Ako na zdravé broskyne a marhule

Na pestovanie a ošetrovanie obľúbených marhúľ a broskýň sme sa opýtali odborníka. Presvedčil nás, že aj doma na záhrade možno dosiahnuť veľmi dobré výsledky, ak budete starostliví a prihliadnete na miestne podmienky pestovania.

Broskyne a marhule patria do široko rozvetveného rodu Prunus čiže kôstkoviny. Ich spoločnou vlastnosťou je teplomilnosť, skorší názor, že patria len do vinorodých krajov, však už neplatí. Potrebujú pomerne teplé podnebie s nadmorskou výškou 200 až 250 m, pri dnešnom trende otepľovania už aj o niečo viac, a dobrú ochranu proti severnému vetru. Ideálne sú pre ne mierne svahovité terény s orientáciou na juhozápad. Treba vziať do úvahy aj niektoré ďalšie faktory, najmä mikroklimatické a pôdne.

Najlepšie sa im darí v ľahších, neutrálnych pôdach s hodnotou okolo pH 7 a obsahom uhličitanu vápenatého do 5 %. V pôdach s vyšším obsahom vápnika rastliny často trpia apoplexiou čiže mŕtvicou. Tá má za následok odumieranie jednotlivých vetiev i celých stromov. Bojovať proti nej možno výberom vhodného stanovišťa a správnou agrotechnikou.

Iným úskalím pri pestovaní môže byť kalcinóza (žltačka). Je to fyziologická porucha spôsobená nedostatkom prístupného železa v pôde. Najúčinnejšie sú prípravky Sequestren Fe 138 a Chlorofen. Niekedy sa môžete stretnúť aj s hubovými chorobami, zvlášť vo vlhších rokoch (spôsobujú hnednutie marhúľ a u broskýň kučeravosť listov). Nepríjemnými škodcami sú vošky. Spôsobia nielen deformáciu listov a letorastov pri saní, ale prenášajú aj vírusové choroby. Z nich je najznámejšia šárka, ktorá napáda aj iné druhy kôstkovín. Glejotoku možno predísť rezom v správnom čase (august) a dôsledným ošetrením všetkých rán stromovým balzamom alebo štepárskym voskom.

Výsadba a príprava pôdy

Pôdu pred výsadbou dôkladne prekyprite do hĺbky aspoň 60 cm a dodajte jej živiny, najlepšie vo forme kompostu. Pre menšie množstvo stromčekov vykopte jednotlivé jamy už na jeseň a do jari ich nechajte odkryté. Rozmery by mali byť aspoň 1 × 1 m a spon výsadby pri broskyniach aspoň 4 × 2 alebo 3 × 3 metre, pri marhuliach 4 × 4 m. Sú to rastliny svetlomilné a dorastajú do dosť veľkých rozmerov. Jarná výsadba sa hodí pre oba druhy, broskyne sa najlepšie ujímajú napučené asi na 1 cm.

Najlepšie je získať stromček v ovocnej škôlke alebo v záhradníckom podniku, ideálne neďaleko miesta, kde má byť stromček vysadený. Pred výsadbou postavte stromček na 24 hodín do nádoby s vodou. Ak má scvrknutú kôru, ponorte ho aj s korunkou. Poškodené korene odrežte a stromček zasaďte tak, aby miesto štepenia bolo nad povrchom pôdy. Prišliapnite, aby sa korene spojili s pôdou, a zalejte. Spravidla už za pár dní uvidíte, či sa stromček ujal. Pokiaľ začne pučať, máte pravdepodobne vyhrané. Opatrite ho vhodnou oporou a zrežte výhony asi o 2/3 dĺžky. Slabšie sadenice je lepšie zbaviť postranného obrastu úplne a z koncového výhonku zapestovať korunku znovu.

Odrody a ich využitie

Na pestovanie broskýň je v našich podmienkach najlepší zákrsok s dutou (kotlovitou) korunkou. Možno ich pestovať aj ako stenu (palmetu), ale len v najlepších klimatických podmienkach. Treba počítať aj s náročnejším rezom. Marhuľa sa bujným rastom pre prísne tvary nehodí. Najvýhodnejšie je pestovať ju ako štvrťkmeň (výška kmeňa 90–110 cm) s voľne rastúcou pyramidálnou alebo dutou korunkou. S opelením si netreba robiť starosti. Prakticky všetky pestované odrody sú samoopelivé.

Broskyne sa líšia farbou dužiny, najčastejšie je žltá, menej biela. V poslednom čase sa objavujú aj odrody s červenou dužinou. Biele odrody vynikajú chuťou a sú najlepšie na priamu konzumáciu. Typ „Cling“ sa horšie odlučuje od kôstky a hodí sa skôr na kompóty. Lysú šupku majú nektárinky. Pri marhuliach sú si jednotlivé odrody podobnejšie. Majú žltooranžovú dužinu, šupku podobnej farby, na oslnenej strane je sfarbená ľahko dočervena a má rôzny stupeň odlučiteľnosti od kôstky.

Skoré odrody marhúľ dozrievajú začiatkom júla, neskoré v polovici augusta. Sezóna broskýň je u nás od augusta do polovice septembra. V teplejších oblastiach využijete aj neskoré odrody.

Radí: Pavel Kukal, záhradník na ČZU v Prahe-Suchdole. O záhradníckej problematike prednáša a píše odborné články

Foto: Shutterstock