Miesto, ktoré si zaslúži to najlepšie

V malebnom údolí chránenej krajinnej oblasti stojí pôvabný domček. Na prvý pohľad krehká stavba obložená sibírskym smrekovcom skrýva pevné útroby z klasického muriva.

Pôvodným zámerom majiteľky bolo zbúrať murovanú chatku, ktorá na pozemku stála a v ktorej strávila niekoľko rokov v dobrodružných podmienkach. Chcela vybudovať úplne nový objekt na trvalé bývanie. „Vzhľadom na umiestnenie pozemku v chránenej krajinnej oblasti sme boli obmedzovaní mnohými regulatívmi, a tak sme hľadali inú cestu,“ hovorí architekt Martin Poldauf.

K projektu, ktorého presadenie trvalo vyše dvoch rokov, sa vyjadrovali susedia, odbor životného prostredia aj magistráty priľahlých častí. Spoločne s investorkou absolvoval architekt niekoľko rokovaní na stavebnom úrade, počas ktorých bolo jasné, že prvotný plán nemožno realizovať. Nakoniec poňali celú akciu ako rekonštrukciu existujúceho objektu a požiadali o zmenu užívania z chaty na obytný dom.

„Príslovie,Keď sa chce, všetko sa dá‘ sme si vyskúšali v praxi. Občas sme sa cítili skleslí a plní beznádeje, potom sa však zadrhnutý proces vždy znovu rozbehol a postupne dospel do úspešného konca. To miesto si to zaslúži!“

Orientácia sever – juh

Krásny pozemok otvorený južnému slnku po celý deň nie je rozľahlý, napriek tomu ponúka štvorčlennej rodine s malými deťmi všetko podstatné. Trávnatá plocha s ovocnými stromami sa od severnej hrany, kde stojí samotný dom, zvažuje k hraničnej riečke lemovanej tu a tam storočnými vŕbami. Na mieste pôvodného bazéna vznikol prírodný biotop prepojený s terasou domu schodiskom z exotickej dreviny massaranduba.

„V prípade novostavby by sme zvolili úplne odlišné architektonické riešenie,“ opisuje Martin Poldauf genézu projektu. „Rekonštrukcia a rozšírenie súčasného objektu si však vyžiadali dispozíciu šitú na mieru korpusu základov nad čiastočne zahĺbeným suterénom. Z pôvodnej stavby zostal základ centrálneho komína a časť obvodových múrov. Všetko ostatné získalo novú porodinný dobu a tvar. Maximálne sme zväčšili dlážkovú plochu objektu a naakumulovali ju úžitkovým a obytným priestorom.“

Vznikla príjemná spoločenská zóna na prízemí spájajúcom kuchyňu s obývacou izbou a intímna zóna v podkroví s tromi spálňami a dvomi kúpeľňami. Technické zázemie a úložné priestory priliehajú k severnej stene domu napravo a naľavo od hlavného vstupu z ulice. Každú z miestností, vrátane schodiska, oddeľujú posuvné dvere, ktoré šetria miesto a umožňujú maximálnu variabilitu priestoru.

Kvalita na prvom mieste

Chránená krajina poskytuje nielen krásne prostredie na život, ale aj isté úskalia, na ktoré nie sme v mestskom komforte zvyknutí. V celom údolí nie je zavedená kanalizácia, a tak je pod príjazdovou rampou schovaná nová odpadová žumpa. Vodovodný systém dopĺňa vlastná studňa, ktorá napája bazén a využíva sa aj ako zdroj úžitkovej vody.

Do oblasti nie je zavedený plyn, a tak sa stal najjednoduchším riešením elektrický kotol napojený na dlážkové kúrenie a klasické radiátory. Vzhľadom na rozmery stavby v prechodných obdobiach výborne funguje kozubová vložka s výmenníkom, ktorý distribuuje teplo v neveľkom interiéri. Poctivo zateplená obálka domu s kvalitnou strechou, drevo-hliníkovými oknami na presklenom prízemí aj strešnými oknami Velux nepripúšťajú úniky tepla.

Varianty budúcnosti

Hoci prestavbu poňali s dlhodobou perspektívou, predsa len bola šitá na mieru samostatnej žene. V priebehu stavby sa situácia zmenila a malý domček čoskoro nebude novej rodine stačiť. Spolu s architektom premýšľajú o zväčšení priestoru. „Možným riešením je vybudovanie zimnej záhrady na pôdoryse existujúcej terasy,“ hovorí Martin Poldauf.

Viac zastavanej plochy už regulatívy nedovoľujú, a tak by sme hľadali riešenie v podobe vzduchotechniky, ktorá by bránila prehrievaniu interiéru. V projekte sa počítalo aj s opatrením proti prehrievaniu podkrovia. Ak by kvalitné strešné izolácie nestačili, možno na siete pripojiť klimatizáciu.

Foto: Jiří Ernest