Zdajú sa vám klasické záhony príliš fádne? Osvieženie záhradného fondu môžu priniesť záhony klopené a vyvýšené. Za trochu námahy to určite stojí.

Naša sprievodkyňa ekologickými záhradami Jana Nováková začína s vonkajšou výsadbou teplomilných rastlín hneď „po zmrznutých“ – ľadoví muži Pankrác, Servác a Bonifác prichádzajú podľa kalendára 12. až 14. mája. Po týchto dňoch by sa už príroda mala prebúdzať k životu a všetko by malo začať pučať.  Hoci pranostika vraví: „Studený máj – v stodole raj.“

Základom je dobré miesto

„Miesto na zeleninu by nemalo byť príliš veterné a trvalo tienené, nejaký tieň počas dňa však rastliny znesú, pričom v nárokoch na oslnenie sa rôznia,“ hovorí na úvod naša sprievodkyňa a odporúča, aby sme vyberali miesto v blízkosti zdroja vody, suda na opláchnutie zeleniny a, samozrejme, blízko  kuchyne. „Kuchynské bylinky a bežná zelenina, ako sú reďkovky, mrkva, šaláty, jednoducho všetko, čo sa používa takmer denne, by malo byť poruke. Z kuchyne krásne vidíme, čo práve dorastá a s čím môžeme počítať v jedálničku. A okrem toho je to pekný pohľad i súbor lahodných vôní. Naopak zeleninu, ktorú zberáme jednorázovo na uloženie, napríklad zemiaky, červenú repu, paštrnák, cibuľu, cesnak, kapustu alebo tú, ktorá má dlhý vegetačný čas a zaberá veľa miesta, trebárs tekvica, možno sadiť ďalej od kuchyne, napríklad medzi stromy v sade,“ dodáva Jana Nováková.

Možnosti pre teplomilné zeleniny

Ak chcete pestovať naozaj zdravú a krásnu zeleninu, určite sa nevyhnete bežnej záhradnej práci. V prípade klopených a vyvýšených záhonov možno pridáte niečo navyše. Rovnako ako pri  „normálnych záhonoch“ treba plochu pripraviť, optimálne zrýľovať, v krajnom prípade možno v dostatočnom predstihu mulčovať. Podľa náročnosti plánovanej zeleniny zhodnotíte, či obohatiť pôdu živinami – najlepšie hnojom alebo kompostom, čím súčasne s živinami dodáte organickú hmotu, ktorá vytvorí priaznivú pôdnu štruktúru a pomôže udržovať dobré vlhkostné podmienky. Ak sa rozhodnete pre teplomilnú zeleninu (paradajky, papriky, tekvice, cukety a ďalšie), odporúča naša sprievodkyňa vytvoriť buď klasický vyvýšený/vysoký záhon alebo (lepšie) na juh klopený vyvýšený záhon. Vo všetkých prípadoch zužitkujete odpad z prerezávania drevín, ktorý použijete na výplet i  výplň záhonov. Čím viac, tým lepšie a čím silnejší materiál, tým dlhšie vydrží. Zvyčajne sa používa silné vŕbové prútie, zhruba ako na korbáč alebo trochu silnejšie, ktoré vydrží podľa informácií našej sprievodkyne 3 až 5 rokov.

Dovnútra záhona môžeme vpraviť všetok materiál zo záhrady, časom sa rozloží

Okraj vyvýšených záhonov sa zhotovuje z rôznych materiálov, najtrvanlivejší je betón či kameň, najjednoduchšia býva konštrukcia z drevených dosiek či trámikov. Jana Nováková vytvára záhony vypletené čisto z prútia. „Je to síce prácne a trvanlivosť je obmedzená, stojí to však zato,“ hovorí s úsmevom a odporúča kvalitný výpletový materiál. Záhon z tenkého vŕbového prútia vydrží krásny dva, maximálne tri roky, zo silnejšej liesky alebo konárov ďalších drevín, ktoré máme po prerezávaní k dispozícii, vydrží asi dvojnásobok. Pozor však na niektoré dreviny, ktoré majú dobrú regeneračnú schopnosť, ich vetvičky môžu vyrážať. Je to napríklad vŕba, pajazmín či drieň,“ dodáva naša sprievodkyňa.

Príprava záhonov

Takzvané králičie pletivo na dne záhona slúži ako ochrana proti vniknutiu hlodavcov. Ak však nemáte spevnené boky záhonov, môžu hlodavce prísť aj stadiaľ. Jana Nováková umiestňuje navyše na nízky okraj klopeného záhonu, v mieste, kde prechádza do okolitého terénu, starý trám, aby zamedzil splavovaniu substrátu, kým povrch úplne neporastie. Dovnútra vkladá organický materiál, ktorý sa postupne rozkladá, obohacuje prostredie o živiny a súčasne záhon vyhrieva teplom uvoľneným pri rozklade. „Najhrubší materiál vždy patrí naspodok a tie jemnejšie navrch. Do základu dávam kláty, silné konáre a až potom vetvičky z prerieďovania porastov, štiepku, trsy, maštaľný hnoj, lístie a iný kompostovateľný materiál a nakoniec kvalitnú zeminu,“ upresňuje.

Pri záhonoch klopených na juh vytvárame takzvanú slnečnú pascu, ktorá upravuje mikroklímu na záhradách a zaisťuje väčší príjem slnečných lúčov, prevažne na začiatku a konci vegetačnej sezóny. Jadro záhonu tvorené z tlejúceho organického materiálu hreje a postupne uvoľňuje živiny. „Sú veľmi výhrevné, ale rýchlejšie vysychajú. Treba vyriešiť závlahu alebo ich poriadne mulčovať. Môžete pridať prvok na zavlažovanie, napríklad PET fľašu s vodou a zavlažovacím adaptérom. Ideálne sú však neglazované hlinené nádoby naplnené vodou. Treba to realizovať šikovne, aby sa do vrstiev substrátu dali bezpečne vpraviť a mali uzáver, aby sme nevytvorili pascu na živočíchy,“ upozorňuje na záver naša sprievodkyňa a pridáva ešte niekoľko zaručených rád a postupov.

Príprava záhonov klopených na juh

1. Nájdite vhodné slnečné miesto, vytýčte polkruh s priemerom tak, aby ste všade pohodlne dosiahli.
2. Zhromaždite si materiál – na výplet aj na vyplnenie záhona, podobný ako pre klasické vyvýšené záhony.
3. Vypleťte okraj, prípadne vytvorte palisády.
4. Navŕšte jednotlivé vrstvy ako pri vysokých záhonoch. Býva to jednoduchšie, toľko materiálu sa sem nezmestí.
5. Nechajte záhon zľahnúť, než nadíde čas sadby.

Odborná poradkyňa: Doc. Ing. Jana Nováková, CSc., www.janinyzahrady.cz

Foto: Jana Nováková, Shutterstock

Súvisiace články

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *