Keď lacnejšie bývanie v skutočnosti neznamená lepšie

Už celé roky ľudia „utekajú“ z miest bývať na vidiek. Dôvodov je niekoľko, v poslednom čase však jeden prevažuje: financie. Je však skutočne bývanie v satelitoch okolo miest lepšie?

Pozrime sa najprv na čísla a fakty. Ceny bývania v posledných rokoch rekordne stúpajú, naposledy v prvom štvrťroku o obrovských vyše 15 %. S výnimkou jediného roka rástli počas poslednej dekády rýchlejšie ceny bytov než rodinných domov. V Bratislave napríklad nedostatok bytov vytlačil vysoko aj nájomné. Za priemerný nájom 2-izbového bytu v Bratislave s dobrou dostupnosťou (700 eur) môže mať človek priestranný 3-izbový byt v centre Trnavy. Meter štvorcový staršieho 3-izbového bytu v Bratislave (2 860 €) je o tisíc eur drahší ako v Pezinku, Senci a Trnave. Rovnaký rozdiel je aj medzi Banskou Bystricou (1 846 €) a Lučencom (806 €), o niečo menší voči Zvolenu (1 499 €).

Kto hľadá bývanie len podľa ceny, nemá čo riešiť, bývanie v „satelitoch“ je dlhodobo jasne lacnejšie. Tento prístup pri Bratislave znamená, že každoročne do týchto obcí pribúda okolo 5 000 ľudí. Banská Bystrica prišla za posledné dve dekády „len“ o 6,5-tisíc obyvateľov.

„Taxíkovanie“ detí je otročina

Je však cena skutočne jediné kritérium, podľa ktorého si vybrať miesto na život na dlhé roky? Realitky hovoria, že ľudia akceptujú polhodinovú cestu z domu na vidieku do práce v meste. Nové cesty (napríklad R7 na juhu) by mohli rozšíriť počet obcí, ktoré sa do tohto limitu zmestia. Plus ľudia robia viac z domu, čo hovorí v prospech bývania ešte ďalej od mesta. Keď sa k tomu pridá väčší komfort (viac izieb v dome za cenu bytu v meste) a zdanie stále lepšej prímestskej dopravy (najmä vlaky), vyzerá vidiek ako jasný víťaz.