Slováci požiadali ku koncu júla 2020 o odloženie splácania 170-tisíc úverov, v drvivej väčšine na deväť mesiacov. Čo však v situácii, keď sa finančná situácia zlepšila, alebo, naopak, ešte zhoršila?
Ako požiadať o zrušenie odkladu
Aj keď banky a vláda varovali, že odloženie splátok si treba dobre premyslieť, množstvo žiadostí smerovalo na banky okamžite po prijatí osobitného zákona Lex Korona. A to aj napriek tomu, že odloženie splátok zvyšuje celkovú cenu úveru, keďže aj počas neho bolo treba splácať úroky. Dnes sa mnohí z týchto ľudí pýtajú, ako túto situáciu riešiť. V princípe to ide jednoducho – stačí banku požiadať o zrušenie odkladu. Banka tejto´žiadosti musí vyhovieť, nanovo vám prepočíta splátkový kalendár a vy sa vrátite do klasického režimu mesačného splácania úveru. Podobne ako samotná žiadosť o odklad, aj žiadosť o zrušenie odkladu je bez poplatku. A žiadosť sa dá rovnako podať online, ideálne cez internetbanking. Podľa prieskumov NBS sa zdá, že počet týchto žiadostí bude rásť. Kým v júli 2020 až 90 % domácností, ktoré požiadali o odklad splátok úverov, hovorili o zhoršení finančnej situácie, v auguste to bola už len tretina.
Lepšie ako odklad je zníženie výdavkov
Ak je vaša finančná situácia neistá, ukončenie odkladu si treba dobre premyslieť. Podľa Lex Korona totiž môžete o odklad požiadať len raz. Ak tak urobíte a o mesiac sa vaša situácia zhorší, pri ďalšej žiadosti posudzuje banka vašu žiadosť podľa vlastnej rizikovej analýzy. Súčasne ďalší odklad bude znamenať negatívny záznam v úverovom registri, ktorý vám môže neskôr skomplikovať život.
Horší problém sa črtá na jar 2021. Podľa augustového prieskumu až 12 % ľudí s odkladom hovorí, že po skončení odkladu nebudú schopní opäť splácať svoje úvery. To sú tisíce ľudí, ktorým potenciálne hrozí strata strechy nad hlavou. Čo v takomto prípade? Jednoznačne sa netreba spoliehať na štát a banky. Banky si síce do konca júla 2020 kvôli rizikovým úverom vytvorili rezervy v objeme 234 miliónov eur, tie však nie sú určené pre klientov, ale vyžaduje ich zákon a zásady hospodárenia. Laicky povedané, banky majú obavy, že úvery v tomto objeme nebudú ľudia schopní splácať.
Keďže problém sa bude týkať množstva ľudí, bokom určite neostane ani štát. Je možné, že predĺži odklad splácania, alebo vytvorí finančný mechanizmus na pomoc najohrozenejším obyvateľom. Každopádne, každý s úverom by mal začať sám od seba a urobiť všetko preto, aby dokázal zvládnuť opätovné splácanie. V tomto prípade je reč o prehodnotení aktuálnych výdavkov a ich znížení. Aj keď mnohí majú pocit, že už nie je z čoho ubrať, prax ukazuje pravý opak. Každý človek má rezervy pri výdavkoch: týka sa to aj bývania, kde je vždy možnosť znižovať výdavky na energie alebo znížiť si nájom presťahovaním sa. Rovnako tak pri každej ďalšej položke, od stravovania, cez dopravu až po výdavky na zábavu má každý z nás rezervy.
Pri výdavkoch platí klasické pravidlo: čím skôr si sami či s odborníkom na financie sadnete nad výdavky a oddelíte nevyhnutné od tých, ktoré sa dajú zredukovať, tým skôr si začnete tvoriť rezervu. A tá je kľúčová pre preklenutie krízových mesiacov napríklad po znížení platu alebo strate zamestnania. Samozrejme, lepším riešením je zvýšenie príjmu. Aj keď nezamestnanosť na Slovensku od marca 2020 narástla o približne 50 tisíc, stále je v ponuke množstvo voľných pracovných miest v menej zasiahnutých sektoroch.
Text: Richard Menczer
