Len máloktorá skupina rastlín je taká všestranná ako práve bylinky. Nájdete medzi nimi drobné aj vysoké trvalky aj nezdolné kríky. Okrem osvedčených matadorov, ktoré naše záhrady zdobia mnoho desiatok rokov, vás možno zaujmú aj novinky, ktoré môžete pestovať doma, v kvetináči za oknom alebo v nádobách na terase.
Trošku zavádzajúci je samotný pojem „bylinka“. Ak by sme mali ísť do detailu, mali by do tejto skupiny spadať len rastliny bylinné, teda nedrevnaté. Lenže ako už vieme, bylinky na záhradách tak nejako zdomácneli a postupom času sme si zvykli medzi ne zaradiť vlastne všetky rastliny liečivé, jedlé a aromatické. Medzi týmito rôznorodými rastlinami nájdete tak korenie výraznej chuti, ako aj byliny vhodné na výrobu liečivých nálevov či na prípravu domácej bylinnej kozmetiky. Veľa z nich sa používa aj na výrobu kvetových vôd, ktoré nesmú chýbať pri výrobe parfémov či kozmetiky, stačí spomenúť napríklad levanduľu, čo je pomyselná kráľovná medzi bylinkami. Použitie byliniek nepozná medze, v posledných rokoch si ich ale pestovatelia vážia aj ako okrasné rastliny, ktorá skrášľujú terasy, balkóny a na záhradách sa začleňujú aj medzi trvalky. Ich výborná chuť a obsah liečivých látok sú často skôr druhoradým bonusom.
V minulosti hlavne liek, dnes zaujímavé novinky
Bylinky by ste našli už v starovekých záhradách. Nesmeli ale chýbať ani na záhradách stredovekých pri kláštoroch, ktoré fungovali napokon ako prapredkovia lekární a nemocníc. Bylinky sa tu pestovali vo veľkom, často by ste medzi klasickými osvedčenými liečivkami našli aj silne jedovaté druhy. Ostatne znalosti obsahu liečivých látok boli v porovnaní so súčasnosťou ešte len v plienkach. Kláštorné záhrady však neboli jediným miestom, kde sa bylinky pestovali, svoje miesto mali aj v rajských záhradách, kde si obklopení kvetmi krátili čas hradní páni. Aj tak však boli bylinky považované hlavne za liek a bolo to tak naozaj dlho. Postupom času sa k nám dostal širší sortiment stredomorských byliniek, ktoré vďaka zaujímavým kvetom povýšili na okrasné rastliny. Tieto rastliny tvoria najväčší podiel pestovaných byliniek aj dnes. Aj keď si bylinky stále vážime pre ich liečivé látky, už toho od nich väčšinou chceme trochu viac. Populárne sú hlavne druhy na prípravu koreniacich zmesí, na varenie alebo letné grilovanie. Zlaté časy zažívajú aromatické rastliny určené na prípravu letných drinkov aj zimných liečivých čajov. Aj keď sme si dlhý čas vystačili so zaužívaným sortimentom, ktorý začínal harmančekom a končil stredomorskou levanduľou, postupne skúšame aj zaujímavé novinky na čele sa slanorožcom.
Bylinky tak trochu inak
Asi nikoho neprekvapí, že najobľúbenejšie druhy byliniek sú prešľachtené úplne rovnako ako okrasné trvalky, letničky alebo dreviny. Ešte pomerne nedávno boli za novinku považované rôzne odrody mäty. Svetlo sveta uzrela mäta jahodová, ananásová alebo napríklad čokoládová. Podobne to je u šalvie alebo materinej dúšky. Stále väčší záujem o prípravu zdravých pokrmov sa ale premietol aj do sveta byliniek, takže súčasné novinky majú trochu inú povahu. Možno vás až prekvapí, že tieto bylinky svojím vzhľadom nedokážu konkurovať stredomorským rastlinám, často sú totiž celkom neutrálne. Ponúkajú ale nové možnosti využitia v kuchyni. Niektoré chutia po hubách, iné nahradia v pokrmoch soľ a ďalšie zase v šalátoch suplujú klasický listový alebo hlávkový šalát. Medzi šalátové byliny patrí napríklad horčica, rukola alebo šťavel. Väčšinou nejde ani o príliš bujné rastliny. Niekedy býva problém aj s ich mrazuvzdornosťou, sú to však ideálne rastliny na výsadbu do väčších kvetináčov na terasu, alebo dokonca k oknu do interiéru.
Nováčikovia medzi bylinkami
Niektoré sa u nás dajú zohnať už niekoľko rokov, širokej verejnosti ale väčšinou veľmi známe nie sú. Ak stále hľadáte nové druhy, ktorými by ste si obohatili svoju bylinkovú zbierku, skúste trebárs tieto:
Slanorožec (Salicornia europaea) – rastlina podobná prasličke, nie je mrazuvzdorná, preto sa pestuje skôr v interiéri. Na leto ju možno preniesť von. Jej výhony sú ľahko slané, používajú sa teda ako náhrada soli v zeleninových šalátoch, polievkach aj omáčkach. Doprajte mu svetlé stanovište a výdatnú zálievku, zemina by nemala úplne vyschnúť. Každý mesiac do zálievky pridajte lyžičku soli.
Chren japonský, wasabi (Wasabia japonica) – aj táto ázijská bylina sa u nás pestuje, dokonca sa dá vysadiť do polotieňa na záhradu, kde sa na zimu prikryje prístelkou z kompostu. Spracovať sa dajú jej listy napríklad do šalátu, a podzemok neslúži na nič iné ako na prípravu preslávenej pasty wasabi.
