Záhrada je pre každého pestovateľa zdroj mnohých radostí. Čo si však počať, ak ju napadnú škodcovia? Čo keď zistíte, že do rána vám zostali z mladých sadeničiek zeleniny alebo kvetov len zvyšky?
Odborný poradca: Pavel Kukal
Pracuje ako záhradník Českej poľnohospodárskej univerzity (ČZU) v Prahe. Venuje sa aj písaniu odborných článkov a prednáškovej činnosti.
Najznámejší z rodiny ulitníkov je slimák záhradný (Halix pomatia). Donedávna sa u nás zbieral na výkup a export do Francúzska, čo ho pomáhalo udržať v určitých medziach, dnes jeho chovy nájdeme na farmách. Od slizniakov sa líši tým, že má ulitu, do ktorej sa stiahne v prípade nebezpečenstva alebo zimného pokoja. V mladosti je ulita hnedá, časom zbledne. Môže sa dožiť aj šiestich rokov. Zaujímavosť ulitníkov je obojpohlavnosť (hermafroditizmus). Vajíčka kladú na jar do zeme a býva ich podľa druhu od 200 do 400. Neskôr nakladené vajíčka sa začnú vyvíjať až po prezimovaní.
Najväčší zo slizniakov je slizovec iberský (Arion lusitanicus), zavlečený k nám na začiatku 90. rokov. Podobá sa nášmu slizovcovi lesnému, sústreďuje sa však najviac na záhradách. Všeobecne možno povedať, že čím vlhkejšie miesto, tým sa vyskytuje častejšie. Všetky ulitníky sú najaktívnejšie v noci, len za dažďa ich možno vidieť aj cez deň. Ak sa premnožia, treba začať systematický boj. Začína sa už na začiatku sezóny.
Trávnik treba na jar vyhrabať alebo prejsť vertikutátorom, pomôže to prirodzeným nepriateľom dostať sa k vajíčkam. Najčastejšie sú to drozdy, ktoré likvidujú tak vajíčka, ako aj dospelé jedince. Ak máte sliepky, môžete ich skoro na jar na záhradu na pár dní vypustiť. V posledných rokoch sa rozširuje druh kačíc, takzvané indické bežce, pre ktoré sú ulitníky priamo lahôdkou. Okrem toho ulitníky hubia aj ježe, piskory, žaby, slepúchy a bystrušky. Záhony je najlepšie mať cez zimu zrýľované (v hrubej brázde).
Mierne zimy posledných rokov uľahčujú ulitníkom prezimovanie. Keď sa ulitníky z vajíčok vyliahnu, dajú sa do žrania prakticky čohokoľvek zeleného. Pri ich veľkosti a pomalosti je ich spotreba značná. Za deň zožerú toľko, koľko samy vážia. Určitý prínos možno vidieť v premene organického materiálu na aktívny humus, podobne ako pri dážďovkách. Vyhľadávajú najmä rastliny mladé a šťavnaté. N
Najčastejšie napadané rastliny sú hlúboviny, mrkva, reďkovky, ale aj zemiaky a jahody. Z okrasných rastlín ulitníky priťahuje aksamietnica (Tagetes, nesprávne afrikán). Naopak ulitníky odpudzujú: cesnak, papradie, horčica, trebuľka, žerucha, kapucínka, šalvia, tymián, yzop. Ohľadom mäty sa názory líšia, podľa niektorých ju ulitníky priamo milujú, podľa iných neznášajú…
Najjednoduchšie je slimáky a tieto slizké „bruchonožce“ zbierať. Ako nástraha môže poslúžiť ľahko nahnitá drevená doska pokropená vodou, pod ktorou sa rady zhromažďujú. Rýchlo ich vyhladíte preliatím horúcou vodou, naopak soľ im prinesie pomalú a trýznivú smrť. Ak sa to niekomu prieči, môže nazbierané ulitníky odniesť do lesa, treba však mať na pamäti, že dokážu za noc prejsť aj 50 metrov. Z odkvapových rúr alebo fólie možno vytvoriť vodnú prekážku, ktorú ulitníky neprekonajú.
Často odporúčané ohraničenie záhona pilinami, popolom, sadzami alebo vápnom funguje, len ak materiál nezvlhne. Značne odpudzujúci účinok má kofeín, kávovej usadeniny má však spravidla záhradkár k dispozícii len málo. Nástrahy, do ktorých sa dáva pivo, môžu pritiahnuť aj ulitníky z okolia, ich účinnosť je však veľká.
Ekologický variant predstavuje pestovanie cesnaku, žeruchy, šalvie a ďalších byliniek, ktoré ulitníky odpudzujú. Ich prirodzení nepriatelia sú aj parazitické hlísty. Zoženiete ich pod názvom Nemaslug, aplikujú sa formou roztoku.
Foto: Shutterstock
