Sú to predstavy a pranie stavebníka, ktoré sa skĺbia s invenciou, znalosťami a skúsenosťami architekta tak, aby vzniklo pohodlné funkčné bývanie a zároveň kvalitná architektúra. O tom, ako to v praxi funguje a čo stavebníkov čaká, keď sa rozhodnú pre individuálne riešenie, a o súčasných perspektívach vo výstavbe rodinných domov sme hovorili s architektmi z ateliéru KAREŠ ARCH.
Kto sú vaši klienti? Stále sa orientujete výhradne na privátnu klientelu?
Martin Kareš: Rodinné vily sú stále alfou a omegou našej tvorby, svoju pozornosť však sústreďujeme aj smerom k drobnému developmentu, kedy sú stavebníci primárne ľudia, ktorým sme predtým projektovali ich vlastný dom. Neprojektujeme masovú výstavbu, skôr ide o individuálne projekty, ktoré na prvý pohľad nesú charakteristické rysy našej tvorby, teda pohľadový betón, veľkoformátové zasklenie, presahy jednotlivých hmôt, zelené prvky, či už ide o strechy, exteriérové steny, kovové, kamenné alebo drevené fasádne obklady.
Európska únia schválila plán, ktorý od roku 2030 počíta s nulovými emisiami budov. Koho sa tento plán konkrétne týka?
Mária Jechová: Od roku 2030 by mali všetky novo navrhované budovy spĺňať podmienku nulovej emisie. Pri budovách verejnej správy je dátum stanovený skôr, a to na rok 2028. Je to jedno z opatrení, ktorým chce Európska únia dosiahnuť úplnú klimatickú neutralitu do roku 2050. A nepôjde len o vplyv výstavby nových budov, ale aj o ich vplyv počas životného cyklu a pri ich demolácii a likvidácii použitých stavebných materiálov. Tento schválený plán bude mať zásadný vplyv na koncepciu projektovaných budov.
A čo toto rozhodnutie bude znamenať pre budúcich investorov?
Mária: Čo presne to bude znamenať pre investorov, nie je zatiaľ zrejmé, pretože nástroje, ako tento cieľ dosiahnuť, si ustanoví každý členský štát EÚ sám. Už teraz je však jasné, že bude kladený dôraz na zníženie spotreby primárnej energie o 16 % do roku 2030 a podmienkou bude inštalácia solárnych panelov. Do roku 2040 by sa mali úplne prestať využívať fosílne palivá na vykurovanie objektov.
Iste to prinesie značnú zmenu v projektovaní – bude to znamenať vyššie nároky na projektantov a architektov? Stane sa navrhovanie domu predovšetkým technologickou záležitosťou?
Martin: Všeobecne budú určite kladené vyššie nároky na projektantov i architektov, náš prístup k architektúre sa ale rozhodne nezmení. Už teraz pre nás hrajú technológie výraznú rolu a idú ruka v ruke s dispozičným návrhom aj architektonickým riešením. Naše stavby sú už teraz založené na princípe domov ostrovného typu s dôrazom na súčasné technológie, ako sú geotermálne vrty, stropné chladenie, fotovoltika či inteligentné riadenie domácnosti. Neriešime však len energetickú nenáročnosť, kladieme dôraz aj na kvalitu vnútorného prostredia, teda kvalitu vzduchu, vlhkosť či tepelnú pohodu v objekte. S vývojom klimatických pomerov dlhodobo počítame a reagujeme už tvaroslovím samotnej architektúry, preto majú všetky naše domy exteriérové zatienenie, goliere a presahy.
Nechceme všetko ochladiť len pomocou technológií, čo znamená opäť ďalšiu spotrebu energie. A nezáleží na tom, odkiaľ energiu berieme, či zo svojho zdroja, verejného priestoru, či inej siete. Architektúra by mala byť poskladaná tak, aby sama seba tienila, bola „ťažká“ a akumulovala energiu. Železobetón, s ktorým pracujeme, je schopný naakumulovať teplo aj chlad, v čom spočíva okrem iného jeho udržateľnosť.
Môžete rámcovo odhadnúť, ako sa tieto nové požiadavky premietnu do investičných nákladov na stavbu domu?
Martin: Vstupná investícia u najmodernejších technológií, ktoré sa snažíme už teraz v našich domoch využívať, je vyššia ako u tradičných riešení, či už ide o systémy vykurovania, chladenia, okenné výplne či samotné materiály. Z môjho pohľadu v prípade našich klientov ale ide nielen o „nutnosť“ splniť v budúcnosti legislatívne požiadavky, ale ide skôr o samotnú „filozofiu“ udržateľnosti, prístupu k životu, k prírode, k zdravému bývaniu… Doba návratnosti týchto investícií je rádovo desiatky rokov, ale človek by sa nemal pozerať za najbližší kopec, ale za horizont, v tomto kontexte mu musia zvolené riešenia dávať zmysel… Legislatívou požadované technologické riešenia, samozrejme, predražia výstavbu, povedzme rádovo o desiatky percent, na druhej strane bude určite možné využiť dotácie a pomocou nových technológií všeobecne znížiť náklady za energie a šetriť na prevádzke.
