Už celé roky ľudia „utekajú“ z miest bývať na vidiek. Dôvodov je niekoľko, v poslednom čase však jeden prevažuje: financie. Je však skutočne bývanie v satelitoch okolo miest lepšie?

Pozrime sa najprv na čísla a fakty. Ceny bývania v posledných rokoch rekordne stúpajú, naposledy v prvom štvrťroku o obrovských vyše 15 %. S výnimkou jediného roka rástli počas poslednej dekády rýchlejšie ceny bytov než rodinných domov. V Bratislave napríklad nedostatok bytov vytlačil vysoko aj nájomné. Za priemerný nájom 2-izbového bytu v Bratislave s dobrou dostupnosťou (700 eur) môže mať človek priestranný 3-izbový byt v centre Trnavy. Meter štvorcový staršieho 3-izbového bytu v Bratislave (2 860 €) je o tisíc eur drahší ako v Pezinku, Senci a Trnave. Rovnaký rozdiel je aj medzi Banskou Bystricou (1 846 €) a Lučencom (806 €), o niečo menší voči Zvolenu (1 499 €).

Kto hľadá bývanie len podľa ceny, nemá čo riešiť, bývanie v „satelitoch“ je dlhodobo jasne lacnejšie. Tento prístup pri Bratislave znamená, že každoročne do týchto obcí pribúda okolo 5 000 ľudí. Banská Bystrica prišla za posledné dve dekády „len“ o 6,5-tisíc obyvateľov.

„Taxíkovanie“ detí je otročina

Je však cena skutočne jediné kritérium, podľa ktorého si vybrať miesto na život na dlhé roky? Realitky hovoria, že ľudia akceptujú polhodinovú cestu z domu na vidieku do práce v meste. Nové cesty (napríklad R7 na juhu) by mohli rozšíriť počet obcí, ktoré sa do tohto limitu zmestia. Plus ľudia robia viac z domu, čo hovorí v prospech bývania ešte ďalej od mesta. Keď sa k tomu pridá väčší komfort (viac izieb v dome za cenu bytu v meste) a zdanie stále lepšej prímestskej dopravy (najmä vlaky), vyzerá vidiek ako jasný víťaz.

Opačný pohľad ukazujú skúseností rodín s deťmi, ktoré to po rokoch vzdali a vrátili sa z dediny späť do mesta. Dôvod? Z rodičov sa momentom odsťahovania stali sluhovia, ktorí neustále vozili deti do škôlky, školy a na rôzne krúžky. A keďže rodičia dnes nepustia deti na prímestský vlak či bus ani vo veku 10 rokov, tento „kolotoč“ absolvujú deň čo deň celé roky. To sú hodiny denne na cestách, ktoré likvidujú predstavu o lepšom oddychu na vidieku a stoja peniaze navyše. Doprava je skrátka problém: od roku 2 000 sa počet áut na cestách z vidieka do mesta a späť strojnásobil. A keďže efekt pandémie je už preč, cesty sú opäť plné a autá trčia v nekonečných zápchach. Na tom nič nezmení ani R7, ktorá len posúva lievik smerom bližšie k mestu.

Dvakrát meraj a raz sa rozhoduj

Home office nie je argument. Podľa štatistiky Eurostatu pracovalo pravidelne z domu počas pandémie len 11,6 % Slovákov. A s návratom do normálu sa priestor na pravidelný home office ešte viac scvrkne. Prímestská doprava tiež nie je záchrana: ak pracujete na opačnej strane ako železničná stanica, strávite vo vlaku a MHD dvakrát viac času ako človek z mesta. Nehovoriac o tom, že fenomén sťahovania do satelitov vytvára nové getá. Napríklad väčšina ľudí, ktorá sa sťahuje z Bratislavy do okolia, sú ľudia z východu Slovenska. V novej zástavbe tak človek bude mať pocit, že sa odsťahoval o 500 km na východ.

Ak to zhrniem, kto chce žiť život podľa vlastných predstáv, mal by pri výbere bývania zvážiť všetky faktory, vyskúšať si pár dní dochádzanie z dediny do mesta a späť a hovoriť s ľuďmi, ktorí sa tam už presťahovali. Iba tak sa dokážete skutočne dobre rozhodnúť.

Text: Richard Menczer

Súvisiace články

Napíšte nám

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *