Napriek tomu, že hlavným „postrachom“ súčasnosti je predovšetkým sucho, mnoho pozemkov sa dlhodobo alebo občas stretáva s opačným problémom. Ani v takých podmienkach sa peknej záhrady vzdávať nemusíte, chce to len trochu upraviť prístup a dať prednosť rastlinám, ktoré postupne upravia vodný režim.
V časoch, kedy hladina podzemnej vody skôr klesá, bývajú niektoré pozemky zamokrené. Na vine môže byť nielen vysoká hladina podzemnej vody, ale trebárs aj špecifické miesto položenia pozemku. Na trvalé aj sezónne zamokrenie totiž bývajú veľmi náchylné hlavne pozemky na päte svahu, kam steká väčšina vody z vyššie položených častí, na niektoré záhrady sa dokonca splavuje bahno zo susedných polí. Niekedy je zamokrenie zrejmé už na prvý pohľad, inokedy ho odhalíte až potom, čo vám na záhrade začnú odumierať rastliny.
Čo s prebytočnou povrchovou vodou
Prvým krokom k úspechu bude presné zistenie, odkiaľ sa voda berie. Ide o vystupujúcu podzemnú vodu? Alebo uniká z blízkeho rybníka či potoka? Alebo sa objavuje len pri výdatných dažďoch? Niekedy totiž za tým všetkým môže byť aj nepriepustné ílovité podložie, ktoré stojí za premokrením inak priepustných pôdnych vrstiev nad sebou počas dažďov. Dôvodov môže byť celý rad, a tak sa nie je čomu diviť, keď tento prieskum bude chvíľu trvať. Zatiaľ čo s vysokou hladinou podzemnej vody sa budete musieť do určitej miery zžiť, s povrchovým premokrením sa dá bojovať aj drenážami, ktoré zvedú vodu na miesto, kde už nebude spôsobovať komplikácie. Taká voda nemusí byť vnímaná ako prekážka, dá sa zviesť aj do nádrží, z ktorých ju možno čerpať a použiť na zalievanie. Účinné riešenie je aj posťahovanie povrchovej vody do rýh alebo novo vytvorených vodných tokov. Terénne priehlbiny totiž vodu z okolia sťahujú prirodzene. Len zvážte, kam voda potečie mimo vášho pozemku.
Skrytá voda sa prejavuje ako usychanie rastlín
Niektorí majitelia záhrad zistia zamokrenie vlastne aj nepriamo, a to vo chvíli, keď im začnú hromadne hynúť vysadené rastliny. Tie začnú totiž paradoxne usychať, čo niektorých pestovateľov môže zvádzať ešte k ďalšiemu zalievaniu. Pritom dôvodom usychania býva väčšinou hniloba koreňov spôsobená prebytkom vody. Jediný spôsob, ako sa dá toto skryté zamokrenie odhaliť, je vyrytie pôdnej sondy hlbokej cca 50 cm. Pokiaľ sa do 24 hodín vo výkope nahromadí voda, je jasné, že sa presne to stalo aj vo výsadbových jamkách, do ktorých sa môže sťahovať voda z okolia. Tento problém býva bežný hlavne na pozemkoch v spodných častiach svahu. Vysadené rastliny možno zachrániť iba opätovným vyrýľovaním a vysadením vyššie nad úroveň terénu.
Výsadba rastlín v trochu inej podobe
Či za zamokrením stojí podzemná voda alebo jej nahromadenie po dažďoch či po zimnom topení snehu, je dobré voliť rastliny, ktoré sú k vode tolerantné. V prípade stabilného zamokrenia radšej voľte rovno vlhkomilné rastliny. Trochu komplikované to býva pri sezónnom alebo len občasnom zamokrení vplyvom dažďov, pretože tu môže v niektorých mesiacoch panovať aj výdatné sucho, s ktorým si zase vlhkomilné rastliny neporadia. Čo teda v takom prípade robiť? Pokojne možno vybrať rastliny vyžadujúce bežné záhradné podmienky, ale vysaďte ich mierne nad úroveň terénu a okolitú pôdu k nim dosypte tak, aby vznikla menšia terénna modelácia. Rastliny, hlavne stromy a kríky, nikdy „neutápajte“ do zeminy. Na takej záhrade je mnohokrát lepšie výsadby buď vôbec nemulčovať, alebo mulč položiť len v tenkej vrstve, aby zemina rýchlejšie vysychala.
Vodný režim sa na záhrade môže v niektorých rokoch meniť pomerne dynamicky, je totiž závislý predovšetkým od úhrnu zrážok. Pokiaľ je obzvlášť niektorá časť pozemku problematická, dajte jej väčšiu voľnosť a upravte ju skôr prírodným charakterom. Dobrým pomocníkom vám budú predovšetkým vlhkomilné rastliny na čele s domácimi druhmi vŕb a iné.
Dreviny pre trvalo vlhký pozemok
Zamokrenie viditeľné hneď na prvý pohľad, teda to povrchové, je možné časom zmierniť aj výsadbou vyložene mokraďových drevín. Tie totiž spotrebujú obrovské množstvo vody, takže postupom času upravia vodný režim pôdy svojím rastom. Zamokrenie tohto rázu sa väčšinou týka len menších častí pozemkov, pokiaľ je to otázka celej plochy, potom sa zrejme nezaobídete bez drenáže. Ak sa do týchto opatrení nechcete púšťať, bude „odvodnenie“ trvať oveľa dlhšie. Tým najlepším pomocníkom budú stromové vŕby, ideálne vŕba biela alebo vŕba krehká. Pokiaľ to plocha len trochu umožňuje, vysaďte na zamokrenú plochu týchto stromov viac a kombinujte ich aj s menšími kríkovými vŕbami, ktoré s úpravou podmienok tiež pomôžu. Bylinné poschodie pod nimi vytvoria vlhkomilné trvalky určené do tieňa. Čo si po rokoch s týmito stromami, ktoré už splnili svoju funkciu, počať? Pokiaľ sa im na stanovisku darí, určite stojí za to, nechať ich rásť ďalej. V prípade, že rastú predsa len viac nahusto, možno ich počet zredukovať, aby sa pod koruny ponechaných drevín dostalo o niečo viac svetla, čo zase umožní pestovanie ďalších trvaliek vhodných na vytvorenie kvitnúceho podrastového koberca.
Vlhkomilné trvalky
- Záružlie močiarne (Caltha palustris)
- Kapsovec americký (Lysichiton americanus)
- Kosatec žltý (Iris pseudacorus)
- Vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria)
- Ostrica Grayova (Carex grayi)
- Perovník pštrosí (Matteucia struthiopteris)
- Nezábudka močiarna (Myosotis palustris)
- Prvosienka japonská (Primula japonica)
- Lysimachia clethroides (Lysimachia clethroides)
- Čerkáč bodkovaný (Lysimachia punctata)

Mokraď je dôležitý biotop
Zamokrenie veľkej časti pozemku môže, samozrejme, prirobiť niekoľko vrások na čele navyše, koniec koncov sa výrazne zužuje možnosť využitia záhrady. Pravdou ale je, že práve mokradí na našom území ubúda, preto ak predsa len niektorú časť pozemku ponecháte v pôvodnom stave, alebo do nej dokonca privediete aj ďalšiu vodu a vytvoríte mokraď alebo jazierko, môžete ju premeniť na prírodný biotop, ktorý sa stane rajom pre bahenné rastliny, obojživelníky i hmyz. Mokraď rozhodne nemusí pôsobiť neudržovane, aj sem môžete vysadiť okrasné rastliny. Pri ich výbere berte do úvahy, či sa voda v mokradi drží stabilne, alebo skôr len sezónne. Zatiaľ čo niektoré rastliny dokážu rásť v mokrej i suchšej pôde, iné vyžadujú pomerne stabilné zamokrenie.
Dreviny do zamokrenej pôdy
- Borovica pyrenejská (Pinus uncinata)
- Borovica horská (Pinus mugo)
- Dub červený (Quercus rubra)
- Borievka virgínska (Juniperus virginiana)
- Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior)
- Metasekvoja čínska (Metasequoia glyptostroboides)
- Jelša lepkavá (Alnus glutinosa)
- Tisovec dvojradový (Taxodium distichum)
- Vŕby (Salix)
- Topole (Populus)



