Dlážka je vizitka domu

Dlážky tvoria najzaťaženejšiu súčasť vybavenia domu a ťažko sa vymieňajú. Výber dlážkovej krytiny je preto zásadná otázka. Trendom v interiérovom dizajne sú dnes bezbariérové dlážky a jednotné krytiny.  Je to nielen estetické, ale aj veľmi praktické.

Jednotlivé miestnosti či zóny v dome sa líšia účelom, a tým pádom aj zaťažením. Na dlážkach to vidno snáď najviac. Úplne inú záťaž musí znášať dlážka v predsieni alebo na chodbe, kam prichádzate v topánkach priamo zvonku, a inú v spálni alebo pracovni, kde prejdete dvakrát za deň. Záleží aj na tom, či v dome býva rodina s malými deťmi a psom, starší manželský pár alebo bezdetná dvojica. Výber dlážky starostlivo zvážte s ohľadom na jej trvanlivosť, údržbu, funkčnosť a samozrejme cenu.

Rozdeľte dom na zóny

Pri úvahách o výbere dlážky sa oplatí rozdeliť si plochu domu podľa prevádzky na najvyťaženejšie a menej vyťažené úseky. K prvým určite patrí predsieň, vstupná chodba, kúpeľňa, prípadne kuchyňa. Tu sa najčastejšie pohybujete, dlážka sa najviac špiní, musí sa často vytierať, na mieste je teda investícia do trvanlivej krytiny s hladkým povrchom, ktorá sa ľahko udržiava. Najpoužívanejšie sú keramické dlažby, najmä veľkoformátové, podobné vlastnosti však majú aj rôzne liate stierky a ďalšie krytiny, ktoré sa radia medzi záťažové. Rodiny s malými deťmi do tejto zóny niekedy zahŕňajú aj obývaciu izbu, najmä keď deti behajú so psom zo záhrady priamo k jedálnemu stolu.

Spoločná obývacia časť, najmä tá odpočinková (pri televízore), je spravidla „výkladná“ skriňa domu, musí pôsobiť pekne a príjemne, majitelia tu volia krásne dlážky, predovšetkým z prírodného dreva. Či už ide o klasické parkety alebo vlysy, fošne či viacvrstvové lamely, ušľachtilý materiál vyžaduje určitú ohľaduplnosť a údržbu (raz za pár rokov ich treba zbrúsiť, nalakovať, navoskovať či naolejovať). A aj pri všetkej starostlivosti prirodzene starne, získava patinu pôsobením mechanického opotrebovania a mení farbu vďaka UV žiareniu (zosvetlí  či naopak tmavne).

V rodinách s deťmi býva praktická a cenovo výhodná alternatíva citlivého a drahého dreva napríklad laminát alebo vinyl. Obe tieto krytiny vyzerajú krásne, sú lacnejšie, dajú sa vytierať a ponúkajú veľkú škálu vzorov od imitácie dreva až po betón a kameň. Možno ich použiť aj na chodby a niektoré typy (vodovzdorné) aj do kuchýň a kúpeľní. Krásne tak môžete zjednotiť všetky alebo takmer všetky dlážky na prízemí domu vrátane povrchu schodiska.

Najmenej zaťaženou časťou domu bývajú spálne, najmä ak sú oddelené   v hornom podlaží alebo samostatnom krídle domu. Tu sa dreva netreba báť. Domové „popolušky“, ako technická miestnosť, špajza či pivnica, si vystačia s lacnou dlážkou, ktorá sa ľahko udržiava. Môže to byť lacnejšia dlažba, PVC, v pivniciach a garáži napríklad len cementová stierka. Záleží od konkrétneho využitia a vašich nárokov.

Aký je rozdiel medzi plávajúcou a laminátovou dlážkou?

Odpovedá: Richard Klička, odborník z oddelenia stavebnín v projektových marketoch Hornbach

Termín plávajúca vychádza zo spôsobu kladenia – jednotlivé lamely sa spájajú prostredníctvom „zámku“, akéhosi inovatívneho systému pero-drážka, ktorý má však tú výhodu, že sa jednotlivé spoje nerozpoja. Veľkou výhodou je jednoduchosť kladenia a možnosť následného rozobratia. Plávajúci spôsob kladenia bol najskôr typický pre laminátové dlážky. Dnes však možno týmto spôsobom pokladať aj dlážky vinylové, korkové a dokonca aj vrstvené drevené dlážky.

Laminátová dlážka je stále najdostupnejší a asi aj najlacnejší variant. Ponúka sa v pestrej škále štruktúr a vzorov, ktoré sa tlačia na povrch. Snaha je predovšetkým imitovať drevo, v menšej miere aj dlaždice či kameň. Treba povedať, že pri niektorých vyhotoveniach je lamela nerozoznateľná od prírodného dreva. Rozdiel spoznáte poklepom, laminát je na povrchu výrazne tvrdší. Jeho nevýhodou je akustika, na ktorú treba pri kladení myslieť a pod dlážku použiť kročajovú izoláciu.

Foto: archív