Čo očakávate od digitalizácie stavebného riadenia a aký dopad na odbor stavebníctva bude mať aktuálna situácia?
Zuzana Mikulíková: Digitalizácia stavebného riadenia bude mať do budúcnosti určite obrovský prínos, a to tak z hľadiska zefektívnenia práce stavebných úradov, ako aj z hľadiska projektantov a žiadateľov. Je to prirodzený vývoj, ktorý musel nastať v nadväznosti na vývoj technológií, ktorý nám má pri správnom nastavení zjednodušiť prácu.
Martin: Celá situácia sa dotýka súkromných investorov aj samotných úradníkov, a to aj v osobnej rovine. Z pohľadu developerov akékoľvek zdržanie či predĺženie stavebného konania vedie k vyšším nákladom a v konečnom dôsledku sa prejaví na koncovej cene stavby pre zákazníka. Kvôli neprimerane dlhému povoľovaciemu procesu v minulosti dochádzalo k tomu, že veľké projekty boli často v čase realizácie často už zastarané, či už svojím výrazom, použitými materiálmi alebo technológiami. To by sa malo zmeniť, v krátkodobom horizonte o zlepšení však pravdepodobne hovoriť nemôžeme.
Každý váš dom je úplne individuálny a špecifický. Máte pocit, že vás pri návrhoch zväzuje legislatíva?
Zuzana: Nedá sa povedať, že by nás legislatíva zväzovala. Čo sa týka časovej náročnosti povoľovacieho procesu, tak veríme, že s novým stavebným zákonom dôjde k výraznému zjednodušeniu, a teda aj zrýchleniu procesu. Ak sa bavíme o architektúre samotnej, rozhodujúca je lokalita, v ktorej dom umiestňujeme. Pri spolupráci s klientom, ktorý má svoju víziu rodinného domu, musíme zabezpečiť vstupné podklady k pozemku. Ide predovšetkým o územnoplánovaciu dokumentáciu a súvisiace podmienky pre využitie pozemku, ochranné pásma, existenciu inžinierskych sietí, posúdenie lokality. Všetky tieto podklady vyvolávajú požiadavky pre návrh stavby, s ktorými musíme pracovať tak, aby sme čo najlepšie splnili očakávania klienta a vytvorili udržateľnú architektúru, aj keď je to mnohokrát tŕnistá cesta.
Kde môže stavebník prerokovať súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacími podkladmi?
Zuzana: V prípade, keď máme návrh, víziu projektu, je dobré prediskutovať zámer z hľadiska súladu s územnoplánovacou dokumentáciou. Dôležité je návrh prerokovať na príslušnom stavebnom úrade a na odbore životného prostredia obce s rozšírenou pôsobnosťou z hľadiska súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a v súlade s krajinným rázom lokality.
Váš ateliér svojim klientom ponúka komplexné služby. Teda od prvotnej štúdie cez získanie stavebného povolenia až k realizácii vrátane interiérov, ktoré sú oproti architektúre viac individuálnou záležitosťou. Ako pristupujete k návrhu interiérov?
Marija Horáček Bajkalová: Interiéry navrhujeme vždy v súlade so životným štýlom klientov. Pre prvotné návrhy je podstatné spoznať ich zblízka, ich každodenné zvyky, potreby a spôsob, ako trávia voľné chvíle. Toto poznanie nám umožňuje vytvoriť priestor, ktorý zodpovedá nielen ich potrebám, ale aj zrkadlí ich osobnosť. K interiérom pristupujeme s otvorenou mysľou a variabilitou.
Martin: Interiér neuzatvárame medzi steny, ale pokračuje voľne do krajiny, teda exteriér a interiér sa navzájom prelínajú. Po projekčnej stránke je veľmi podstatná nadväznosť návrhu interiérov na vykonávaciu dokumentáciu, keď tieto fázy projektu idú ruka v ruke, čo je vzhľadom na zložitosť našich stavieb zásadné pre následný hladký priebeh ich realizácie. Dôležitú rolu má tiež stavebno-technický dozor so skúsenosťami s takto náročnými stavbami, pretože všetko súvisí so všetkým a výsledok je postavený na detaile.
Návrh stavby aj vybavenie interiéru od jedného autora bol častý najmä vo funkcionalistickom období, dnes to ale väčšina ateliérov neponúka. V čom je to pre obyvateľov rodinných domov prínosné?
