Príroda tieto rastliny vybavila obdivuhodnou schopnosťou, vďaka ktorej sa dokážu vyšplhať za svetlom. Pnúce alebo tiež popínavé rastliny nás sprevádzajú na okrasnej aj úžitkovej záhrade. Dokážu ušetriť miesto, zaistiť súkromie, ale aj potešiť jedlými plodmi i zaujímavými kvetmi.
V sortimente popínaviek nájdete druhy drevnaté a bylinné. Drevnatí „šplhavci“ sa ešte delia na opadavé a vždyzelené rastiny.
Medzi bylinné popínavky patria rôzne druhy zeleniny alebo okrasné letničky. Zaradenie zeleniny medzi popínavky síce môže byť celkom prekvapivé, ale stačí si spomenúť napríklad na popínavé fazule, tekvicu, uhorku alebo napríklad šošovicu. Aj tieto rastliny sa museli zariadiť, aby v konkurencii iných mohutnejších susedov prežili. Hoci sú popínavé rastliny často považované za doplnkové, môžu odpovedať na množstvo otázok. Dajú sa nimi ozeleniť drobné záhradné zákutia a tam, kde nie je dostatok miesta, hravo nahradia aj živý plot. Hlavne vždyzelené druhy môžu ozeleniť aj fasády domov. Aj keď ide o na prácu celkom náročne riešenie, ktoré si vyžaduje každoročnú údržbu, bujná zeleň plášť domu počas leta chráni pred pôsobením vysokých teplôt.
Šikovné a všestranné
Presne také popínavky sú. Hlavne v minulosti patrili k rastlinám, ktorými sa dali zakryť nevzhľadné zákutia. Často sú obľúbené ako riešenie na vytvorenie súkromia na malých záhradách. Hlavne vždyzelené druhy fungujú ako efektívna clona tam, kde nie je miesta nazvyš na priestorovo náročnejšie výsadby. Môžu vytvoriť aj kvitnúce pozadie za iné rastliny alebo zaujímavý vertikálny prvok na miestach, kam sa napríklad nezmestí strom, stačí len zvoliť tú správnu oporu. Kvitnúce druhy bývajú spoľahlivým zdrojom peľu a nektáru pre užitočný hmyz.
Zaujímavosti zo sveta popínaviek
1
Medzi popínavé rastliny patrí aj vždyzelený brečtan popínavý (Hedera helix). Táto vždyzelená liana sa často pestuje na tienistých stanovištiach aj ako pôdna pokrývka namiesto trávnika. Len čo však nájde vhodnú oporu, rýchlo sa šplhá nahor. Staršie rastliny navyše časom zmenia charakter rastu. Z pôvodnej sterilnej popínavky vyrastie krovitá, teda už vzpriamená, fertilná forma. Zatiaľ čo popínavka nikdy nevykvitne, fertilný krovito rastúci brečtan kvitne a tiež plodí. Jeho kvety sú výrazne aromatické, pre niektorých skôr nevábne, a sú lákadlom pre včely.
2
U niektorých popínavých rastlín je pomerne sporadické, či naozaj ide o rastliny vyžadujúce oporu. Napríklad u bršlenu Fortuneovho (Euonymus fortuneí) sa môžete sami rozhodnúť, ako ho necháte rásť. Dá sa totiž pestovať ako pôdopokryvný ker, ktorý veľmi dobre znesie tvarovanie. Keď ho však vysadíte k opore, ktorá môže mať podobu plotu, pergoly alebo akejkoľvek treláže, doslova sa o ňu oprie a začne rásť do výšky. Od bršlenu neočakávajte typicky ovíjavé výhony, rastlina oporu využije skôr ako barličku.
3
Zaujímavé to bude aj s pnúcimi ružami. Zatiaľ čo u nižších, sotva dvojmetrových ruží, je zaradenie medzi popínavky skôr nepochopiteľné, u odrôd prerastajúcich výšku piatich metrov už je logické. Ani ruže nedisponujú ovíjavými výhonkami, ich vetvy sa jednoducho uchytia k opore pomocou tŕňov. Niekedy ich treba podoprieť špeciálnou oporou alebo ich vysadiť napríklad k urastenému stromu, ktorý opäť zaujme pozíciu pevnej opory.
Popínavé „keď“
Každý druh je originál, medzi popínavkami sú také veľké rozdiely, že sa každý druh hodí na trochu iné účely. Veľké rozdiely sú nielen vo veľkosti, ale aj v rýchlosti rastu. Chcete popínavkou rýchlo pokryť pergolu, pochutnať si na jedlých plodoch alebo radšej zvoliť decentné riešenie pre okrasnú záhradu? Inšpirujte sa rôznymi situáciami, ktoré môžu stretnúť aj vás.
Zatiaľ čo jednoročným popínavkám bude stačiť občas dopriať zálievku, dreviny budú vyžadovať aj rez. Ten by mal prebehnúť väčšinou na jar, pri extrémne bujne rastúcich liánach počítajte aj s letným prerezaním. Technika rezu sa však môže prípad od prípadu líšiť. Záleží hlavne od rýchlosti i charakteru rastu alebo napríklad či rastlina kvitne na tohtoročných alebo viacročných výhonkoch.
