Úroky pri hypotékach od jesene 2020 pomaly rastú, napriek tomu sú stále extrémne lacné. v blízkej budúcnosti sa to nezmení.
Minimálne úroky rástli
V minulom roku sa cenovky s najnižším úrokom pri hypotékach prepisovali mnohokrát. Zatiaľ posledný súboj bánk sme videli koncom októbra 2020, keď Fio banka prišla v októbri 2020 s historicky najnižšou sadzbou 0,38 %. Odvtedy nový rekord nepadol, naopak, banky postupne najnižšie úroky zvyšujú. Napríklad pri Fio banke vám kalkulačky neponúknu nižší úrok ako 0,68 %. Rekordérom sú aktuálne Poštová banka a Prima banka s 0,5 %. Pritom posledne menovaná ešte donedávna „viedla pelotón“ s úrokom 0,4 %.
Prečo tento vývoj? Nízke úroky z reklám slúžia ako marketingový akvizičný nástroj. Úrok z reklamy získa iba zlomok klientov, ktorí sú nadpriemerne bonitní, zakladajú drahú nehnuteľnosť vo veľkom meste a v banke majú viacero produktov. Priemerný reálny úrok pri nových úrokoch je približne dvojnásobný. Od novembra 2020 až podnes sa drží tesne pod jedným percentom. To je skutočný dôvod na optimizmus, pretože aj napriek miernemu rastu najnižších úrokov mámev priemere stále najlacnejšie hypotéky v celej vyše 30-ročnej histórii Slovenska.
Perfektné prostredie je tu
Každý minca má však dve strany. Superlacné hypotéky majú na svedomí rekordný rast cien bývania. Minimálne to, čo ušetríme pri splácaní hypotéky, musíme navyše investovať do drahšieho bývania. Slovo minimálne je namieste, v drvivej väčšine je to výrazne viac. Aby sme boli spravodliví, okrem superlacných hypoték má nepríjemný vývoj na svedomí aj úzka (a stále klesajúca) ponuka bytov na predaj a tiež rastúce príjmy. A platí to aj pre pandemický rok 2020. Aj keď tempo rastu platov (+3,75 %) v minulom roku spomalilona polovicu roka 2019, príjmy Slovákov aj cez pandémiu rástli. A s nimi aj celkové úspory. Inak povedané, Slováci zarobili viac a minuli menej (keďže príležitosti na výdavky boli obmedzené). A tak zažívame na Slovensku „perfektné prostredie“. Avšak nie pre kupujúcich, ale predávajúcich a tých, ktorí stavajú a predávajú nové bývanie ešte len z papiera.
Čítajte tiež: Odklad splátok: ako oň požiadať alebo ho ukončiť
Príde ešte vlna exekúcií?
Možno s ňou mnohí počítali, ale realita hovorí niečo iné. Splátky úverov si odložilo vyše 100-tisíc domácností a tisícky firiem. V čase pandémie sme možno počítali s tým, že časť z nich nebude splácať úver a tieto byty pôjdu do dražby s nižšou cenou. Nestane sa tak. Ťažkosti so splácaním má len 5 percent klientov a tým logicky banky vychádzajú v ústrety splátkovým kalendárom a dlhšími splatnosťami. A politici už chystajú predĺženie výnimočných podmienok odkladu, ktoré platili do apríla. Okrem toho, problémy majú ľudia primárne so spotrebiteľskými úvermi, a tam žiadne založené byty nefigurujú. Z tohto mráčika teda nezaprší.
Nižšie cenovky len pri chalupách
Úvery domácnostiam rástli na konci roku 2020 o 6,1 %, čo bol siedmy najrýchlejší rast v EÚ. Áno, už nie sme premiantom (vtedy sme rástli o vyše 10 %), ale záujem o úvery je stále vysoký a neutícha ani pri vysokých cenách. Dopyt po bývaní je teda aj naďalej intenzívny, čo bude tlačiť ceny nahor. Tie pri novostavbách minulý rok rástli o takmer 12 %, staršie byty zdraželi medziročne o 8 %. Najbližšie mesiace nečakajte pokles cenoviek bytov a domov, práve naopak. Jedinou výnimkou môžu byť rekreačné domy na vidieku, kde pandemický boom časom opadne.
Text: Richard Menczer
Foto: iStock
