V údolí rieky, na dohľad lesa stojí moderný dom a v jeho okolí sa rozprestiera velkorysá záhrada, ktorá premieňa sny majiteľov o pokojnom živote na vidieku na skutočnosť.
Namiesto nevľúdneho prostredia veľkomesta rozhodla sa Jaromíra Jarošová s manželom Radkom prežiť život na dedine. Na úpätí hôr pre seba a svoje tri dcéry našli vytúžený pokoj a dostatok miesta na vytvorenie záhrady, o akej dlho snívali. S okolitou krajinou vytvára záhrada tesné puto, nespoznáte, kde sa začína a kde končí. „Rovnako úzko spätá je záhrada aj s nami,“ hovoria majitelia.
Život bez pohody, ktorú im denne servíruje plným priehrštím, si vraj už nevedia predstaviť. „Od roku 2003, kedy sme sa sem prisťahovali, sme vlastne permanentne na dovolenke,“ smeje sa Jaromíra. Jedným dychom však dodáva, že väčšia vzdialenosť od mesta si žiada viac času na rozvoz detí do škôl a dôkladnejšie plánovanie nákupu potravín.
Želanie manželov bola priestranná záhrada, kde by deti mohli strieľať z luku, behať a hrať sa na schovávačku. Preto k pozemku, na ktorom kedysi stála usadlosť ich starých rodičov, prikúpili ďalšie parcely a záhradu nenásilne včlenili do krajiny pomocou stromov a kríkov, bez nepriehľadných plotových bariér. Vďaka vyhliadkam na lúky, polia a les vytvorili dokonalú optickú ilúziu záhrady bez hraníc.
Pomocná ruka architekta
Po dokončení hrubej stavby rodinného domu prešiel pozemok rozsiahlou modeláciou terénu. „Išlo nám predovšetkým o to, aby sme mali možnosť vyjsť z obývacej izby priamo na rovnú terasu, na ktorú bude záhrada plynulo nadväzovať,“ vysvetľuje majiteľ. Na pozemok naviezli veľké množstvo vrchovato naložených vozov zeminy, aby mohol vzniknúť vytúžený mierne sa zvažujúci terén s pohľadovo príjemnými oblinami, ktorý napodobňuje nenútený ráz okolitej zvlnenej prírody.
Pozrite sa na návštevu ďalšie krásne záhrady: Prírodný priestor pre celú rodinu
Ako majitelia priznávajú, neodvážili sa, napriek jasnej predstave o výslednom vzhľade, začať vysádzanie mohutného pozemku bez odborného dohľadu záhradného architekta. „Nechceli sme nič prehnane načačkané, ale ani stroho formálne. Naše myšlienky povzniesla a previedla do reality inžinierka Jana Vrbasová, ktorá nás nadchla záľubou v organických líniách, ktoré nechávajú vyniknúť zaujímavej štruktúre rastlín.
Zelená pýcha
Spomienky na blatistú zem plnú kamenia odvial čas. Dnes sa na ploche poldruha hektára rozlieva ako smaragdový oceán hustý, „na ježka“ ostrihaný trávnatý koberec, ktorý sa pri každom došliapnutí mäkko prehne ako vankúšik z machu. Za jeho pestovaným vzhľadom stojí pravidelné kosenie. „Zvlášť radi kosíme trávnik. Záhrada potom vyzerá ako z časopisu a podmanivo vonia.“ Nepredstavujte si však žiadny golfový green. Z nášho trávnika žiaria na zlatisto kvety púpavy sprevádzané modrými kláskami zbehovcov, na každom metri štvorcovom nájdete sedmokrásku a pri troche šťastia aj štvorlístok.
Keď zelenú plochu zaleje slnko, ozvú sa včely, ktoré manželia chovajú v troch úľoch. Okrem opeľovačov tu poletujú rybáriky s volavkami, ako aj početné kŕdle lastovičiek. Ako magnet ich sem priťahuje hladina rybníka zrkadliaca sa na pomedzí najspodnejšej časti záhrady, kadiaľ sa vinie prítokový potôčik.
Jar v znamení jabloní
„Hovorí sa, že záhrada učí človeka trpezlivosti. Nás však prekvapuje, ako rýchlo všetko rastie. Spočiatku vyzerala ako prázdna nádoba, neuplynulo ani desať rokov a máme pocit, že je naplnená po okraj, akoby tu bola odjakživa,“ hovorí Jaromíra.
K jej favoritom jarného obdobia patria rozkvitnuté jablone. Popri tradičných jedlých odrodách prispievajú k jarnej nádhere aj okrasné druhy, z ktorých úrody sa v zime radujú okrem iných aj čierne drozdy. Zo zvyškov rannej hmly vystupujú siluety vŕby bielej a staručkej čerešne s mohutným kmeňom. Priestor medzi zelenými obrami tu a tam citlivo zapĺňajú ostrovčeky záhonov s dekoratívnymi trávami, ihličnanmi a listnatými kríkmi, ako sú svíby, dráče, tavoľníky, zlatolistý neopadavý bršlen Fortuneov, kolkvícia kvitnúca v nežne ružovej farbe či zriedka vídané kaliny riasnaté. Vo svahu pod terasou bohato kvitnú bochníčky snehobielej iberky v kombinácii s nízkou kostřavou.
Nič však nepredvádza takú chuť do života ako zimozeleň. Drzo vrastá do prízemných kríkov skalničiek, pletie sa pod nohy zvislým tisom, rododendronom, a keby mohla, prekryla by bujnými výhonmi aj dlažbu na terase. Až však ukáže svoje typicky veterníkové kvety v orgovánovo fialkovom odtieni, je jej odpustené. Všetky rastliny, či disciplinované, alebo divokejšie, prinášajú majiteľom záhrady veľkú radosť a chuť tráviť na záhrade každú voľnú chvíľku.
Mohlo by vás tiež zaujímať: Kvalitná zelenina z vlastnej záhradky
Foto: Adéla Taitlová
