Je príjemné pekne sa pretiahnuť

Parcela bola malá a navyše úzka, odlúpnutá z väčšej záhrady. Čo bola pre architektov Jána Stempela a Jana Jakuba Tesařa výzva; museli nejakú chvíľu premýšľať, ako sem umiestnia novostavbu.
Navrhli nízky dlhý dom, ktorý svojim majiteľom zaisťuje súkromie aj priestor na relaxáciu.

Malý pozemok so sebou priniesol rad problémov, autori sa však s nimi vysporiadali skvele: „Dom sme umiestnili na severnú hranu parcely, vďaka jednopodlažnému usporiadaniu svojich susedov neobmedzuje ani im netieni,“ uvádza Jan Jakub Tesař. „Zadanie bolo jednoduché so štandardnými požiadavkami – spálňa, pracovňa, veľká obývačka. Klienti vedeli presne, čo chcú, a nás oslovili predovšetkým preto, že majú podobný vkus. Od začiatku tu bol súlad, ktorý vydržal aj počas stavby. Dôverovali nám, takže v situáciách, keď sa niečo malo rýchlo rozhodnúť, to pre všetkých bolo lepšie… Spočiatku ale nepredpokladali, že pre nich navrhneme dom na jednej úrovni. To vlastne vyplynulo zo situácie danej lokality, kde vyššie stavby takmer nie sú. Napriek tomu sme mali niekoľko variantov, ich výhody a nevýhody sme spoločne preberali.
Základy sú pri prízemnom dome drahšie, ale na dispozícii sme zase ušetrili, nie sú tu chodby ani schodisko. Toto riešenie navyše prinieslo značný benefit, na záhradu majú vstup všetky izby. A pri veľkej obytnej miestnosti sme vytvorili átrium, ktoré sa stalo jej súčasťou – vznikla tak ďalšia izba, kde je úplné súkromie,“ dodáva.

Riešenie na dĺžku
Dispozícia je jednoduchá a zároveň voči obyvateľom domu ústretová. Nie je tu nič navyše, ale ani nič nechýba. Fasádu do ulice zdobí vstupná hliníková konštrukcia so zastrešením z priesvitného polykarbonátu. V podstate ide o prístrešok pre autá, ale ľahká konštrukcia spoločne s elegantným kovovým plotom vytvorila príjemný vstupný priestor. Hoci tu nie sú okná, pôsobí priateľsky, navyše dáva pomerne skromnej ​​stavbe veľkorysosť. Za vstupnými dverami sa nachádza šatňa a pracovňa, vedľa šatne je technická miestnosť, kam sa zmestí tepelné čerpadlo, ale aj kolesá alebo pneumatiky.
Krátkou chodbou prejdeme do hlavnej obytnej miestnosti s átriom – jeho pergola v lete zarastie popínavými rastlinami, navyše sa pekne prelína s trvalkovými záhonmi v záhrade. Na druhom konci dispozície nadväzujú kúpeľne a spálne. Lapidárne riešenie, logické a prevádzkovo prívetivé.

Tehly, betón a biela farba
Dobre zateplená fasáda je obložená tehlovými pásikmi, hliníkové okná majú trojsklá; ako vždy je u tohto ateliéru vyriešené ich tienenie vonkajšími hliníkovými žalúziami. Aj keď dom nie je veľký, interiéry pôsobia veľkoryso. Sú dobre presvetlené, veľké okná hlavnej obytnej miestnosti sa otvárajú k terase s pergolou, ktorá prechádza do záhrady. Na tmavej tehlovej fasáde sa autori návrhu s majiteľmi domu zhodli od začiatku. Lepené pásky sa vyrábajú z vypálených tehál: „Vznikne tak veľa odpadu, ktorý väčšinou zostane vo firme. Ale my sme si všetky odrezky vzali a za odvoz z nich vytvorili terasu. A nakoniec aj státie pre autá, kde sme použili hrubšie kúsky, napríklad až sedem centimetrov. Uložené sú na betónovej mazanine, aby sa neprejazdili. U nás je mierna klíma, funguje to.“

Betónové stropy a výtvarné umenie
Interiéry zdobia stropy z pohľadového betónu, pod dlažbou na podlahe je podlahové vykurovanie – v lete je v ňom voda s izbovou teplotou cca 22 °C, takže sa interiér neprehrieva. Zdrojom tepla i chladu je tepelné čerpadlo, stavbu teda môžeme označiť ako nízkoenergetickú, čo je u ateliéru Stempel-Tesař štandard. „Všetok nábytok, teda knižnica, kuchyňa alebo šatne boli vyrobené podľa nášho návrhu, ale ako už sme zvyknutí, všetky prvky sú síce kvalitné, ale jednoduché. Veľmi nás potešilo, že rodina, ktorá v dome býva, udržuje interiér rovnako vzdušný, ako bol v návrhu bez zvyšných vecí a mobiliára. V dome to vyzerá rovnako ako na komponovaných fotografiách interiéru, to je skoro neuveriteľné! Prevažuje biela, sivá a čierna farba na okenných rámoch. S výberom obrazov sa majitelia dokonale trafili, maľby od Filipa Švehlu interiéry krásne rozsvietili. Aj Filip Švehla bol spokojný, ako maľby do interiéru zapadli. Nie je to ale jediné umenie, ktoré s architektúrou domu ladí. Z obývacej izby je výhľad na stenu k susednému pozemku, ktorú bolo nutné opraviť. A tak ju originálne výtvarne pojednal Jan Šerých maľbou do vlhkej omietky,“ uzatvára Jan Jakub Tesař.

Autori
Prof. Ing. arch. Ján Stempel (1959),
Doc. Ing. arch. Jan Jakub Tesař, Ph.D. (1981)

Ján Stempel, absolvent Fakulty architektúry Technickej univerzity v Budapešti, začal svoju prax v ateliéri SIAL, od r. 2004 vedie vlastný ateliér. Dlhoročný pedagóg, v súčasnosti vedúci Ústavu navrhovania Fakulty architektúry ČVUT v Prahe. V roku 2008 založil štúdio Stempel & Tesař architekti spoločne s Janom Tesařom, ktorý študoval na univerzite v Dele v Holandsku a Fakulte architektúry ČVUT v Prahe. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na FA ČVUT Praha.
www.stempel-tesar.com

FOTO: FILIP ŠLAPAL