Olivová bylinka santolína (Santolina viridis) – ako už zľudovelý názov napovedá, úzke čiarkovité výhony chuťou pripomínajú olivy, aj tak v nej ale ucítite aj chuť rozmarínu a saturejky, takže sa perfektne hodí v čerstvom stave do stredomorských šalátov. Pestujte ju ideálne v nádobe, aby ste ju na zimu preniesli do skleníka alebo do svetlej a chladnej miestnosti.
Hubová bylinka rungia (Rungia klossii) – často sa jej hovorí aj šampiňónová bylinka. Kvôli výraznej hubovej chuti sa hodí do šalátov, ale dá sa tiež dusiť či uvariť a použiť ako príloha k mäsu. Na zimu ju preneste do chladnej miestnosti, vonku zimu neprežije.
Syrová bylinka paederia (Paederia lanuginosa) – táto vietnamská bylinka zaujme popínavými výhonmi, ktoré nechajte popínať po opore. Srdcovité listy majú silnú camembertovú chuť i vôňu, takže sa hodí do šalátov alebo na pizzu. Na zimu treba paedériu preniesť do bezmrazovej miestnosti.
Pestovanie na záhrade
Nemrazuvzdorné bylinky je praktické pestovať v nádobách, ktoré sa na zimu dajú ľahko preniesť do svetlej a chladnejšej miestnosti s teplotou do 10 °C. Úplne iné možnosti sa ale otvárajú pri odolných bylinkách, ktoré si hravo poradia aj s teplotou pod bodom mrazu. Ak máte na záhrade voľné miesto a viete, že bylinky využijete celoročne v kuchyni, bude ideálne založenie špeciálneho bylinkového záhona. Prevažnej väčšine vonkajších byliniek vyhovuje priame slnko a dobre priepustná pôda. Výhodou je, že ide o nenáročné rastliny, ktoré nevyžadujú ani hnojenie, navyše bývajú mnohokrát odolné aj voči škodcom. Niektoré silne aromatické rastliny sa dokonca vysádzajú medzi zeleninu, ktorú majú ochrániť pred nepozvanými hosťami. Takým ideálnym ochrancom je nechtík lekársky, ktorý zaháňa pôdne háďatká, levanduľa lekárska alebo napríklad mäta zase pomôžu čiastočne odpudiť vošky. Pokiaľ sa chystáte založiť špeciálny bylinkový záhon, majte na pamäti, že by mal byť v dobrej dostupnosti. Bylinky budete potrebovať celý rok, niektoré sa totiž dajú používať aj v zime, takže by ste mali mať možnosť pre ne dobehnúť aj v zlom počasí „suchou nohou“. Radi si pre voňavé korenie dôjdete skôr na terasu než do najvzdialenejšieho kúta záhrady, praktické založenie sa u byliniek dosť vypláca. A ako taký záhon môže vlastne vyzerať?
Bylinky už dávno nepatria len do úžitkovej záhrady. Vyššie suchovzdorné druhy sa vysádzajú aj do prérijných trvalkových záhonov, ktoré sa vďaka nim príjemne rozvoňajú pri každom dotyku. Hodí sa sem úplne univerzálna levanduľa aj rôzne druhy vyššej monardy, saturejky či dobromyseľ.
Bylinkový záhon štyrikrát inak
Bylinky sa dajú vysadiť prakticky na akýkoľvek záhon, ktorý spĺňa ich požiadavky na svetlo a pôdu. Bude sa im dariť pokojne v úžitkovej záhrade vedľa zeleniny alebo ovocia. Môžete sa inšpirovať aj rôznymi štýlmi bylinkových výsadieb. Prvú inšpiráciu nájdete v stredovekých kláštorných záhradách, kde bylinky rástli na pravidelne usporiadaných záhonoch. Ak vám pravidelnosť nič nehovorí, máte aj ďalšie možnosti. Bylinky sa hodia napríklad na vysadenie bylinkového nábytku. Na záhrade si tak vytvorte napríklad lavičku zanorenú do svahu, ktorú vysadíte pôdopokryvnou materinou dúškou. Táto polokerovitá trvalka perfektne znesie aj nejakú tú záťaž, takže jej nebude vadiť, keď sa na ňu posadíte. Okolo takého posedenia by mali rásť aj ďalšie voňavé druhy, dobrou voľbou bude okrem levandule medovka, mäta, tymian alebo monarda. Štvrtou a pomerne originálnou možnosťou je bylinková špirála. Jej podstatou je špirálovité usporiadanie. Čím väčší priemer bude špirála mať, tým viac byliniek sa sem zmestí. Výhodou tohto usporiadania sú hlavne rôzne podmienky, ktoré panujú v jednotlivých častiach špirály. Zatiaľ čo v hornej časti celodenne vystavenej slnku porastú hlavne suchomilné byliny na čele sa šalviou, levanduľou, tymianom, v tienistých a nižšie položených partiách porastie aj o niečo náročnejšia mäta, ktorej sucho a úpal nerobia najlepšie.
Tip odborníka
Viete, že niektoré bylinky perfektne dopĺňajú vôňu okrasných kvetov? Napríklad ruža si dobre rozumie s mätou, saturejkou alebo materinou dúškou. Iné druhy majú zase pozitívny vplyv na chuť zeleniny. Zaujímavým zeleným korením je jednoročná bazalka. Aj táto bylinka je silne prešľachtená a zažíva zlaté časy, pretože sa z nej vyrábajú nielen výborné korenie a pesta, ale – možno trochu prekvapivo – aj liečivé čaje uľavujúce pri ťažkostiach s trávením.
