Komín – to je veda

Bez komína je vaše krbové ohnisko na úrovni turistického táboráka. A bez kvalitného komínového telesa je účinnosť vášho kozuba nízka.

Rozdiel medzi ohňom vo voľnom ohnisku a tým, ktorý horí v kozube s komínom, je ten, že v druhom prípade je horenie účinnejšie a pri rovnakom množstve paliva získavate viac tepla. Dnes sa môžete stretnúť s tým, že vám nepredajú kozubovú vložku, ak sa nepreukážete funkčným a dostatočne dimenzovaným komínovým telesom.

Jeho funkcia býva často podceňovaná. Azda preto, že väčšina konzumentov sa domnieva, že keď to stačilo našim prarodičom, musí to stačiť aj novým spotrebičom. Od čias prarodičov sa však veľa zmenilo. A to práve v oblasti odchádzajúcich spalín. Sú studenšie a majú aj iné chemické zloženie. Teplota je potrebná, aby sa dym „vyšplhal“ z komína von.

Dnešné spotrebiče na tuhé palivá – aj keď môžu vyzerať ako ich dedkovia – majú oveľa dokonalejšie technické parametre a môžu dokonalejšie spaľovať, a tým zužitkovať viac tepla, teda odovzdať ho do okolia, takže do komína odchádzajú splodiny rádovo o desiatky stupňov studenšie než za čias našich starých mám. Ak ich archaický sporák vypúšťal do komína spaliny s teplotou 250 až 350 °C, jeho dnešný potomok je na polovičných hodnotách.

Komínom je zima

Chladnejší dym znamená nevyhnutnosť izolácie komínov (kedysi neboli izolované vôbec), aby spaliny pri prechode dymovodom strácali teplotu čo najpomalšie a dostali sa čo najviac k ústiu komína. Na to potrebujú pri hornej hrane komína teplotu 102 až 103 °C. Priemery moderných komínov sú preto užšie, izolácia zaisťuje pomalšie ochladzovanie materiálov komínovej cesty. Sú to jednoducho oveľa sofistikovanejšie systémy, ktoré ponúkajú napríklad dymovody pre dva rôzne spotrebiče či prívod čerstvého vzduchu do spaľovacej komory – niekedy aj predhriaty odchádzajúcimi plynmi.

Tiež čítajte: Kachle + komín = teplo

Vklad do budúcna

Najpoužívanejšia komínová vložka u nás je tradične šamotová. Otázkou je, či bude šamot vyhovovať aj o 50 rokov. Výrobcovia tepelných spotrebičov sú nútení spĺňať stále vyššie nároky noriem, čo vedie k tomu, že výstupná teplota spalín sa ustavične znižuje. Preto sa môže stať, že až budete chcieť po čase vymeniť starý zdroj tepla za nový a budete musieť robiť revíziu komína, revízny technik nový kotol/kozubovú vložku už nepovolí pripojiť do šamotovej vložky. Nový spotrebič môže totiž pracovať v „mokrej“ prevádzke, a tú šamotové vložky zabezpečiť nevedia.

Odborníci spoločnosti Heluz už teraz odporúčajú používať v komínoch izostatickú vložku, ktorá má vo všetkých smeroch lepšie parametre ako šamotová. Jej tenká stena lepšie znáša teplotné šoky a neprekáža jej styk s priamym plameňom. Vďaka hrdlovému spojeniu je bezpečnejšia na prevádzku a najmä – je takmer nenasiakavá. Zatriedenie izostatických vložiek je v kategórii WB, čo znamená, že je plánovite určená aj na bezpečnú „mokrú“ prevádzku, zatiaľ čo šamotová vložka je určená len na „suchú“.

Pozor na vypaľovanie komína!

Komín možno vypaľovať len výnimočne, ak nemožno odstrániť usadeniny spalín iným spôsobom. Komín môže vypaľovať iba kominár alebo revízny technik komínov s pomocou najmenej jednej ďalšej osoby a vypaľovanie sa oznamuje obci.