Keď potrebujete sezónnu farebnú clonu
V tomto prípade zrejme oceníte rýchlo rastúce letničky, ktoré môžete každý rok podľa nálady obmeniť. Akúkoľvek oporu veľmi rýchlo porastie fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) s kvetmi červenými, čisto bielymi, alebo dokonca dvojfarebnými. Od apríla do leta vyrastie až do trojmetrovej dĺžky, takže je to ideálny krátkodobý živý plot aj rastlina na ozelenenie pergol s posedením. Podobným „rýchlikom“ bude aj kobéa šplhavá (Cobaea scandens). Túto letničku zoženiete v odrode s fialovými aj bielymi kvetmi. Vysieva sa vo februári a marci a kvitne od augusta do septembra až na štvormetrových výhonkoch. Treťou bujne rastúcou letničkou je potom mina laločná (Mina lobata). Trojmetrová popínavka zaujme žltým kvetenstvom s červeným vrcholom. Ani v jej prípade neočakávajte umiernenú rastlinu, bez problémov prerastie výšku troch metrov.
Keď okrasná záhrada potrebuje ten správny šmrnc
Prevažná väčšina kvitnúcich popínaviek je predurčená práve na pestovanie na okrasnú záhradu. Môžete si vybrať medzi letničkami aj drevnatými druhmi. Z letničiek určite poteší nenáročný hrachor vonný (Lathyrus odoratus). Hrachor si ľahko vypestujete zo semien, ktoré vysejete v apríli alebo máji rovno na záhon alebo si z nich predpestujete sadenice napríklad v rašelinových kvetináčoch. Výhodou hrachorov je ich prešľachtenie. Nájdete medzi nimi odrody s kompaktným rastom, aj tie, ktoré dorastajú do výšky dvoch metrov. Príjemne vonia a kvety sa navyše hodia na rez. Zaujme hlavne v kvetinových záhonoch na samostatne stojacej opore, ale môže vďaka nemu rozkvitnúť napríklad aj plankový plot.
Do dvojmetrovej výšky dorastie aj čiernooká Zuzana známa tiež ako tunbergia (Thunbergia alata). Ovíjavé výhony počas leta doslova pokryjú žltooranžové kvety s čiernym okom.
Okrem letničiek sa vám do okrasnej záhrady budú určite hodiť aj drevnaté popínavky.
Medzi stálice vidieckych záhrad sa počítajú hlavne hybridné veľkokveté plamienky (Clematis). Zaujímavo sa na záhonoch dopĺňajú s popínavými alebo kríkovými ružami. Pokiaľ im dodáte prútenú alebo kovanú oporu, postarajú sa o zaujímavú dominantu každého kvetinového záhonu. Dobre porastú dokonca aj vo väčších nádobách. Stále nedocenenou popínavkou s vínovo červenými kvetmi je akébia päťpočetná (Akebia quinata). Hoci to rozhodne nie je žiadny trpaslík, postará sa o zaujímavý zážitok v každej kvetinovej záhrade. Vysaďte ju ale radšej k pevnej opore, ktorá unesie výhony dlhšie ako sedem metrov. Zo záplavy kvetov na jeseň vzniknú dekoratívne fialové plody.
Keď chcete ozeleniť fasádu domu
Aj keď sa od tohto trendu v posledných rokoch skôr upúšťa, aj tak sa preňho môžete rozhodnúť. Fasádu môžete ozeleniť dvoma spôsobmi. Buď zvolíte doslova samopopínavú rastlinu, napríklad nezdolný pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata), príbuzný pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia) či brečtan popínavý (Hedera helix), alebo pred fasádu umiestnite samostatnú oporu napríklad v podobe oceľových laniek a necháte po nich popínavky rásť tak, aby nepriliehali priamo k domu. Oba varianty budú vyžadovať údržbu, výhony často zarastajú k oknám, do strešnej konštrukcie aj do odkvapov. V prvom prípade však budete musieť počítať s tým, že po strhnutí popínavky zostanú na fasáde výhony.
Keď chcete aj žať
Medzi popínavkami sa nájde aj kvalitné ovocie. Len počítajte s tým, že ovocné pnúce dreviny rastú pomerne bujne. Medzi najobľúbenejšie ovíjavú lianu patrí samozrejme réva vínna (Vitis vinifera). Môžete sa rozhodnúť pre jej voľné pestovanie, kedy réva perfektne porastie aj celú pergolu alebo záhradný altánok, alebo ju usmerníte rezom. Viničom v obľube v posledných rokoch šliape na päty záhradné kivi. Aktinídia význačná (Actinidia arguta) sa bez rezu ale určite nezaobíde. Len čo rastlina zakorení, rastie ako o preteky. Ročné prírastky presiahnu aj dva metre. Odmenou za občasné zostrihnutie sú sladko navinulé plody v októbri alebo v novembri. Ak chcete skúsiť niečo menej známe, potom zvoľte klanoprašku čínsku (Schisandra chinensis). Síce začne plodiť až po piatich rokoch po výsadbe, ale aj tak sa môžete tešiť na hrozno červených bobúľ s výraznou chuťou.
