na rekonštrukcie je určený systém Novabrik Regular. Dômyselný tvar a prierez tehly je veľmi dôležitý na splnenie správneho odvedenie dažďovej vody z fasádneho plášťa a zo statického príklonu tehál k obkladanej stene. Výrobky možno použiť tak na nezateplené (jednovrstvové) murivo, ako aj na izolované konštrukcie.
Treba však vziať do úvahy, z akého materiálu je izolácia zhotovená. Ideálne sú priedušné materiály, napríklad minerálna vata, bezmedzerová pena. Na existujúcu izoláciu sa pripevní vymedzovací rošt, ukotvený skrz pôvodnú izoláciu do obvodového muriva, a následne sa postupuje štandardne ako pri nezaizolovanej stavbe. Neodporúča sa však nechávať polystyrénové izolácie, sú difúzne uzavreté – neprepustia vlhkosť.
Úloha prírodného kameňa
Kameň v exteriéri možno využiť aj na obloženie obvodového plášťa alebo na zdôraznenie niektorých fasádnych prvkov. Ide o záležitosť pomerne náročnú a nákladnú, ide však o riešenie „na celý život“. Vzhľad sa odvíja aj od spôsobu opracovania – v exteriéri sa najčastejšie využíva kameň štiepaný, ale aj rezaný, pieskovaný či leštený. Táto prírodná surovina disponuje nenahraditeľnými technickými vlastnosťami, ako je mrazuvzdornosť, odolnosť voči oteru, vode a vlhkosti, minimálna rozťažnosť a podobne. Prírodný kameň je elegantný, možno ho ľahko kombinovať s ostatnými materiálmi, starnutím získava na originalite a výnimočnosti.
K najpredávanejším sa radí porfido z talianskych Dolomitov, porfýr, bridlica, pieskovec, žula, mramor, travertín, čadič. Farebnosť, štruktúra a technické vlastnosti (nasiakavosť, mechanická odolnosť, mrazuvzdornosť) sa pri každej hornine líšia aj podľa lokality a konkrétneho lomu, odkiaľ pochádzajú. Prakticky každá doska má vlastnú farebnosť a kresbu, čo prináša veľkú mieru originality. Kameň vždy starostlivo vyberajte v spolupráci s odborníkmi.
Modifikácia dreva
Vykonáva sa chemicky, pri vysokej teplote, impregnáciou, tlakom alebo mikrovlnným žiarením. Najznámejšia je zrejme technológia thermowood (thermally modified wood), kedy dochádza k zmene štruktúry dreva kontrolovanou pyrolýzou v tepelnom rozmedzí 160 až 215 ° C bez prístupu kyslíka. Surovina (dosky, lamely) sa zahreje na teplotu presahujúcu hranicu jej samovoľného vznietenia, čo vyvoláva chemické zmeny štruktúry, drevo sa vysuší, stvrdne, bude pevnejšie a odolnejšie. Na tepelné spracovane dreva slúži niekoľko technologických postupov, ktoré využívajú rôzne prostriedky, ako je dusík, plyn, para alebo zahriaty olej.
Foto: archív