Koberce farebných kvetov na skalkách pôsobia nádherne. Opojná, pritom nevtieravá vôňa floxov vanie s pribúdajúcimi slnečnými dňami z mnohých záhrad a podáva jasný dôkaz o tom, že kvet našich babičiek sa teší stále väčšej obľube.
Názov floxy pochádza z gréckeho flogos, čo znamená plamene či fakle. Veľkú zásluhu na ich rozšírení mal Karl Linné (1753), švédsky prírodovedec a lekár, zakladateľ botanickej a zoologickej systematickej nomenklatúry. Ako patrón tejto rastliny vystupuje rímsky boh Jupiter, ktorý symbolizuje mierumilovnosť a duševnú harmóniu. Traduje sa, že zdržiavanie sa v blízkosti floxov posilní impulz na harmonický život.
Bohatý rodokmeň
Rozsiahly rod floxov číta asi 80 druhov a ešte viac krížencov a kultivarov. Od nízkych plazivých po vysoké v lete kvitnúce druhy Phlox paniculata. Pochádzajú z amerického kontinentu, v európskych skalkách a záhradách sa však mnohé z nich veľmi rýchlo zabývali. Do Európy sa dostali v roku 1732 a postupným šľachtením predovšetkým v Nemecku a vo Francúzsku vznikol rad krásnych farebných odrôd. Vysoké letné vysaďte do slnečných trvalkových záhonov, ostatné druhy môžu mať miesto na skalke alebo na záhradných sutinách.
Na výstavách skalničiek sa často zdôrazňuje, že druhu, pochádzajúcemu z inej klímy, treba venovať dôkladnú starostlivosť a zaobstarať si o ňom čo najviac informácií. Záhradníci pri tvorbe skalky na floxy väčšinou nezabudnú, najčastejšie volia Phlox douglasii. Zvyčajne ich vysádzajú spoločne s taričníkom skalným (najčastejšie Aurinia saxatilis) a príbuznou modrofialovou taričkou ( Aubrieta).
„Horské druhy bývajú väčšinu dňa vystavené prudkému slnku a UV žiareniu, v noci väčšiemu chladu. Potrebujú dokonale priepustnú pôdu chudobnú na živiny, v zime snehovú prikrývku a majú veľa ďalších požiadaviek, aby zostali aj u nás krásne drobné, aby kvitli a vytvorili zdravé a husté chlpaté vankúšiky, ktoré obdivujeme,“ upozorňuje Romana Rybková z Botanickej záhrady v Prahe-Troji.
Tiež sa pozrite: Krása prebúdzajúcich sa skaliek
Jednoduché pestovanie
Na bežné pestovanie v slovenských záhradách sa odporúčajú najmä drobné nízke floxy, ktoré sa rýchlo rozrastajú do šírky a vytvárajú rozľahlé vankúšové porasty. Kvitnú bohato v apríli až júni, vo farebnej škále od bielej a svetlo ružovej cez sýtu ružovočervenú a modrofialovú až po temne purpurovú, niektoré odrody bývajú dvojfarebné s očkom. Rod pochádza zo Severnej Ameriky, kde rastie celý rad druhov, v našich skalkách sa najčastejšie objavujú dva: flox šídlolistý ( Phlox subulata) a desať centimetrov vysoký flox Douglasov (Phlox douglasii). Vyžadujú dostatok slnka (v tieni málo kvitnú) a piesčitú alebo kamenistú pôdu, ktorá dobre odvádza vodu z koreňov.
Existuje celý rad kultivarov, ktoré vznikli väčšinou krížením s ďalšími druhmi zo západu USA, a to s Phlox douglasii, Phlox bifi -da či s Phlox kelsey. Väčšina z nich je nenáročná a všetky vytvárajú na skalke skutočne oslnivý koberec kvetov. Ak zvládnete menej náročné druhy, môžete sa pustiť do objavovania skutočných zberateľských skvostov, napríklad zo sekcie Micro Phlox (Phlox austromontana, Phlox diff usa, Phlox Hoodia či Phlox bryoides). Sú náročné na pestovanie, často až nevyspytateľné, hodné skutočného majstra. Aj tie najbežnejšie floxy vám však iste budú vďačné za trochu starostlivosti a pozornosti. Druhy, ktoré majú tendenciu sa rýchlo rozrastať, dobre prospievajú aj na záhradnej sutine.