Martin: Ako už bolo povedané, pri návrhu samotného domu sa s klientom minimálne rok postupne poznávame, vytvárame si nielen „profesný vzťah“, ale často aj priateľský. Je teda logické, že je pre obe strany prirodzené pokračovať spoločne aj pri návrhoch interiérov. Je to vlastne veľmi jednoduché, pretože v čase, kedy už máme spoločne vytvorený návrh domu, poznáme sa tak dobre, že sme schopní veľmi dobre odhadnúť, akým smerom interiéry vytvárať, pretože ide nielen o estetiku, ale rovnako tak ako v našej architektúre ide predovšetkým o funkciu. Všetko do seba musí zapadať, každý detail musí mať pre budúceho obyvateľa domu svoj zmysel, myšlienku, presah. Neopomenuteľnou výhodou tiež je, že nedochádza k situáciám, keď klient musí riešiť na stavbe nesúlad medzi vykonávacou dokumentáciou a projektom interiérov.
Aké materiály používate a čo ich robí jedinečnými?
Marija: Ušľachtilé materiály zdobia svojou kresbou interiér samy o sebe. Radi pracujeme s pohľadovým betónom, surovou oceľou či korténom, plechom a stierkami. Tieto materiály sú živé a unikátne, pri každom pohľade môžu mať iný nádych, farebnosť, odtieň a vytvárajú samostatné umelecké dielo. Súčasne nás baví hľadať inovatívne a ekologické materiály, ktoré spájajú krásu so zodpovedným prístupom k prírode. Výsledkom je interiér, kde moderný dizajn prirodzene splýva s ohľaduplnosťou k životnému prostrediu. Dôraz kladieme na detaily, pretože veríme, že práve tie tvoria dokonalý domov.
Čo je pre vás teraz aktuálna téma?
Martin: Otvárame nový ateliér v Prahe v Karlíne, ktorý bude smerovať k prepojeniu umenia a dizajnu. Umenie vnáša do našich interiérov nový rozmer a napĺňa ich životom. Milujem výtvarné umenie a snažím sa s ním svojich klientov zoznamovať a tým ich obohacovať. Mám rád figuratívnu maľbu Ľubomíra Typlta, s našou architektúrou ladí napríklad štýl výtvarníkov Petra Kvíčalu, Václava Krůčka či Jiřího Načeradského alebo reliéfy Stanislava Kolíbala. Obdivujem sklárov a snažím sa využívať v interiéri diela špičkových značiek, ako je Bomma alebo Lasvit či sklárskeho výtvarníka Martina Janeckého. Rodinný dom, samozrejme, nemôže slúžiť ako galéria, ale výtvarné dielo ho má zdobiť ako šperk, ktorý korunuje krásnu ženu. Pracujeme aj na pre nás atypickom projekte výrobnej haly. Opäť ide o klienta, ktorému sme najskôr navrhovali rodinnú vilu. Podarilo sa presadiť, že navrhneme architektúru exteriéru aj návrh vybavenia interiérov. Pochádzam zo Sudet, kde objekty ako napríklad textilky atď. mali svoj rukopis a architektúru. Naša dohoda s klientom teda bola „urobiť to inak“ – vytvoriť priemyselný objekt s jedinečným charakterom a nielen objekt na výrobu peňazí bez architektúry.
Brnenský ateliér KAREŠ ARCH ponúka komplexné služby od projektu rodinného domu, návrhu interiérov až po realizáciu a autorský dozor. Tvorba ateliéru sa vyznačuje čitateľným rukopisom, ktorý Martin Kareš charakterizuje takto: „Náš rukopis je stabilný a nemenný. Odráža sa v ňom naša filozofia, to, ako skladáme priestor, ako vnímame súlad s okolitou krajinou, to, ako pristupujeme ku každému klientovi, k jeho individuálnym potrebám… Nechávame sa tiež inšpirovať podnetmi zo sveta z oblasti technológií, spracovania interiérov alebo samotnou architektúrou. Napr. Londýn, Berlín, Kodaň či sever Španielska nás v poslednej dobe v našich myšlienkach ovplyvnili. Podstata našej tvorby ale stále zostáva verná funkcionalistickým kánonom, s ktorými jednoducho ladíme. To, v čom sa vyvíjame a posúvame, sú technológie, ktoré v domoch používame, a tiež materiály. Predovšetkým čo sa týka exteriéru. Tu napríklad využívame možnosti aplikácie fasádnej omietky s nulovou zrnitosťou, čo je nielen pohľadovo veľmi príjemné, ale aj výhodné z hľadiska životnosti a údržby – na fasáde sa nezachytávajú prachové častice, je jednoducho umývateľná. Podobne používame stierky či prvky z ťahokovu, ktoré dodávajú domu ďalší estetický rozmer. Súčasne ale neopúšťame pre našu tvorbu typickú snehobielu fasádu, ktorá je nadčasová a aktuálna v akejkoľvek dobe.“
FOTO: LUKÁŠ HAUSENBLAS
