Ak finálna úprava fasády vášho domu farebne korešponduje s ďalšími exteriérovými prvkami a ladí s okolím, váš dom sa stáva neprehliadnuteľnou súčasťou ulice či obce. Vedľa vizuálnej stránky však fasáda denne čelí počasiu a najrôznejšiemu namáhaniu vrátane znečistenia. Prvoradou úlohou omietok, štúk a povrchových náterov je účinná ochrana stavby.
Omietku vo všeobecnosti tvorí spojivo, plnivo, prísady a voda. Spojivom môže byť minerálne vápno, sadra, cement, organické živice a disperzie na báze plastov. Hmotu omietky tvoria spolu so spojivami a vodou plnivá (piesky, kamenné drviny, múčky, perlitové hmoty). Podľa použitého spojiva rozdeľujeme omietky na cementové, vápennocementové, vápenné, sadrové, vápennosadrové, modernejšie pastové silikónové, akrylátové a silikátové. Spojivo ovplyvňuje základné vlastnosti aj spôsob použitia omietky.
V praxi sa omietky vykonávajú v jednej vrstve (jednovrstvové) alebo vo viacerých vrstvách, s najrôznejšími povrchovými úpravami (hrubé, hladké, jemné, striekané, škriabané), môžu sa nanášať ručne alebo strojovo. Na murivo z tehál, murivo nie celkom rovné alebo so škárami sa najčastejšie používa viacvrstvový omietkový systém (postrek, jadrová omietka a vrchná jemná finálna omietka). Na rovné presné murivo s minimálnymi škárami sa aplikujú jednovrstvové omietky (v jedinej vrstve zlučujú niekoľko čiastkových vrstiev).
Príroda verzus chémia
Životnosť vonkajšej omietky závisí predovšetkým od výberu správnej „hmoty“ pre danú konštrukciu steny a od odborného spracovania. Na domovú fasádu totiž pôsobí celý rad nepriaznivých vplyvov – vlhnutie muriva, kondenzovaná vlhkosť (na povrchu i vnútri konštrukcie), dážď, vietor, slnečné žiarenie, výrazné a časté teplotné zmeny. V neposlednom rade aj nedodržanie technologického postupu pri realizácii.
K najdôležitejším parametrom fasádnych omietok patrí priľnavosť k podkladu, pevnosť, vodovzdornosť (neprepúšťa dážď do konštrukcie muriva), paropriepustnosť (odvádza vodné pary z muriva von), pružnosť (zabraňuje vzniku trhlín) a odolnosť proti zašpineniu. Omietku treba vyberať s ohľadom na konštrukčné materiály obvodového plášťa (najmä na nasiakavosť a povrchovú štruktúru). Ak podklad saje vodu, treba použiť omietku, ktorá v sebe udrží vodu potrebnú na vytvrdnutie, prípadne treba povrch ošetriť penetračným náterom, ktorý nasiakavosť muriva zníži.
Rolu hrá aj spôsob praktickej implementácie, rovnosť podkladu, cena, prácnosť a časová náročnosť procesu omietania a následnej údržby. Medzi dôležité ukazovatele patrí stabilizácia vnútornej klímy budovy v zime aj v horúcom lete, „príspevok“ obvodového plášťa k zníženiu celkových nákladov na vykurovanie, na akustiku budovy a podobne.
Väčšina stavebných procesov je založená na chemických reakciách. Ostatne, s ich pomocou pracujú prakticky všetky stierky, tmely, lepidlá, malty, omietky a podobné zmesi. Výrobcovia stavív, ako Ytong, Heluz a iní, dnes ponúkajú vlastné omietkové zmesi pre „svoj“ typ muriva. Na trhu nájdete aj „univerzálne“ omietkové systémy (Baumit, Cemix).
▪ Akrylátové: obsahujú spojivo z umelej živice (dodáva tvrdosť, húževnatosť a odolnosť voči vode). Určitý handicap je menšia odolnosť proti zachytávaniu prachu a nižšia paropriepustnosť, preto sa neodporúčajú na kontaktné zatepľovacie systémy s minerálnou vlnou.
▪ Silikátové: spojivo je draselné vodné sklo, majú preto vynikajúcu paropriepustnosť, sú odolné proti plesniam a machom a možno ich použiť pri všetkých druhoch zatepľovacích systémov. K nevýhodám patrí nižšia pružnosť a vodovzdornosť.
▪ Silikónové: majú prednosti akrylátových aj silikátových omietok. Na zvýšenie odolnosti sa pridávajú fungicídy.
▪ Silikón-silikátové: majú vyššiu odolnosť proti zachytávaniu prachu a nečistôt.
Súlad materiálov
Jednotlivé vrstvy omietky by za ideálnych podmienok mali mať porovnateľnú objemovú hmotnosť a pórovitosť. Na obaloch výrobcovia uvádzajú pracovný postup, prípravu podkladu i podmienky, za ktorých možno omietanie realizovať.
Všeobecne práca vyžaduje plusové teploty, sucho, stabilné počasie, rovný, prachu i cementových či maltových striekancov zbavený povrch, vyzretosť a homogénnosť podkladových vrstiev, odstránenie soľných výkvetov a vymurovky a dorovnanie väčších priehlbín. Kovové povrchy musia byť upravené proti korózii a znečisteniu (náterom, polepením), sajúce podklady treba penetrovať. Snažte sa neprerušovať prácu kvôli zmenám počasia – môže dôjsť k znehodnoteniu výsledku.
Instantná kaša z vrecúška
Bežné omietky sa zhotovujú z malty, ktorú možno pripraviť priamo na stavenisku. Najpohodlnejšia je však príprava malty zmiešaním priemyselne vyrábaných omietkových zmesí s vodou. Tieto zmesi obsahujú aj ďalšie zložky, ktoré dodávajú omietke špeciálne vlastnosti. Reč je napríklad o sanačných alebo tepelnoizolačných omietkach. Výrobcovia dodávajú aj omietky v pastovej konzistencii, kde spojivo tvoria akryláty alebo silikóny. Slúžia najmä na finálnu úpravu zatepľovacích systémov.
Dnes sa hojne používajú tenkovrstvové omietky na makromolekulárnej báze, nanášané spravidla v hrúbkach 1-5 mm. Ich nesporná výhoda je značná chemická stálosť. Tenkovrstvové omietky pre finálnu úpravu si „rozumejú“ aj s povrchmi zatepľovacích dosiek a izolačných omietok. Niektoré, najmä objemovo nestabilizované povrchy treba vybaviť armovacou vložkou a upraviť tmelením.
Udržiavať čistú fasádu pomáhajú nanoporézne vrstvy, založené na princípe fotokatalýzy. K procesu dochádza na povrchu vďaka pôsobeniu svetla. Tieto reakcie sa iniciujú pomocou katalyzátora, ktorý sa reakciou sám nespotrebováva. Fotokatalytické omietky a farby obsahujú nanočastice, umocňujúce vlastnosti náterov. Sú odolnejšie proti oteru a vysoko paropriepustnostné, znižujú priepustnosť elektromagnetického žiarenia a dokonca čistia fasádu.
