Jahody patria medzi najobľúbenejšie ovocie a okrem priamej konzumácie majú široké využitie v gastronómii. Vieme však o jahodách naozaj všetko? Opýtali sme sa záhradníka poľnohospodárskej univerzity Pavla Kukala.
Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) je bylina, zatiaľ čo ostatné rastliny nesúce ovocie sú stromy a kríky. Na úrodu nemusíte čakať do leta, je to prvé ovocie v sezóne a pri dobrých podmienkach ho zbierame už v máji. Plody sú veľmi obľúbené pre svoju červenú farbu a charakteristickú chuť i arómu. Deti ich často označujú ako svoje najobľúbenejšie ovocie a okrem priamej konzumácie majú aj široké využitie v kuchyni. Vysoký obsah kyselín však môže vyvolať žihľavku. Tomu možno predísť konzumáciou spolu s mliekom či smotanou – obsah vápnika dokáže prebytok organických kyselín zneutralizovať.
Ako pestovať jahody
Vo svojej domovine, ktorou sú teplejšie oblasti Severnej Ameriky, rastie jahoda divoko na vlhších stanovištiach, často v záplavových pásmach riek. Tým sa líši od našej jahody lesnej i jahody drúzgavicovej, ktoré vlhké miesta nemilujú. Z toho treba vychádzať pri pestovaní. Vyžadujú pôdu slabo kyslú, neznášajú priame hnojenie vápnikom. Pôdu musíte spracovať do hĺbky aspoň 25 cm a dobre ju zásobiť živinami a humusom. Z umelých hnojív sú najlepšie tie s plným obsahom živín (tradičný Cererit alebo špeciálne pre jahody vyrábaný Fragarin). Hnojivám s obsahom chlóru sa vyhnite.
Vysádzajte v auguste, nikdy nie až na jeseň, pretože by rastliny poriadne nezapustili korene a ďalší rok by priniesli len slabú úrodu. Záhradnícke firmy často ponúkajú „FRIGO sadenice“. Tie sa dajú vysádzať až na jar a dobehnú v raste sadenice z minulého roka. Ponechávať vysadené rastliny na stanovišti dlhšie ako tri sezóny je neekonomické.
Pozor na plesne a virózy
Záhradníci zvykli hovoriť: „S jahodou je to ťažké. Čo letí okolo, to schytá…“ Úspešné pestovanie má dve hlavné úskalia: rastliny často napadajú virózy a najhoršia je sivá pleseň (Botrytis cinerea), ktorá vo vlhkých rokoch dokáže zničiť celú úrodu. Z živočíšnych škodcov najčastejšie narazíte na vtáctvo (drozdy), ale aj slimáky a slizniaky dokážu svoje.
Virózy sa prejavujú abnormálnym vzrastom alebo zafarbením listov, niekedy aj deformáciou listov a kvetov. Postihnuté sadenice z výsadby čo najrýchlejšie odstráňte a zlikvidujte. Niekedy si možno zmýliť poškodenie hmyzom alebo účinok postreku s vírusovým ochorením. Preto sa neodporúča vysádzať jahody pod ovocné stromy. Pri vírusových chorobách je zásadná prevencia, vysádzajte iba sadenice zakúpené v záhradníckych firmách, ktoré dodávajú len zdravé rastliny, najlepšie ozdravené termoterapiou. Vírus najčastejšie prenáša sací hmyz, môže sa však preniesť aj infikovanými nožnicami či dokonca “uštipávaním“ plodov nechtami.
Čiastočnú ochranu výsadby jahôd pred virózami predstavuje pestovanie v širších riadkoch, kde v medziriadkoch vysadíte cesnak. Vhodnejšie je v tomto prípade prihnojovať len kompostom, nie čerstvým hnojom, ktorý cesnaku neprospieva. Postupné striedanie v časovom priebehu a pridávanie nových rastlín ukazuje obrázok.
Prevencia napadnutia plesňou je odstraňovanie starých listov a udržiavanie záhonov v nezaburinenom stave. Rastliny môžete vysádzať na vyvýšené kôpky alebo ich chrániť čiernou fóliou, ktorá chráni pôdu pred prerastaním buriny, pomáha zahrievaniu pôdy, takže urýchľuje zber a obmedzuje šírenie plesne. Vyrábajú sa aj plastové skladacie košíky, ktoré nedovolia dozrievajúcim plodom klesnúť až na zem. Všetky tieto metódy sú však účinné, len ak sa v čase dozrievania nedostavia trvalé dažde. Postrek fungicídmi je o niečo účinnejší, aplikuje sa však až po objavení plesne, čo býva väčšinou už neskoro.
Jahody bez pôdy
Jahody možno vysadiť aj do igelitových vrecúšok alebo nápojových kartónov. Objem jedného litra by mal na jednu sezónu stačiť, nevýhoda je potreba častejšej obnovy. Ideálne je vo vrecúšku zakoreniť malé rastlinky z odnože. V meste by mohla úspech zhatiť neprítomnosť opeľovačov a museli by ste opeľovať kvety štetcom. Vo väčších nádobách na balkónoch sa pestujú aj trelážové odrody. Potrebujú oporu a dobrú výživu, majú dekoratívnu funkciu, aj úroda však býva dostatočná.
▪ Plodiace raz do roka: Surprise des Halles (Prekvapenie tržnice), Senga Sengana a odvodené odrody, Anita, Karmen, Maryša, Korona
▪ Remontantné (rodiace viackrát ročne): Red Rich, Rena, Ostara, Elsanta, Mara de Bois (chuťou pripomína lesné jahody)
▪ Mesačné: Rujana (neodnožuje, rozmnožuje sa semenami)
▪ Trelážové: Sonjana, Vera
Radí: Pavel Kukal, záhradník na ČZU v Prahe-Suchdole. O záhradníckej problematike prednáša a píše odborné články
Foto: Shutterstock
